Na Slovensku, ale nielen u nás, prebieha ostrý súboj o to, čo je názor legitímny a čo už nie, či je pravda len jedna, alebo sú na niektoré problémy oprávnené aj iné pohľady a kde je hranica medzi informáciou pravdivou a zavádzajúcou. Do týchto sporov aktívne zasahujú aj média, z ktorých si niektoré prisvojili právo na pravdu a jediný správny názor a všetko ostatné odmietajú veľmi často nie argumentačne, ale za pomoci diskvalifikačnej nálepky. Aktuálnym mottom tohto prístupu sa stal podtitulok komentára v Sme, ktorý bol jednoznačný: „Rešpektovať iný názor je po novom rešpektovať nezmysly.“
Problém je, že v tom vyspelom západnom svete, na ktorý sa tieto média často odvolávajú, je prinášanie a najmä rešpektovanie iných pohľadov na problémy nielen bežné, ale je to aj súčasťou podstaty novinárskej práce a úlohou novinára nie je tieto názory bagatelizovať a ignorovať, ale sa s nimi vyrovnať.
Britský UK Defense Journal je rešpektovaný odborný portál venovaný bezpečnosti, obrane a ozbrojeným silám. Nemal ale problém publikovať článok „A vision for Plaid Cymru’s 2024 Defence and Foreign Policy) od Jeremyho Brookmana, člena politickej strany Plaid Cymru, ktorá sa usiluje o výraznú autonómiu alebo úplnú nezávislosť Walesu. Brookman vo svojom článku píše o nielen o nezávislosti Walesu, ale aj o jeho proeurópskej orientácii, politike nezúčastnenosti alebo neutrality, proti rozmiestneniu jadrových zbraní vo Walese, ako aj o tom, aby waleské prápory waleských plukov sídlili vo Walese, aby vojaci z Walesu mali viac príležitostí na kariéru vo Walese. Brookman taktiež navrhuje uznanie Palestíny, zákaz dodávať zbrane Izraelu a zvýšiť podporu Ukrajine. Stručne povedané, článok obsahuje názory, ktoré sú nielen v rozpore s oficiálnou politikou krajiny, ale prezentuje aj návrhy na zásadné zmeny v bezpečnostnej aj zahraničnej politike. Napriek tomu bol publikovaný a aj keď sú jeho názory v diskusii pod článkom často označované za bizarné, nie sú tam žiadne urážky a nálepkovanie. Podľa všetkého je to podľa redakčnej politiky považované za legitímny názor, ktorý je marginálny, ale má právo byť prezentovaný.
Podobný článok by v údajných serióznych médiách u nás nemal šancu byť publikovaný. Maximálne by sa mu dostalo pozornosti v nejakých komentároch, kde by bol označený za produkt ruskej hybridnej vojny, za konšpiračný, dezinformačný a prezentované názory by neboli odmietnuté v rámci kritiky, ale jednoducho onálepkované. Aj tento na Slovensku rozšírený prístup k nepohodlným názorom vedie k neustálemu znižovaniu dôvery v tradičné médiá, pričom ale tieto média vidia príčiny tohto stavu všade inde, len nie v sebe.
To, čo dnes do veľkej miery produkujú médiá hlavného prúdu, veľmi dobre vystihuje termín, ktorý použil Michal Havran – „antižurnalizmus“.
On takto označuje „novú vládnu ideológiu“, ale skôr presne vystihol podstatu žurnalizmu svojho vlastného a žurnalizmu svojich kolegov.
