Budú v nás kusy svíň v ľudskej koži?

Tento zdanlivo absurdný nadpis mi napadol po zverejnení názoru pánov Šimečkovcov a ich súkmeňovcov z liberálnej časti politického spektra – „Voliči Smeru sú svine v ľudskej koži“. Je jedno, kto z týchto ťažkých intelektuálov vyslovil tento názor ako prvý, či starší alebo mladší…

Ale nechajme politiku a vráťme sa k svini. Toto pomenovanie užitočného zvieraťa sa mi pre môj zámer – napísať niečo o probléme xenotransplantácie – nepáči. Radšej použijem slovo prasa. Moje prírodovedné vzdelanie je zamerané na oblasť fyzikálnej chémie, preto budem striktne citovať len odbornú literatúru, ktorá sa touto problematikou zaoberá. Jedným z renomovaných autorov na danú tému je český biológ, bioetik a popularizátor vedy prof. Jaroslav Petr (Výzkumní ústav živočišné výroby). V časopise Vesmír 101, 374 (2022) v článku „Náhradní díly z prasete“ (xenotransplantace jako návrat do budoucnosti), sa zameral hlavne na možnosť využitia orgánov z prasaťa ako možných transplantátov pre človeka. Tento zámer má veľa úskalí, v prvom rade je to imunitná odozva organizmu. Imunitné bunky okamžite rozoznajú cudzí orgán a odvrhnú ho.

Foto: peakpx.com | Creative Commons Zero – CC0

Predchádzajúce výskumy v oblasti génového inžinierstva nemali dlho úspech. Nový impulz prišiel v r. 2012 s objavením techniky CRISPR-Cas9 (Vesmír 94, 288, 2015), ktorá umožňuje cielené zásahy do dedičnej informácie. Táto technika umožňuje vypestovať geneticky upravené prasatá tak, že ich orgány nebudú odmietnuté ľudským organizmom. Niektoré pokusy boli robené pri transplantácii obličiek z prasaťa, po mozgovej smrti človeka. Prelom v tejto oblasti nastal 7. januára 2022, keď z geneticky modifikovaného prasaťa transplantovali srdce 57-ročnému pacientovi s ťažkou srdcovou arytmiou. Človek s novým srdcom prežil dva mesiace. Je ešte veľa problémov, ktoré stoja pred riešením, kým sa xenotransplantácia stane nádejou na prežitie ľudí s niektorými vážnymi zdravotnými ťažkosťami. O možných problémoch zlyhania tejto xenotransplantácie sa vyjadril Jaroslav Petr – Vesmír 101, zvuková nahrávka (2022). V článku „Imunologická úskalí xenotransplantací“ Ilja Stříž  101, 491 (2022) opisuje, ako ďalší prístup riešenia spomínaného problému pestovanie ľudského tkaniva na zvieracom organizme, tzv. exogenézu. Ľudské kmeňové bunky sa naočkujú do zárodku prasaťa na úrovni jeho blastocysty. Takto vznikne chiméra v embryu, v ktorej sa môžu vyvíjať ľudské bunky a tkanivá, ktoré možno transplantovať na človeka. Ako ďaleko chce zájsť ľudstvo v týchto experimentoch!? Vznikajú tu etické aspekty, ktoré súvisia s možnosťou produkcie ľudsko-prasačích chimerických organizmov.

Skúsme sa teraz dostať možno ani nie tak do ďalekej budúcnosti a predstaviť si, že xenotransplantácie sa stanú bežnou metódou pri riešení zlyhania niektorých orgánov. Potomok (vnuk, pravnuk) niektorého zo súčasných progresívcov, liberálov bude stáť pred rozhodnutím o transplantácii prasačieho srdca, čo mu zachráni život. Bude s ňou súhlasiť a potom dedo či pradedo o svojom potomkovi bude hovoriť ako o človeku so svinským srdcom? Alebo potomok bude fundamentalista a transplantáciu odmietne, ako ešte teraz niektoré sekty odmietajú aj transfúziu krvi?

(Celkovo 270 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter