S Českom stále prehrávame – aj v ekonomike

Každodenne nás zaplavujú zo všetkých slovenských médií senzačné správy o vývoji našej ekonomiky, nadmieru pozitívne číslo strieda iné ešte pozitívnejšie, tie menej optimistické radšej naše médiá taktne prehliadajú. Sme na tom však naozaj tak dobre, alebo je to len zásterka? Treba uznať, že súčasný vývoj ekonomiky vyzerá vo svetle niektorých čísel skutočne impozantne. Rast HDP sa zrýchlil v roku 2004 na 5,5% – najviac spomedzi krajín V4. Inflácia postupne klesá, reštriktívna fiškálna politika prináša prvé ovocie v podobe znižujúceho sa schodku verejných financií. Podľa vyjadrení čelných predstaviteľov tohto štátu sme rajom pre zahraničných investorov – stredoeurópskym tigrom. Nehorázne investičné stimuly Vo svetle týchto „úspechov“ však súčasná vládna garnitúra zabúda, že nie sme na svete sami, že aj naši susedia majú „pekné“ makroekonomické čísla. V niečom vari aj sme tigrom: sme výbušní a ostrí. Lenže život pre obyčajných ľudí je na Slovensku drsný a naša hviezda môže rýchlo zhasnúť. Občanom potom ostanú už len tie „reformy“, ktoré si budeme niesť na svojich pleciach vari až do hrobu v mene lepších zajtrajškov, ktoré akosi nechcú prísť. Rovnaké tvrdo neoliberálne reformy, aké sa dejú u nás, nemajú vo vyspelom svete obdoby. Podľa pravicových politikov iná cesta neexistuje. Pod pláštikom reforiem sa pritom uskutočňuje čoraz hlbšie triedne a regionálne rozdeľovanie spoločnosti. Pod pláštikom reforiem uskutočňujeme „dumping“ voči našim konkurentom v strednej a východnej Európe, ktorý však platíme my, radoví občania, z vlastných vreciek. Iba tak možno nazvať bezbrehú podporu zahraničných investorov, začnúc zmenou daňového systému až po nehorázne investičné stimuly, pri ktorých si vláda už nedáva ani tú námahu, aby sa aspoň tvárila, že dodržiava smernice EÚ. Po Ford Getrag tu máme ďalšiu investíciu – Hankook tires, pre ktorú budeme od Bruselu žiadať výnimku vo výške pomoci. Navyše ide do sektora, ktorý má u nás silnú tradíciu v podobe púchovského Matadoru. Chcú nás presvedčiť, bohužiaľ mnohých úspešne, že všetko krásne je výsledkom jediných správnych reforiem tejto vlády. SR: vyššia inflácia, nezamestnanosť i dlhy Po príklad toho, že k ekonomickému úspechu existuje aj cesta šetrnejšia k obyčajným ľuďom, stačí zájsť do Čiech. Tamojšie reformy to dokazujú. Ani u našich susedov nie je všetko ideálne, ale porovnajme sa argumentmi našich politikov – číslami o ekonomike. Český rast HDP dosiahol v minulom roku rovné 4 %, teda menej ako u nás. Tu sa však výpočet našich úspechov končí. Minuloročná inflácia dosahovala v Česku v priemere 2,6 %, u nás 7,4 % (merané jednotnou metodikou HICP). Hoci sme zaznamenali výrazný pokles medziročnej inflácie (na 2,3 % v marci), Česi nás opäť prekonali, keď im v marci poklesla inflácia až na 1,2 % s perspektívou poklesu pod 1 % a začínajú už skôr diskutovať o škodlivosti prinízkeho rastu cien. Porovnanie nezamestnanosti v roku 2004 podľa údajov Eurostatu vyznieva pre Slovensko až žalostne: 18 percent k českým 8,3 %. Lepší sme vlani neboli ani v toľko vychvaľovanej oblasti verejných financií: český deficit 3 % HDP opäť „prebil“ našich 3,3 % HDP. Celkový hrubý zahraničný dlh krajiny (vrátane súkromného sektora), ktorý odzrkadľuje aj vývoj v minulosti, dosiahol v ČR 36,8 % HDP, zatiaľ čo u nás alarmujúcich 50,9 % HDP. ČR: viac zahraničných investícií Najväčším sklamaním pre našu vládu však musí byť, že aj napriek všeobecnému dumpingu a kupovaniu zahraničných investícií nás Česi predbehli aj v objeme prílevu priamych zahraničných investícií. Pokiaľ u našich susedov sa vyšplhal cez hranicu 100 mld českých korún, na Slovensko v rovnakom období prišli investície v objeme len 27 mld slovenských korún. Česká republika nás v tomto ukazovateli atraktívnosti pre zahraničie dlhodobo predstihuje (aj napriek našim „neprekonateľným“ reformám), a pritom stále ešte vlastní (na rozdiel od nás) väčšinové podiely v prirodzených monopoloch, ako je energetika. Na Slovensku sa však radšej nikto nahlas nepýta, kde robíme chyby. S investíciami je v poslednom čase úzko spájaný aj deficit zahraničného obchodu. Práve vyššie investičné dovozy sa používajú na vysvetlenie našej zhoršujúcej sa zahraničnoobchodnej bilancie. Pozrime sa teda, ako to vyzerá u našich susedov. Vysoký prílev investícií by mal negatívne vplývať aj na ich zahraničný obchod, keďže pravdepodobne aj oni musia dovážať investičné tovary. Čísla o medziročnom raste dovozov by tomu aj nasvedčovali – 20,5 % rast oproti nášmu 13,5 % rastu je naozaj impozantný. Na celkovom deficite sa to však neprejavilo. Český schodok bol v minulom roku iba vo výške 21,3 mld čes. korún, kým my sme „v mínuse“ až 47 mld slov. korún. Prečo? Pretože Česi dokázali zvýšiť vývoz svojich výrobkov do iných krajín medziročne o 25 %, my iba o 11,4 %. Ostáva nám len dúfať, že aj investície, ktoré prichádzajú na Slovensko, nám raz začnú prinášať svoje ovocie, najmä keď cena za ne nie je rozhodne nízka! Kde sa žije lepšie Bežného Slováka však asi najviac zaujíma, či sa má lepšie ako Česi. Teda či dostane za svoju prácu viac a či si za svoju mzdu aj viac kúpi. Niečo o tom môže povedať rast reálnych miezd. „Božský“ 2,5 % rast reálnych miezd na Slovensku bol opäť prekonaný 3,7 % rastom v Česku. Navyše slovenské mzdy ovplyvnil prvý a posledný štvrťrok, keď bol rast miezd umelo zvýšený presunutím časti koncoročných odmien z roku 2003 pre lepšie daňové podmienky. Česká republika je podľa našich vládnych politikov exemplárny odstrašujúci príklad, ako sa reformy robiť nemajú. Lenže nielen na hokejovom šampionáte sme utŕžili od našich západných „bratov“ debakel, ale zdrvujúcu porážku sme dostali aj v makroekonomických číslach. Z čísel však netreba robiť modlu, ako je to dnes na Slovensku, podstatné je, ako sa žije bežným ľuďom. Bohužiaľ, aj v tejto oblasti jednoznačne vedú Česi. Naši predkovia nám zanechali množstvo rád, ktoré by sme si mali brať k srdcu, nenadarmo sa im hovorí múdrosti. Podľa jednej „pomaly ďalej zájdeš“. Nikto netvrdí, že reformy sa robiť nemajú, a netvrdia to ani predstavitelia českých sociálnych demokratov. Ale neraz sme sa presvedčili, že známe „dvakrát meraj a raz rež“ je tiež pravdivé. Naše reformy prinášajú množstvo chýb, keďže veľakrát sa nemeria ani raz. A keďže „kto sa s ohňom hrá, ten sa môže popáliť“, my sme sa už popálili dosť. Aj napriek tomu sme nepoučiteľní.

Porovnanie makroekonomických ukazovateľov SR a ČR za rok 2004

Zdroj: Štatistický úrad SR (www.statistics.sk), Český statistický úřad (www.czso.cz), Národná banka Slovenska (www.nbs.sk), Česká národní banka (www.cnb.cz), Eurostat (www.europa.eu.int/comm/eurostat), autorové prepočty

Poznámka: LC – domáca mena (SKK, resp. CZK) * – údaj za rok 2003

Autor pracuje ako bankový analytik