V týchto dňoch pomerne často odznievali slová o Slovenskom národnom povstaní, jeho priebehu i výsledkoch. Niektoré viac, niektoré menej výstižne vyjadrovali podstatu tejto významnej historickej udalosti na Slovensku. Niektoré historické skutočnosti skresľujú a deformujú, čím manipulujú názormi ľudí a verejnou mienkou slovenskej spoločnosti. V predvečer i v deň 79.výročia odznelo veľa formálnych i menej formálnych slov z úst ľudí, ktorí sú v súčasnosti na politických funkciách. Aj z úst tých, ktorí boli na týchto funkciách v ostatných desaťročiach. A všetky sa končili a začínali tým, že „… odkaz SNP je stále aktuálny…“, alebo že „… na odkaz SNP nesmieme zabúdať…“.
Čo a prečo je aktuálne a na čo sa nesmie zabúdať, to ostáva akosi zakryté pod všeobecnosťou slov a fráz. Buď z dôvodu nejasnosti podstaty týchto slov u samotných autorov, alebo… schválne.
Bez potreby podrobnej analýzy historickej udalosti, akou bolo SNP, ako aj bez opakovania popisovania udalosti spred 79. rokov, sa stačí pozastaviť len pri podstatných udalostiach a činoch, ktoré predchádzali SNP a vyvodiť si dôležitý aktuálny odkaz.
Je dôležité nájsť odpoveď na otázku – KTO sa pričinil o to, že sa Slovensko ocitlo na strane fašistického Nemecka ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny? KTO vyvinul nadmernú aktivitu a prejavil nadmernú podlízavosť fašistickému Nemecku i horlivosť pri vyslaní slovenských vojakov do vojny proti Sovietskemu zväzu? KTO schvaľoval alebo mlčal pri zatýkaní a vysielaní slovenských občanov – komunistov, Židov, Rómov a iných do fašistických väzníc a koncentračných táborov, z ktorých sa väčšina z nich už nevrátila? KTO zapríčinil milióny osobných tragédii občanov vtedajšieho Slovenska, spôsobených prenasledovaním, vraždením a väznením ich, alebo ich najbližších rodinných príslušníkov fašistickými tajnými službami, gardistami, nemeckými vojakmi, nutnosťou opustiť vlasť či skrývať sa v lesoch pred prenasledovaním?
Odpoveď je veľmi jednoduchá a príliš jasná, aj bez hlbšieho skúmania. Za všetkými uvedenými, ale aj nevyjadrenými problémami stáli vtedajší politici Slovenského štátu. Teda osoby, ktoré sa dostali k moci v dôsledku okolností, ktoré nastali. Osoby, ktoré boli občanom Slovenska „podsunuté“ silami, ktoré za „tvorbou politiky“ stáli. Teda najbohatšími jednotlivcami, rodinami a skupinami kapitálu, prepojenými s podobnými skupinami v Európe.
Politici mali aj vtedy veľa reči, veľa sľubov, veľa tvrdení a zdôvodnení, ako robia vtedajšiu politiku v prospech občanov a v prospech Slovenska. Ako im ide o dobro občana a o dobro krajiny, o našu budúcnosť. Hoci v podstate pomáhali napĺňať záujmy iných krajín a ich kapitalistických špičiek.
Keď sa ďalším vývojom udalostí a okolností ukázalo, že zďaleka nie všetci Slováci súhlasia s nastolenou politickou líniou krajiny, značná časť z nich sa stala aktívnymi účastníkmi Slovenského národného povstania alebo jeho podporovateľmi. Vzali osud svojej krajiny do vlastných rúk aj bez súhlasu najvyšších politických špičiek a priklonili sa na stranu spravodlivosti, slobody, samostatnosti a demokracie.
Významná „aktuálnosť“ odkazu SNP je zrejmá a jasná. Ak občania Slovenska dnes nie sú spokojní so smerovaním vývoja Slovenska, mali by sami rozhodnúť o tom, akú zmenu očakávajú a s ktorými politickými silami by ju chceli uskutočniť. Vidia predsa, kam politici krajinu doviedli a kam ju vedú. Kto doviedol Slovensko do skupiny krajín, ktoré smerujú krajinu do vojny proti Rusku? Kto rozhodol o podpore profašistického režimu na Ukrajine? Kto vyvíja úsilie na potlačenie iných názorov, ktoré nie sú v súlade s proamerickou, pro NATOvskou, prozápadnou politikou? Kto klame o našej minulosti a dehonestuje prácu a život ľudí, ktorí žili a pracovali v dobe socializmu v prospech svojej vlasti – Slovenska? Kto slúži oligarchom a kapitálovým skupinám národného a nadnárodného charakteru?
Občania Slovenska by mali mať dosť vlastného rozumu, ale aj schopností na to, aby takýmto politikom povedali – dosť! Dnes je na to najlepšia príležitosť, aby bez hrozby krviprelievania „odpojili“ nezodpovedných, nepripravených, zapredaných a prospechárskych ľudí od politiky. Za 34 rokov sa už predsa „predviedla“ široká plejáda strán a hnutí, ktoré „pracovali pre občanov a pre Slovensko“. Pravicové, stredopravé, stredoľavé, kresťanské, národné a pseudonárodné, pseudoľavicové i iné, nedefinovateľné. Výsledok vidíme na súčasnej ekonomickej situácii a živote občanov, na medziľudských vzťahoch, na morálke, na spravodlivosti, zákonnosti, demokracií, tolerantnosti.
Najjednoduchšie bude, nedovoliť im dostať sa do politiky, aby páchali ďalšie škody, na úkor slovenského národa a Slovenskej republiky. Dokážeme uskutočniť takéto „povstanie“ mierovou cestou a budeme dôstojní odkazu bojovníkov spred 79 rokov?
