Titulok tohto textu by v pohode mohol znieť napríklad aj ako Stredoázijská trojka, čo by nič nemenilo na obsahovej závažnosti aktu, ktorý sa udial v Tadžikistane.
V tadžickom historickom meste Chudžand sa 31. marca 2025 uskutočnilo, ako sme to avizovali v Slove, trilaterálne stretnutie prezidentov Tadžikistanu, Kirgizska a Uzbekistanu, ktorý by mal „… nastoliť trvalý a spravodlivý (po)hraničný poriadok v Strednej Ázii…“[1]
Prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, vľavo, v strede hostiteľ, prezident Kirgizska Sadyr Žaparov a vpravo prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev.
Aj keď v rámci Strednej Ázie sú stretnutia jednotlivých prezidentov v rámci rôznych formátov (od bilaterálnych až po päticové stretnutia) pomerne bežné, toto trojstretnutie prezidentov Emomali Rachmona (Tadžikistan), Sadyra Žaparova (Kirgizsko) a Šavkata Mirzijojeva (Uzbekistan) na konci marca bolo predsa v niečom výnimočné a historické. Na trojsummite prezidenti podpísali dva zásadné dokumenty a to bola:
- Dohoda medzi Tadžickou republikou, Kirgizskou republikou a Uzbeckou republikou o spojovacom bode štátnych hraníc týchto troch krajín (Договор между Республикой Таджикистан, Кыргызской Республикой и Республикой Узбекистан о точке стыка государственных границ трёх стран);
- Chudžandská deklarácia o večnej družbe/priateľstve (Худжандская декларация о вечной дружбе).
Predchádzalo tomu (na pôde Chudžandu) bilaterálne stretnutie prezidentov Tadžikistanu a Kirgizska, ktorí podpísali Protokol o výmene ratifikačných listín k Dohode medzi Tadžikistanom a Kirgizskom o štátnej hranici.
Len malá odbočka. Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu v roku 1991 bolo na štátnej hranici medzi Tadžikistanom a Kirgizskom (celková dĺžka cca 972 km) zhruba 70 sporných úsekov, ktoré boli pravidelným[2] miestom konfliktov, ktoré vyvrcholili v septembri 2022, kde sa priznáva cca sto obetí z oboch strán.
Dohoda o trojstyku
Kľúčovým výsledkom summitu troch prezidentov – Tadžikistanu, Kirgizska a Uzbekistanu – bolo podpísanie dokumentu, ktorý fixuje bod, kde sa stretávajú štátne hranice troch krajín. Symbolicky, de facto a aj de jure sa tým uzavrela etapa rokovaní (23 rokov) a naťahovaní sa o tom, kade vedie štátna hranica.
Styk troch štátnych hraníc – Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu.
Tento akt treba vnímať nie len ako technický krok, ale ako – a to hlavne – ako trojkrok k zjednodušeniu regionálnych vzťahov a tým pádom ide o príspevok posilnenia regionálnej bezpečnosti[3]. Optimistické komentáre hovoria aj o tom, že štátne hranice prestali byť líniami rozporu a problémov, vraj sa transformovali na mosty integrácie a vzájomného pochopenia.
Deklarácia z Chudžandu
V tomto dokumente je akcentovaná dôležitosť spoločnej práce troch stredoázijských krajín nasmerovanej na bezpečnosť a stabilitu a konsolidáciu princípov susedstva. Špeciálna pozornosť v Deklarácii..[4]. je venovaná tomu rozhodujúcemu, čo v dnešnej dobe hýbe svetom – ekonomickej spolupráci a investičným témam. Pričom špecificky sa v texte hovorí o témach energetiky a dopravných trás. Reč je o železničnom spojení Čína-Kirgizsko-Uzbekistan.
Pri energetike treba spomenúť, že prezidenti sa zúčastnili ceremónie odovzdania do používania časti vysokonapäťového elektrického vedenia po trase Datka-Sogd v rámci projektu CASA-1000.
Politická vôľa
O príprave tohto trojstretnutia sa začalo hovoriť hneď po tom, ako Kirgizsko a Tadžikistan podpísali príslušný dokument, ktorým sa doriešili témy štátnej hranice.
Tie témy boli dôsledkom zložitosti sovietskeho obdobia. To je jedna strana mince. Tou druhou je fakt, že postsovietske elity v Strednej Ázii nemali dostatočnú politickú vôľu na prekonanie tohto dedičstva, čo sa prejavovalo nárastom napätia (a konfliktov) v minulosti a minimalizáciou ekonomických vzťahov.
Nakoniec aj téma (veľmi zložitá) Ferganskej doliny sa po stretnutí v Chudžande sa môže zmäkčiť.
No a teraz dve kacírske myšlienky. Prvou je úvaha, že dobré (po)hraničné vzťahy v Strednej Ázii stimulujú ekonomickú spoluprácu, ktorá môže zaistiť suverenitu stredoázijských krajín pred tvárou imperiálnych nálad susedov a spoza oceánu. No a druhou je – pozná niekto medzinárodnoprávny dokument, ktorý by riešil delimitáciu a demarkáciu štátnej hranice medzi Ruskou federáciou ako právnym nástupcom po Sovietskom zväze a leninsko-umelým konštruktom zatiaľ zvaným Ukrajina?
Výsledok
Ak by sme chceli dať bodku nad tento text, tak potom trojstretnutie v Chudžande okrem iných momentov bolo s najväčšou pravdepodobnosťou ďalším krokom na ceste k tesnejšej spolupráci a harmonizácii vzťahov v Strednej Ázii na úrovni ekonomickej, kultúrnej, humanitárnej, dopravnej… a hlavne bezpečnostnej.
A to je dobre!
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Fotozdroj: www.president.tj
[1] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/tucna-prezidentska-bodka-na-i/
[2] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/analyzy/kirgizsko-a-tadzikistan-spor-skriepka-sarvatka-nedorozumenie/
[3] https://president.tj/event/news/50330
[4] Эмомали Рахмон, Садыр Жапаров и Шавкат Мирзиеев подписали Худжандскую декларация о вечной дружбе
