V predvolebnej kampani, i po septembrových voľbách do NR SR, sa v médiách často vyskytovali a aj teraz sa opakujú sľuby i výzvy na zlepšenie situácie na Slovensku a zlepšovanie postavenia občanov Slovenska. Politici koalície i opozície pri riešení svojej agendy či agendy politickej strany, ku ktorej náležia, nezabudnú zdôrazňovať, že presadzujú záujmy krajiny a jej občanov. Hlavne v súvislosti s proklamovaním budúcnosti Slovenska, rozvojom Slovenska, záujmami Slovenska a jeho občanov.
Aké sú však skutočné možnosti týchto „ľudí v politike“? Aké sú nádeje na reálne uskutočnenie ich zámerov a vyjadrených predvolebných sľubov? Aby sme boli schopní správne ohodnotiť tieto možnosti, je potrebné realistický vyhodnotiť nasledujúce faktory: kto disponuje financiami, kto ovláda základné strategické vlastníctvo, kto ovláda a usmerňuje terajšie médiá na Slovensku.
Hlavné financie na Slovensku sú už dávno mimo kontroly štátu
Sú v súkromných rukách a hlavne v rukách bánk. Z toho väčšina alebo prinajmenšom polovica uvedených subjektov nie je slovenských. To znamená, že financie v našej krajine sú už dávno mimo kontroly ľudu, občanov, v podstate aj poslancov parlamentu, ktorí občanov majú zastupovať. Ešte máme v čerstvej pamäti, ako vlády a ministerstvá rozdeľovali peniaze „na pomoc“ COVID-om postihnutých podnikov, ktoré sú v rukách súkromných vlastníkov. Ako vlády rozdeľovali a rozdeľujú poskytovanie pomoci a „úľavy“ zahraničným firmám. Vraj v záujme získať nových investorov na podnikanie na Slovensku. Ako vláda rozhodla o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo forme materiálu, výzbroje a vojenskej techniky, ktorá takto bola odobratá našej armáde a zaslaná do zahraničia. A to bude musieť byť doplnené za financie štátu.
Dnes, s 34-ročným odstupom od novembra 1989, je takmer každému jasné, že banky sú tým hlavným subjektom, ktorý nepriamo i priamo rozhoduje, komu peniaze dá, požičia a komu nie. Banky určujú úrokové sadzby na pôžičky a hypotéky, ovplyvňujú vývoj inflácie v krajine. Tým značne ovplyvňujú život občanov, výstavbu bytov a domov, ceny nehnuteľností a podobne. A hlavne bankám sú podniky i jednotlivci zadlžení na desaťročia, fyzické osoby možno „do konca života“.
Ako toto ovplyvnia národne orientované sily, aby o nakladaní s financiami Slovenska rozhodovali občania Slovenska a aby tieto slúžili hlavne občanom?
Komu patrí základné strategické vlastníctvo?
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Už relatívne dávno je tiež mimo kontroly štátu a jeho predstaviteľov. Podniky sú v súkromných rukách a tie najhodnotnejšie a strategické vo vlastníctve domácich i zahraničných oligarchov. Automobilky na území Slovenska nie sú ani jedna slovenská, ani štátna. Najväčšia oceliareň bola donedávna americká, teraz kúpili ju Japonci. Produkcia stavebných materiálov, poľnohospodárskych hnojív, kože a kožených výrobkov vrátane obuvi, textilných a odevných výrobkov sa uskutočňuje väčšinou vo firmách zahraničných vlastníkov, alebo je priamo dovážaná zo zahraničia. Čo s tým môžu robiť slovenskí politici? Pred niekoľkými rokmi premiér vlády „utekal“ do USA a žiadal vlastníkov US Steel, aby nepredávali podnik čínskej spoločnosti. Teraz prosil senátorov USA, že ak sa bude predávať uvedená firma, aby to bol spoľahlivý vlastník. Premiér sa tiež ukázal pred televíznymi kamerami, ako navštívil jeden z dvoch cukrovarov na Slovensku. Avšak nikto neuviedol, že cukrovar už nepatrí Slovensku, ale zahraničnej spoločnosti. Televízny komentár poznamenal, že tento závod ročne odvedie 50 miliónov eur do štátnej pokladne. Keďže je to len DPH v asi pätinovej výške zisku, to znamená, že štyri pätiny zisku vo výške 200 miliónov idú do zahraničia.
Ako toto ovplyvnia národne orientované sily, aby strategické podniky prinášali väčší úžitok a zisky Slovensku?
Kto ovláda médiá na Slovensku?
Nie je žiadnym tajomstvom, že prevažná väčšina médií na Slovensku je v súkromných rukách. Z toho najviac vo vlastníctve zahraničných majiteľov. Nielenže im tieto médiá zabezpečujú solídny zárobok, ale umožňujú jednostranne a účelovo ovplyvňovať verejnú mienku a spôsob života občanov Slovenska. Otvorene vyjadrené, aj účelovo manipulovať podľa záujmov a potrieb oligarchických skupín a politických stratégov západných mocností. Výsledky pôsobenia týchto médií sú bolestivo tragické, čo je zjavné, pozorovateľné na názoroch, postojoch a správaní veľkej časti občanov Slovenska. Konkrétne aj v tomto momente našej prítomnosti. Už bez rozpakov a váhania predkladajú ľuďom témy tak, ako to považujú za vhodné a potrebné. Podsúvajú im, čo je dobré, čo je správne, čo je významné. Čo nie je pravda, čo je „hoax“, čo škodí Slovensku . O čom nesmiete pochybovať a čomu máte veriť, lebo… tak si to myslia „všetci okolo nás“. Jednoducho, už sa im takmer podarilo urobiť z veľkej časti občanov Slovenska „stádo“, ktoré slepo kráča za svojimi „baranmi“. Prezlečenými do vlčej kože.
Realisticky uvažujúci ľudia musia dôjsť skôr k pesimistickému záveru, že veľa možností na zásadné zmeny na Slovensku a v prospech jeho občanov politické strany nemajú. Pretože konkrétne materiálne prostriedky, prostredníctvom ktorých je možné zmeny urobiť, nie sú v ich rukách, aj keď sú formálne pri politickej moci. Avšak prevažná časť z nich sa do politiky dostala za pomoci prostriedkov, ktoré vyčlenili a poskytli ich vlastníci. Oligarchovia, finančné skupiny, bohatí podnikatelia. Nie z dobrej vôle a s dobrými úmyslami, ale z dôvodu získať sprostredkovane politickú moc. Aby tá slúžila zvyšovaniu ich ziskov a upevňovaniu ich ekonomickej moci.
Keďže však žiadna z vládnucich politických strán, ale ani z opozície, nemá vo svojom programe zámery podstatnejšie zmeniť ekonomickú štruktúru spoločnosti, ani formy politického vládnutia, žiadne zásadne zmeny na Slovensku a v prospech Slovenska nie je možné očakávať. Aspoň v dohľadnej dobe.
