Koaliční poslanci predložili aktuálne do NR SR návrh zákona (celý návrh zákona je uvedený nižšie), ktorým navrhujú meniť nielen Trestný zákon a Trestný poriadok, ale aj zákon o prokuratúre.
(Text vyšiel na webe Právne listy 22. septembra 2024)
Zaujímavá, a zbytočná, je zmena týkajúca sa zákona o prokuratúre, nakoľko návrh zákona počíta s tým, že organizačnou zložkou generálnej prokuratúry bude oddelenie závažnej kriminality.
Oddelenie závažnej kriminality bolo vytvorené na generálnej prokuratúre príkazom GP SR, ktorý sa týka organizačného poriadku prokuratúry a do určitej miery nahradilo zrušený úrad špeciálnej prokuratúry (spadajú pod neho trestné činy, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu a prokurátori tohto oddelenia vykonávajú aj prvostupňový dozor v prípravnom konaní). Oddelenie závažnej kriminality bolo teda zriadené príkazom generálneho prokurátora, t.j. vnútrorezortnou normou prokuratúry a môže byť kedykoľvek generálnym prokurátorom zrušené, či zlúčené s inou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry.
Aktuálny poslanecký návrh zákona počíta s tým, že toto oddelenie závažnej kriminality bude povinnou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry, nakoľko bude zriadené zákonom (podobne ako to bolo v prípade úradu špeciálnej prokuratúry) s tým, že z hľadiska zákonného vymedzenia kompetencií tohto oddelenia bude pod neho patriť najmä (teda nielen) ochrana finančných záujmov Európskej únie.
Myslím, že každému je jasné, že ak tento návrh zákona bude schválený, fakticky opätovne vznikne úrad špeciálnej prokuratúry a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov.
Návrh zákona je síce ohľadne zriadenia oddelenia závažnej kriminality formulovaný tak, že by malo ísť najmä o tzv. druhostupňovú prokuratúru, teda prokurátori tohto oddelenia by mali vykonávať činnosť hlavne vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, avšak návrh zákona obsahuje slovo „najmä“ z čoho je zrejmé, že toto oddelenie bude vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach, tak ako je tomu aj v súčasnosti, keď oddelenie závažnej kriminality funguje prakticky ako tzv. „malý“ úrad špeciálnej prokuratúry, avšak nie na podklade zákona.
Tak ako to bolo aj pri úrade špeciálnej prokuratúry, aj pri oddelení závažnej kriminality som názoru, že ide o právnu anomáliu. Generálna prokuratúra SR je vrcholový orgán prokuratúry a preto nemá vykonávať prvostupňovú agendu a nemá pôsobiť ako prvostupňový a zároveň aj ako druhostupňový, či nadriadený orgán. Je to podobné, akoby Najvyšší súd SR konal vo veci v prvom stupni a následne si aj sám rozhodoval opravné prostriedky (a to tak riadne ako aj mimoriadne), nakoľko mu nič iné nezostáva pretože už nemá nadriadený súd.
Každý orgán prokuratúry, ktorý vystupuje ako „prvostupňová“ dozorová prokuratúra by mal byť kontrolovaný nadriadenou prokuratúrou, teda inou prokuratúrou. Ide o poistku proti tomu, aby orgán verejnej moci „neuletel“ pri plnení svojich povinností, respektíve, aby nezačal viesť vyšetrovania len jedným želateľným smerom, prípadne aby nezačal trpieť komplexom dokonalosti a nedostatkom sebakritiky. Ak sa také niečo stane prokuratúre, potom je nutné, aby jej iná, nadriadená prokuratúra prostredníctvom vykonávania kontroly v prípravnom konaní vytýčila určité mantinely, ktoré by nemali byť prekročené (v konaní pred súdom tieto mantinely prokuratúre určuje súd). Nie je možné pripustiť, aby všetky riadne opravné prostriedky voči uzneseniam, na ktoré dal pokyn, či súhlas prokurátor, rozhodovala fakticky tá istá prokuratúra. Tak ako pre súd, musí byť takýto koncept rozhodovania neprijateľný aj pri prokuratúre, pretože nie je možné akceptovať, aby prvostupňová – dozorová prokuratúra v predprípravnom a prípravnom konaní kontrolovala samú seba a pôsobila ako uzatvorený orgán, kde sa všetko rozhoduje „na tej istej chodbe“.
Práve z tohto dôvodu (splynutie prvostupňovej a druhostupňovej prokuratúry v jeden celok) bol koncept na ktorom bol vystavaný úrad špeciálnej prokuratúry považovaný za právnu anomáliu a na rovnakom princípe je vybudované aj oddelenie závažnej kriminality.
Takéto fungovanie prokuratúry (ale prípadne aj súdu) je nutné odmietnuť a je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania prokuratúry (t. j. prvostupňovú okresnú prokuratúru kontroluje nadriadená krajská prokuratúra, prvostupňovú krajskú prokuratúru kontroluje nadriadená generálna prokuratúra s tým, že generálna prokuratúra už prvostupňovú agendu nevykonáva, nakoľko jej úloha je úplne iná, pretože má pôsobiť ako orgán, ktorý zjednocuje, či usmerňuje podriadené prokuratúry, vybavuje mimoriadne opravné prostriedky a podobne, teda ktorý pôsobí obdobne ako najvyšší súd).
Pokiaľ chce zákonodarca vytvoriť špecializáciu v špecializácii, ktorá by sa týkala ochrany finančných záujmov Európskej únie (už desaťročia fungujú na všetkých krajských prokuratúrach oddelenia, ktoré v prvom stupni dozorujú vybrané trestné veci), potom by to mohol urobiť tak, že by napríklad určil dve krajské prokuratúry (napríklad Krajská prokuratúra Trenčín a Krajská prokuratúra Prešov), ktoré by sa špecializovali na trestné činy týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie a v týchto trestných činoch by vykonávali dozor v prípravnom a predprípravnom konaní a ako nadriadená prokuratúra by vo vzťahu k nim pôsobilo oddelenie závažnej kriminality generálnej prokuratúry.
Tak dúfam, že si nebude každá vláda vytvárať svoj vlastný úrad špeciálnej prokuratúry. Skôr by malo byť zákonom zakázané, aby akékoľvek organizačná zložka generálnej prokuratúry mohla pôsobiť ako prvostupňová prokuratúra.
Pomerne absurdne pôsobí aj návrh zmeny Trestného poriadku, ktorá spočíva v deklarovaní toho, že orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie. A na ochranu finančných záujmov fyzických osôb, právnických osôb, či štátu nemajú dbať?
Nasleduje poslanecký návrh zákona
NÁVRH
Z á k o n
z … 2024,
ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 40 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Na účely zabezpečenia riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie, a to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, generálny prokurátor zriaďuje oddelenie závažnej kriminality ako organizačnú zložku generálnej prokuratúry.“.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa mení takto:
V § 254 ods. 2 sa slová „vo väčšom rozsahu“ nahrádzajú slovami „v rozsahu najmenej 10 000 eur“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 2 sa dopĺňa odsekom 22, ktorý znie:
„(22) Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.“.
Čl. IV
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z .z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 11/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2024 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 80 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Generálna prokuratúra zabezpečuje vzdelávanie prokurátorov najmä v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
3 Responses
Dovolím si vyjadriť (o dosť iný) názor z terénu – zo spoločenskej a hospodárskej praxe. Položím východiskovú otázku: A čo ochrana našich vlastných občanov a čestnejších podnikateľov pred podvodníkmi a kriminálnikmi? Tak nad ochranou finančných záujmov Európskej únie – to áno, nad tým sa naši politici tak či onak „musia“ zamyslieť“ – ale čo s ochranou našich vlastných ľudí pred našimi domácimi lumpami ? Treba odhaliť a odlíšiť (umelo) vyrobený pseudoproblém od reálneho (funkčného) problému.
Poďme si teda pravdivo rozpovedať ako to funguje v praxi. Závažná príčinná anomália je (položená) inde a v tom, že nie je (absentuje), lebo bola zrušená v r. 2016 pôvodná vertikálna funkčná kontrola (a kasačná právomoc) za zákonnosťou a správnosťou postupov a rozhodnutí prvostupňových OČTK – a túto treba reformne prinavrátiť krajskej prokuratúre (v druhom stupni prokuratúry) ako jej expressis verbis zákonnú kompetenciu (!) prijímať a vybavovať sťažnosti oznamovateľov a poškodených trestnými činmi, aby sa títo mohli brániť proti nezákonným postupom a rozhodnutiach prvostupňových OČTK a v zákonnej kompetencii rušiť ich odmietavé a zamietané uznesenia, a to aj v predprípravnom konaní – a nie až v prípravnom konaní (kam sa ich právna vec vôbec ani nedostane). Aby bolo aj úplným laikom jasné (čo je väčšina občanov), tam, v tzv. predprípravnom konaní sa najviac manipulačne selektuje a zametá pod koberec štýlom „skutok sa nestal“, „skutok nie je trestným činom“, „vec je civilno-právny spor“, a podobne produkty pod vplyvom tzv. doktríny nekriminalizácie (ktorá „odľahčuje trestné znaky a ide po ruke zločincom). Tým odpadne alebo sa značne zredukuje akútny problém absencie právnej istoty a transparentnosti procesov. Nebude toľko všelijakých sťažností, podnetov a oznámení na Generálnu prokuratúru SR, kde oznamovatelia a poškodení v právnej neistote, zúfalstve a beznádeji hľadajú záchranu a nápravu (zdeformovaných a zmanipulovaných vyšetrovaní a rozhodnutí) pred zametaním ich právnych vecí pod koberec prvostupňovými OČTK už v predprípravnom konaní.
Takto a tým by odpadol pseudo/problém, aby tá istá prokuratúra kontrolovala samú seba – t. j. aby Generálna prokuratúra SR kontrolovala interným postupom svoje vnútorné oddelenie závažnej kriminality alebo obdobné anomálie.
Podvodníkov a kriminálnikov máme v súčasnosti dosť, lebo sa nám namnožili, keďže sme im v r. 2016 uvoľnili reťaz. Odtiaľ plynie ich odvaha páchať trestné činy. Neboja sa. Niet sa ani veľmi čoho báť. Keď sa nájde vhodný spôsob lobingu alebo korupcie, tak už u vyšetrovateľa PZ a u dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry sa zmanipuluje vyšetrovanie a zametie pod koberec. Vytvorená reformou v r. 2016 diera (medzera) v zákone o prokuratúre a v Trestnom poriadku odbúrajúca (rušiaca) možnosť podania riadnych opravných prostriedkov na druhý stupeň prokuratúry (teda sťažnosť na krajskú prokuratúru), spôsobila, že ťažisko rozhodovacej právomoci sa presunulo a skoncentrovalo na okresnú prokuratúru. Ale tam nastal (ten) „zrádnik“ zametania pod koberec. Oznamovatelia a poškodený končia vo svojich trestný oznámeniach neúspešne už v tzv. predprípravnom konaní – a mnohí z nich nemajú peniaze na platenie advokátov, a nie sú schopní ani sami ďalej zvládnuť negatívnu zložitú právnu situáciu a obrátiť sa (ústavnou) sťažnosťou na Ústavný súd SR (a bez právneho zástupcu to ani procesno-právne urobiť nemôžu), ktorý jediný v súčasných právnych pomeroch je oprávnený zrušiť právoplatné odmietavé a zamietajú rozhodnutia prvostupňových OČTK v predprípravnom konaní, zamietané uznesenie dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry a tomu predchádzajúce odmietavé uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru. Generálna prokuratúra SR to môže urobiť, len pokiaľ ide až o ďalšie štádium trestného konania – o tzv. prípravné konanie. No a medzitým je právne vákuum, „právna priepasť“ do ktorej toho veľa spadne (čo sa chce zamiesť pod koberec). Zrejmým riešením je len obnova pôvodných zákonných práv oznamovateľov a poškodených trestnými činmi v rozsahu v akom boli pred reformou trestného práva v r. 2016.
Takže ťažiskovo má Slovensko svoje súčasné jadro vzniknutého problému inde a riešenie sa skladá z 2- vecí (prvkov): 1., treba obnoviť špeciálnu prokuratúru (nech už sa jej fasáda pomenuje akokoľvek, aj inak), a 2., treba obnoviť pôvodnú zákonnú kompetenciu (úradnú právomoc i povinnosť) krajských prokuratúr a právo oznamovateľov a poškodených podávať opravné prostriedky (sťažnosti) na nezákonnosť postupov a rozhodovania prvostupňových OČTK na druhý stupeň prokuratúry – a to aj v predprípravnom konaní.
Paródia: Nezverejňujte žiadne komentáre (!?!): Predsa nebudete riskovať, že niekto povie (napíše) o tej veci (téme) širšiu PRAVDU. Predsa nejde o pravdu (!?!). Ide o iné.
Chápem, že máte (svoj) dôvod pre ktorý ste nezverejnili aj môj komentár. No ale takto sa hra na „pravdu“ nikam neposunie (to dúfam je vám tiež jasné).
Ďakujem za publikovanie môjho pôvodného príspevku z 26.09.2024.
Oblasť trestného práva je tak dôležitá a závažná súčasť systému regulácie spoločenských hodnôt a vzťahov, že je potrebné sa k tejto tématike vyjadrovať. Zvlášť, keď spoločnosť degraduje, funkčnosť práva, transparentnosť práva a právna istota sú v dosť hlbokej kríze, väčšine slušnejších ľudí to nevyhovuje a trápi ich tento nezdravý stav, a iste treba hľadať a pomenuvávať príčiny, prečo sme sa doň dostali. Čím viac bude diskutérov – aj s rôznymi názormi (ale musia aj určitý odborný obsah) – tým viac sa nám tá pravda bude presnejšie vyjavovať. Radi by sme mali právny systém funkčný a spoľahlivý (predvídateľný) ako u susedov v Rakúsku, ale pre to treba u nás aj niečo urobiť. Samo (sa) to nespraví.