Biškek má novú vojenskú doktrínu

Pravdepodobne nikto nebude rozporovať fakt, že geopolitická situácia vo svete sa zmenila. Po tom, čo bolo Rusko okolnosťami donútené použiť na zbanderizovanej Ukrajine hrubú silu (v rozpore s medzinárodným právom, tak ako sme to videli od iného centra moci opakovane a opakovane beztrestne), táto geopolitická zmena má dramatický charakter.

Na vývoj zareagovalo aj Kirgizsko, ktoré pred pár dňami na zasadnutí Rady bezpečnosti Kirgizska (13. júna 2023), ktorej predsedal prezident Sadyr Žaparov, prijalo novú Vojenskú doktrínu Kirgizska.[1]  

Prezident Kirgizska S. Žaparov počas stretnutia Rady bezpečnosti Kirgizska.

Doterajšia Vojenská doktrína Kirgizska bola prijatá ešte v roku 2003. Vtedy sa predpokladali, ako hrozby stret štátov, resp. strety blokov, dnes Biškek uvažuje o hrozbách ako terorizmus, extrémizmus a separatizmus a o následných antiteroristických či antiextrémistických opatreniach.

Nárast sebavedomia Kirgizska

Nová doktrína (ktorej vypracovanie, posúdenie a schválenie sa konalo za zatvorenými dverami) je vyjadrením toho, aký je momentálne referenčný rámec zaistenie bezpečnosti a obrany Kirgizska a ako si Biškek predstavuje (najmä s kým) svojej krajiny.

Nezabúdajme, že Kirgizsko má hraničné nedorozumenia s Tadžikistanom, sem tam aj s Uzbekistanom, v zásade bezproblémovo hraničí s Kazachstanom a aj s Čínou, ktorá ale inak vplýva na Kirgizsko.

Každá zo siedmich oblastí Kirgizska je de facto prihraničnou oblasťou a 80 % zo 40-tich administratívnych okresov je priamo spojených so susednými krajinami.

V zásade má Kirgizsko budúcnosť v tom, že sa udrží doterajší vplyv Moskvy, alebo sa kyvadlo presunie smerom k Číne. Stručne povedané – Kirgizsko má buď budúcnosť v orientácii na Rusko či na Čínu, alebo v prechodnom období orientáciu na mocenskú plichtu.

Pritom gro kirgizského práceschopného mužského obyvateľstva pracuje v zahraničí (najmä v Ruskej federácií a čiastočne aj na Slovensku).

Hlavné body

Doktrína má nasledujúce hlavné body: upozornenie na možné vojenské hrozby krajiny, princípy vojenskej politiky, úlohy na zaistenie bezpečnosti, opatrenia vlády na nedopustenie vojenských konfliktov, systém riadenia Ozbrojených síl Kirgizska, mobilizačná príprava Kirgizska a zaistenie vojensko-ekonomického segmentu krajiny.

Hlavnými cieľmi novej Vojenskej doktríny Kirgizska sú:
– vytvorenie podmienok pre mierový a stabilný rozvoj krajiny;
– ochrana nezávislosti a celostnosti krajiny, inštitútov štátu a občanov od vojenských hrozieb;
– nedopustenie agresie.

Podľa novelizovanej vojenskej doktríny Biškek bude naďalej spolupracovať s dvomi dôležitými a medzinárodne uznávanými organizáciami: Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ) a Šanghajskou organizáciou spolupráce (ŠOS). No a čo si treba tiež všimnúť, že Kirgizsko bude naďalej aktívnym členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Potvrdil to aj náčelník Generálneho štábu OS Kirgizska Erlis Terdikbajev, ktorý sa ešte odvolal na fakt, že dokument bol vypracovaný aj z dôvodu predtým prijatej novej Ústavy Kirgizska.[2]

V rámci prijatého dokumentu Rada bezpečnosti Kirgizska prijala, resp. doplnila zoznam strategických objektov, ktoré budú špeciálne ochraňované. Ide o:
– letisko Manas v meste Razakov v Batkenskej oblasti;
– objekty a.s. Učkun, tlačiareň, ktorá zabezpečuje pre štát tlač dokumentov (pasy, občianské preukazy, vodičské preukazy…);
– budovy, kde sú umiestnené informačné centrá (dáta centrá) Generálnej prokuratúry Kirgizska;
– prevádzky štátnej tlačiarne oficiálnych tlačív a dokumentov Gosznak.

Zmení sa pomer síl?

Podľa vyjadrenia A. Atambajeva, s čím možno len súhlasiť, tento: „… dokument je bez diskusie veľmi dôležitý pre zaistenie vojenskej bezpečnosti a obranných schopností nášho štátu. Tento dokument určuje štátnu politiku v sfére obrany, vymedzuje princípy a formy jej realizácie…“

Za arcidôležitý možno vnímať fakt, že nová doktrína predpokladá aj kardinálnu reformu systému riadenia Ozbrojených síl Kirgizska.

Čo to bude tá bájna „kardinálna reforma“, o tom zdroje z Biškeku mlčia. Možno, že to bude dlho očakávané Centrum riadenia Ozbrojenými silami Kirgizska[3], ktoré by malo zabezpečiť koordináciu všetkých zložiek štátu smerom k tomuto silovému segmentu, a to nielen od momentu krízovej situácie.

V prejave na zasadnutí Rady bezpečnosti Kirgizska prezident S. Žaparov naznačil pozíciu svojej krajiny: „… my všetci chceme žiť v mieri. Ak bude mier a jednota, štát bude mať budúcnosť a nasledujúce pokolenia, naši potomkovia budú žiť v dostatočnosti…“[4]

Chce súčasná slovenská dočasná politická elita s vládou, ktorá získala 34 hlasov, čo jej v parlamente dôveruje mier? Asi ťažko!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Foto: www.president.kg


[1] ВОЕННАЯ ДОКТРИНА Кыргызской Республики (minjust.gov.kg)

[2] В Кыргызстане презентовали новую Военную доктрину, ее написали под личным руководством президента (kloop.kg)

[3] Но заседании Совбеза Кыргызстана приняли Военную доктрину страны – K-News (knews.kg)

[4] Садыр Жапаров: Предателям Родины не будет никакого прощения (vb.kg)

(Celkovo 204 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter