Biškek a Dušanbe – dohoda o hraniciach

Ako sa to vraví na Slovensku? Suseda, rodičov a súrodencov si nevyberáš! Jednými takými susedmi sú Kirgizsko a Tadžikistan.

Pripomeňme, že na štátnej hranici (v mnohom spornej nielen od roku 1991 – to treba priznať!) medzi Tadžikistanom a Kirgizskom sme boli svedkami mnohých iskrení (aj silových) eskalácií.

Nehľadiac na to v roku 2003 medzi týmito dvomi krajinami Strednej Ázie, členskými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) či Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a iných štruktúr…, došlo k pozitívnemu (aspoň vizuálne) posunu v ich vzájomných vzťahoch.

Podľa verejne dostupných informácií sa obchodný obrat medzi Tadžikistanom a Kirgizskom v roku 2023 znížil cca o 32,6 % v porovnaní s rokom 2022.[1]

Celkový obrat je na úrovni cca 8 mil. $ (čo je na susedov veľmi málo), pričom 7,6 mil. $ pripadá na import produkcie z Kirgizska smerom do Tadžikistanu.

Kirgizsko exportovalo do Tadžikistanu predovšetkým uhlie, ďalej išlo o reexport ruskej ropy a ropných produktov, kazašských poľnohospodárskych produktov a čínskeho spotrebného tovaru.

Z Tadžikistanu bol export postavený na dodávkach cementu plus niečo zaplnili dodávky ovocia a zeleniny.

Pri ukončení existencie Sovietskeho zväzu (1991) bola prijatá rámcová zásada, že administratívne hranice zväzových republík sa formálne stávajú štátnymi hranicami nezávislých republík s tým, že si ich musia medzi sebou zmluvne odsúhlasiť, demarkovať a najmä po zodpovedajúcej ratifikácii registrovať v rámci príslušnej medzinárodnej organizácie na to príslušnej – OSN.

Uvedenú domácu úlohu si plus/mínus splnili všetky postsovietske krajiny (vrátane Estónska, Litvy a Lotyšska, ktoré svoju sovietsku históriu a postsovietsky štatút popierajú) až na jednu výnimku! Neveríte, tak si skúste vyhľadať príslušné medzinárodno-zmluvné dokumenty Ukrajiny a či vôbec, ak Kyjev hovorí o porušení hraníc, si ich niekedy s niekým záväzne dohodol.

Celková spoločná hranica Kirgizska a Tadžikistanu má dĺžku – podľa starších zdrojov 970 km, podľa najnovších meraní je to 987 km.

Len v roku 2023 sa uskutočnilo 15 spoločných zasadnutí dvojstranných topografických skupín, ktoré v tomto roku odsúhlasili, či skôr potvrdili, ďalších 170 km (presnejšie 169,48 km) spoločnej horskej hranice.

To znamená, že k dnešnému dňu Biškek a Dušanbe majú dohodnutých 890 km (presnejšie 889,45 km) spoločnej hranice, ktoré už neplánujú spochybňovať, resp. spochybniť.

Zjednodušene povedané, rozpor a spor o štátnu hranicu, ktorý sa ťahá od roku 1991 so železnou pravidelnosťou, nehladiac na to, že prezidenti (v prípade Kirgizska piaty v poradí) sú priateľsky naladení, má nádej, že sa stane minulosťou.

Ostatný (a snáď posledný) pohraničný konflikt na štátnej hranici Kirgizska a Tadžikistanu sa odohral 16. septembra 2022 na území Batkenskej a Sogdianskej oblasti, boli obete, mnoho ranených a veľké materiálny škody. Podrobnejšie sme o tom na stránkach SLOVA písali: Kirgizsko a Tadžikistan: spor, škriepka, šarvátka, nedorozumenie…[2]

Záujemcom o vývoj a genézu týchto bilaterálnych prihraničných a pohraničných sporov a konfliktov odporúčame analýzu z pera experta na medzinárodné vzťahy Abdula Rachmona s názvom Tadžicko-kirgizské pohraničné konflikty. Kto je vlastne agresor? (Таджикско-кыргызские пограничные конфликты. Кто на самом деле агрессор?), kde sú sústredené mapové (topografické) podklady ako aj vývojové komentáre.[3]

Vľavo minister zahraničných vecí Kirgizska Žeenbek Kulibaev, vpravo prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon. Foto: www.mfa.gov.kg

Pred pár dňami (5. februára 2024) bol v Dušanbe minister zahraničných vecí Kirgizska Žeenbek Kulibaev, ktorého prijal aj prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon.[4]

Hlavnou témou stretnutia bola o.i. štátna hranica. V ten deň sa konalo aj rozhodujúce zasadnutie spoločnej topografickej skupiny s pozitívnym výsledkom: bola dosiahnutá dohoda o ďalších 3,71 km spoločnej hranice.

Niekedy v marci 2024 by sa v Dušanbe mali stretnúť prezidenti Kirgizska a Tadžikistanu, Sadyr Žaparov a Emomali Rachmon.

Hlavným plánovaným bodom je práve dokončenie delimitácie a demarkácie štátnej hranice medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Samozrejme, že bilaterálne otázky a bezpečnosť v Strednej Ázii[5] neostanú mimo pozornosti.

Popri „pohraničnej misii“ sa minister stretol aj so svojím rezortným partnerom Sirodžinom Muchridinom a podpísali Program spolupráce ministerstiev zahraničných vecí na roky 2024 – 2025.

Na tom, že sa dve susedné krajiny dohadujú o demarkácii a delimitácii spoločnej štátnej hranice, nie je nič podozrivé, ani neštandardné. Je však potrebné zdôrazniť fakt, že nepotrebujú sprostredkovateľa. Tretí je totiž vždy zbytočný!

Biškek a Dušanbe sa dohodli bez sprostredkovateľskej misie napr. Ruskej federácie či Číny alebo nebodaj USA – a ešte by sme mohli spomenúť Irán, Turecko, Indiu…, krajiny, ktoré svoje služby „tretieho“ ponúkali.

Keď sme pri Turecku, nový minister zahraničných vecí Turecka Hakan Fidan, ktorý bol 10. januára 2024 v Biškeku, hovoril o tom, že Ankara víta pripravovaný podpis dokumentu o štátnej hranici medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. A, ako potvrdzuje diplomatická prax, turecká diplomacia má z priestoru Strednej Ázie veľmi, ale veľmi dôverné, seriózne a najmä pravdivé informácie. Samozrejme, je to nepriamo-priame potvrdenie, že Ankara je reálnym hráčom v Strednej Ázii a že doteraz prezentovala systémový prístup k pohraničným otázkam medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Napriek tomu, po Moskve sa ani Ankara sa nedočkala cti byť sprostredkovateľom.

Tu treba – pre objektivitu – spomenúť, že EÚ vzhľadom na zahraničnopolitickú sterilitu a jednostrannosť (nízku profesionalitu a nadutosť, aj národných diplomacií) v tomto priestore už nič neznamená.

Celkovo je v rámci bilaterálnych vzťahov týchto dvoch postsovietskych a stredoázijských (čo je dôležitejšie) krajín vidieť snahu o naladenie takých vzťahov, kde bude dôvera na primárnej priečke.

Možno sa to dá, ale počkajme si, ako na to, čo dohodne na prezidentskej úrovni Biškek a Dušanbe a ako na to zareagujú v Batkenskej a Sogdianskej oblasti.

To je totiž najdôležitejšie! Tam žili a žijú ľudia a tam v minulosti, kvôli hranici (vode a pastvinám), neskôr štátnej hranici (opäť ide o vodu a pastviny) tiekla krv a kopali sa hroby.

(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)


[1] Podrobnejšie pozri: https://www.asiaplustj.info/ru/news/tajikistan/economic/20231027/tovarooborot-mezhdu-tadzhikistanom-i-kirgizstanom-upal-do-8-millionov-dollarov
[2] Celý materiál pozri: Kirgizsko a Tadžikistan: spor, škriepka, šarvátka, nedorozumenie… – Noveslovo
[3] Pozri: https://asiaplustj.info/ru/news/tajikistan/security/20221123/tadzhiksko-kirgizskie-pogranichnie-konflikti-kto-na-samom-dele-agressor?ysclid=lsei7vnwn2583621293
[4] Podrobnejšie pozri: Министр иностранных дел Кыргызской Республики Жээнбек Кулубаев был принят Президентом Республики Таджикистан Эмомали Рахмоном – Министерство иностранных дел Кыргызской Республики (mfa.gov.kg)
[5] Bližšie pozri: Таджикско-кыргызские двусторонние отношения | Посольство Республики Таджикистан в Кыргызской Республике (mfa.tj)

(Celkovo 191 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter