Každý priemerne zarábajúci občan bude musieť dôchodkovej správcovskej spoločnosť (DSS) zaplatiť za 40-ročnú dobu sporenia vyše 100tisíc korún. A to aj v prípade, že mu DSS peniaze nezhodnotí, či dokonca ho zlou investíciou o ne pripraví. Podľa zákona totiž poplatky musí platiť každý klient. Príjem DSS je to jediné, čo zákon garantuje. O tento výhodný biznis dnes súťaží 8 firiem. Od júla 2006 budú pokračovať len tie, ktoré získajú aspoň 50tisíc klientov. Na dôchodkové sporenie odvádzate 18 % z vymeriavacieho základu, zamestnanec z hrubej mzdy. Prispieva na to zamestnávateľ i zamestnanec. Ak sa rozhodnete vstúpiť do nového systému, 9 % zostane v Sociálnej poisťovni (1. pilier) a 9 % dostanú DSS (2. pilier). Menej, než ministerstvo sľubuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) v propagačnom materiáli sľubuje: „Keď vstúpite do 2. piliera (…), 9 % pôjde na váš osobný dôchodkový účet v DSS (ani viac, ani menej).“ V skutočnosti je to menej. Všetky peniaze dostane najskôr Sociálna poisťovňa (SP). Ak ste vstúpili do 2. piliera, polovicu presunie do vašej DSS, ale predtým si z toho ponechá 0,5 % do správneho fondu. Z každých 1 000 korún si ponecháva 5. DSS si budú za svoje služby tiež účtovať poplatky. Za vedenie účtu si stiahnu každý mesiac 1 % z vášho vkladu a 0,08 % (po troch rokoch 0,07 %) z priemernej mesačnej čistej hodnoty zostatku z účtu klienta. Podľa prepočtov hospodárskeho analytika Ing. Rudolfa Pernisa, CSc., to môžu byť státisíce. Pri svojich výpočtoch rátal rovnako ako ministerstvo s 2-percentným ročným rastom mzdy s dobou sporenia 40 rokov. Ak vám pri mzde 15 000 Sk za celý čas DSS nezúročí peniaze ani tak mizerne ako banka na vkladnej knižke, aj tak správcovskej spoločnosti zaplatíte vyše 140tisíc. Ak DSS vložené peniaze zhodnotí o 3 percentá, poplatky vás vyjdú až na 200tisíc korún! Drahé nízke percentá Výška poplatkov môže mnohých zaraziť. Prečo tých pár stotín či desatín percenta znamená tak veľa peňazí? Vysvetlenie je v hodnote, z ktorej sa percentá počítajú. Najdrahšie vychádza to najnižšie percento – 0,07. Za vedenie účtu, na ktorý si budete cez SP posielať peniaze, zaplatíte DSS každý mesiac 1 percento z výšky odvodov. Pri 15-tisícovej mzde ide o 13 korún mesačne. Táto suma sa zvýši iba minimálne, aj keď vám bude plat každoročne pomaly stúpať. Lenže pri tom druhom poplatku vo výške 0,07 % sa vymeriavací základ bude zvyšovať rýchlejšie. Ide totiž o všetky peniaze, ktoré ste od začiatku sporenia vložili (pravidelný mesačný odvod), a poprípade aj o tie, ktoré vám tam pribudli ako výnosy (úročenie). Na začiatku sporenia môže byť tento poplatok sto korún ročne, po niekoľkých rokoch to budú tisíce a po 40 rokoch sporenia môže ísť ročne aj o desaťtisíc, lebo za toto obdobie vložíte na svoj dôchodkový účet takmer milión korún. Nenaleťte na reklamu Dve dôchodkové správcovské spoločnosti oznámili, že vám nebudú účtovať poplatok za správu dôchodkového fondu (0,08, resp. 0,07 %), ďalšia ho znížila. Na začiatku sporenia, keď sú vklady ešte nízke, tento poplatok spoločnostiam aj tak neprináša žiadny úžitok. Ide o pár desiatok až stoviek korún od jedného klienta ročne. DSS preto neutrpia žiadne citeľné straty, ak vám teraz tento poplatok veľkodušne odpustia. Výnos z neho začne byť zaujímavý po pár rokoch, keď bude prinášať tisícky. Nepochybujte, že potom ho platiť budete. To, čo DSS ponúkajú teraz, je iba reklamný ťah, aby získali klientov. Pre človeka, ktorý tomu nerozumie, znie lákavo, že nemusí platiť nejaký poplatok. Neskôr však DSS nebude mať žiadny problém tento poplatok znovu zaviesť. Podľa zákona musia spoločnosti výšku poplatku za správu aktív zverejňovať raz mesačne a zmena poplatku začne platiť po 30 dňoch od zverejnenia. Nikto teda už získanému klientovi neručí, že DSS tento poplatok po krátkom čase nezačne vyberať. Naopak, je isté, že začne, lebo je to príjem, ktorý jej bez ohľadu na to, ako dobre alebo zle investuje vaše úspory, zaručuje zákon. Dá sa aj prerobiť Dôchodková správcovská spoločnosť zverené peniaze investuje na finančných trhoch. Znamená to, že za ne nakúpi cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu (akcie, dlhopisy, podielové listy, vklady na bankových účtoch, pokladničné poukážky) podľa toho, aké riziko ste ochotní podstúpiť. DSS podľa miery rizika zriadili tri fondy: konzervatívny, vyvážený a rastový. Pri nízkom zhodnotení vkladov sa môže stať, že po uplynutí doby sporenia budete mať na účte menej peňazí, ako tam vložíte. Podľa R. Pernisa, aby ste neprišli aspoň o to, čo ste si uložili, musí DSS vaše peniaze priemerne zúročiť o vyše 1 percento. Ak sa jej to nepodarí, „vďaka“ povinným poplatkom nedostanete naspäť ani to, čo ste si nasporili. Pri priemernej mzde 15tisíc a 0,5 % výnosnosti stratíte približne 70tisíc korún. Komu slúži Kaník? DSS však nepríde o nič. Ona má zisky z poplatkov zaručené zákonom za každých okolností. Občanom však takúto istotu dôchodková reforma nedáva. Ak navyše vezmeme do úvahy odhady výnosnosti z dielne INEKO, v prípade sporenia v konzervatívnom fonde máte stratu istú. „Kritériom na vstup nie je vaša mzda. Z dlhodobého hľadiska by každá koruna investovaná v dôchodkových fondoch mala priniesť vyšší výnos, a tým aj vyšší dôchodok ako koruna zaplatená do 1. piliera, či už táto koruna pochádza od občana s nízkym, alebo vysokým príjmom.“ V tejto vete z ministerského propagačného materiálu sú dôležité slová „by mala“. Prerobiť však môže aj ten, kto bude celý život kráľovsky zarábať. Nie nadarmo musia DSS v reklamách aspoň maličkými písmenami uvádzať, že „s investovaním je spojené riziko a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich“. Rizikom sú výrazné zmeny kurzov mien, zlé investičné rozhodnutie správcovskej spoločnosti, pokles hodnoty cenných papierov a akcií spôsobený politickými otrasmi, teroristickými úrokmi, živelnými pohromami, hospodárskymi krízami. Na nebezpečenstvá však ministerstvo vo svojom propagačnom materiáli neupozorňuje. Tento prístup slúži záujmom DSS a ohrozuje budúce dôchodky radových občanov. Tých, ktorých záujmy by malo ministerstvo obhajovať. Jeho šéf je však zjavne žoldnierom v službách niekoho iného.
Koľko vám zostane na dôchodkovom účte a aké poplatky zaplatíte za 40 rokov sporenia pri rôznom zúročení vložených prostriedkov (v Sk)
Výnos [%] |
Koeficient zhodnotenia vkladu k [–] |
Mzda 6500/mes. |
Poplatky |
Mzda 15000/mes. |
Poplatky |
Mzda 30000/mes. |
Poplatky |
Celkový vklad |
|
424 022 |
|
978 512 |
|
1 957 024 |
|
0,0 |
0,8546 |
362 382 |
61 639 |
836 267 |
142 245 |
1 672 534 |
284 490 |
0,5 |
0,9289 |
393 882 |
65 025 |
908 957 |
150 058 |
1 817 915 |
300 116 |
1,0 |
1,0129 |
429 471 |
68 744 |
991 088 |
158 641 |
1 982 175 |
317 281 |
1,5 |
1,1079 |
469 779 |
72 838 |
1 084 105 |
168 087 |
2 168 211 |
336 175 |
2,0 |
1,2158 |
515 537 |
77 352 |
1 189 701 |
178 506 |
2 379 402 |
357 011 |
2,5 |
1,3386 |
567 601 |
82 341 |
1 309 849 |
190 018 |
2 619 698 |
380 035 |
3,0 |
1,4786 |
626 973 |
87 864 |
1 446 860 |
202 763 |
2 893 721 |
405 526 |
3,5 |
1,6387 |
694 824 |
93 991 |
1 603 441 |
216 901 |
3 206 882 |
433 803 |
4,0 |
1,8219 |
772 531 |
100 800 |
1 782 763 |
232 616 |
3 565 527 |
465 231 |
4,5 |
2,0322 |
861 705 |
108 383 |
1 988 551 |
250 115 |
3 977 101 |
500 230 |
5,0 |
2,2740 |
964 243 |
116 844 |
2 225 175 |
269 639 |
4 450 350 |
539 278 |
5,5 |
2,5526 |
1 082 370 |
126 301 |
2 497 777 |
291 464 |
4 995 554 |
582 928 |
6,0 |
2,8742 |
1 218 709 |
136 892 |
2 812 405 |
315 906 |
5 624 810 |
631 811 |
Odhady výnosnosti fondov |
|
|
|
||
|
|
|
Roky |
|
|
Fond |
2003 – 2010 |
2011 – 2020 |
2021 – 2030 |
2031 – 2040 |
2041 – 2050 |
konzervatívny |
2,00 % |
2,00 % |
2,00 % |
2,00 % |
2,00 % |
rastový |
6,00 % |
6,00 % |
6,00 % |
6,00 % |
6,00 % |
vyvážený |
4,00 % |
4,00 % |
4,00 % |
4,00 % |
4,00 % |
Odhad Ministerstva financií SR a Inštitútu finančnej politiky |
|||||
|
|
|
|
|
|
konzervatívny |
0,90 % |
0,80 % |
0,90 % |
1,00 % |
1,00 % |
rastový |
3,50 % |
4,20 % |
5,00 % |
5,00 % |
5,00 % |
vyvážený |
2,20 % |
2,50 % |
3,00 % |
3,00 % |
3,00 % |
Odhad spoločnosti INEKO |
|
|
|
Autorka je spolupracovníčka týždenníka SLOVO