Čochvíľa to bude tridsať rokov od vyhlásenia zvrchovanej a samostatnej Slovenskej republiky (1. 1. 2023). Prvého suverénneho štátu Slovákov v dejinách. Míľnikmi a jasnými smerovníkmi tejto cesty sú: 19. september 1848 – vznik prvej Slovenskej národnej rady, 7. jún 1861 – prijatie Memoranda slovenského národa, 30. október 1918 – prijatie Deklarácie slovenského národa, 29. august 1944 – Slovenské národné povstanie a 1. január 1969 – vznik Slovenskej (a Českej!) socialistickej republiky na základe zákona o česko-slovenskej federácii.
Medzi neprehliadnuteľné dátumy zaraďujeme aj podpis mierovej zmluvy s Maďarskom po prvej svetovej vojne zo dňa 4. júna 1920, ktorá slovenskú svojbytnosť v rámcoch novovzniknutého Česko-Slovenska právne ukotvila na politickú mapu sveta. Matica slovenská v Petržalke si deň podpisu trianonskej zmluvy pravidelne pripomína od odhalenia pamätníka na Tyršovom nábreží v Petržalke v roku 2010. S väčšou i menšou pozornosťou verejnosti. Zažili sme Trianon utopený v povodňových vlnách Dunaja, ale i vo vlnách slovenského nezáujmu. Pri stom výročí podpisu, napriek pandémii, dosiahol počet účastníkov pripomienky takmer stovku. (Viacej hygienici ani nedovolili.) V tomto roku (i v minulom) sme sa vrátili k oslave komorného charakteru. Okrem nás matičiarov prišli tradične (po tretí rok) sa zúčastňujúci zástupcova Nadácie Milana Rastislava Štefánika.
Pripravil som si krátky príhovor: „Vážení prítomní, srdečne vás vítam na mieste, kde stojí na Slovensku osihotená pripomienka jedného z najvýznamnejších medzníkov realizácie slovenských národných túžob. Stretávame sa pri Pamätníku mierových zmlúv podpísaných po prvej svetovej vojne v deň, kedy bola podpísaná jedna z nich. A to mierová zmluva s Maďarskom, zvaná trianonská. Dnes 4. júna 2022 je tomu 102 rokov. Štefan Janšák, jeden z tých, ktorí na príprave mierovej zmluvy pracovali (zúčastnil sa rokovaní v Paríži), po jej podpise povedal: „Trianonskou zmluvou stalo sa Slovensko súčasťou obrovského štátneho i svetového aparátu s nespočetnými funkciami a komplikovanými vzájomnými závislosťami. Dostali sme široký a bezpečný rámec, v ktorom sa mohli uplatniť všetky sily, túžby i ambície, akých je len človek schopný. Zbohom náš skromný ideál dvoch-troch gymnázií! Rozlúčili sme sa s tebou s pocitom vďaky, hoci si sa nikdy nestal skutočnosťou. Bol si nám svetlom v temnotách, ktoré viedlo naše kroky…“ Málokto si v roku 1920 uvedomoval epochálny význam nového spoločného štátu Čechov a Slovákov. Slováci pred pár rokmi (doslova pár – od rozpadu Uhorska uplynulo len 19 mesiacov) si realitu slovenského národného života nedokázali predstaviť ani v najkrajšom sne. Bez 4. júna 1920 by nebol 1. január 1993. Tento dátum je neprehliadnuteľný na ceste k dnešnej Slovenskej republike. Bohužiaľ, málokto si význam tohto dňa uvedomuje aj dnes. O to viac to platí v súčasnosti, v dobe, ktorá relativizuje mnohé samozrejmosti. Ani Slovensko nie je samozrejmosť! Má dnešné Slovensko nejakú predstavu svojej budúcnosti, alebo sa uspokojíme s textom preambuly Ústavy, ktorá je často spochybňovaná? Zamýšľame sa nad zmyslom existencie slovenskej štátnosti? Hľadáme národné riešenia, ktoré umožnia prežitie slovenskej štátnej idey? A máme nejakú…? Existujú tvrdenia, že Slovensko nemá žiadnu štátnu ideu. Sú oprávnené? Máme nejakú štátnu doktrínu? Poniektorí tvrdia, že od čias vstupu do EÚ nemá naša spoločnosť žiadne spoločné ciele. Dnešná naša pripomienka je tak aj apelom nezabúdať na budúcnosť so slovenskou pridanou hodnotou. Ďakujem.“
K pamätníku sme položili kytice a stuhy v národných farbách, aby pripomínali našu úctu a naše nezabúdanie. Bohužiaľ, nevydržali ani dva týždne. Dnes už tam nie sú. Nehovorím o živých kvetoch. Hovorím (píšem) o stuhách a kvetových doplnkoch od organizátorov pripomienky Trianonu, ktoré niekto odstránil. Doslova zlikvidoval za pár dní. Po našom stretnutí zo 4. júna 2022 neostal ani máčny mak. Dúfam, že tento „odpad“ aspoň triedili. Pritom v rokoch 2012 až 2019 naše stuhy a trvalé kytičky v národných farbách nikomu neprekážali po celý rok, presnejšie po celé roky. Pekne sa vrstvili na pamätníku. Práve tu si pravidelne pripomíname aj pripojenie Petržalky k Česko-Slovensku v auguste 1919 a zástoj Vavra Šrobára pri vzniku Česko-Slovenska a začlenení Slovenska. V Petržalke iné vhodné miesto nie je. Od roku 2020 uvedený zlozvyk: zametania stôp po pripomínaní významných udalostí a osobností našich dejín stáva sa takmer programom. Programom neúcty k našej minulosti. Kto má na svedomí? Takto azda bielime našu pamäť?!
Avšak to nie je koniec našej biedy. Na Tyršovom nábreží prebieha tento víkend pod šírym nebom jedno z podujatí masovej kultúry spojené s masovým príjmom pouličného jedla a pitia („strítfúd“). Príjem si vyžaduje výdaj. Kde myslíte, že je vhodné miesto na toalety? Správne predpokladáte, veď nie je to po prvýkrát, hneď pri pamätníku mierových zmlúv podpísaných po prvej svetovej vojne, ktoré pre nás Slovákov znamenajú život. Ale niekto je zodpovedný za túto ich lokalizáciu!
Aj rešpekt k národnej pamäti by mal byť kritériom výberu kandidátov v komunálnych voľbách na jeseň 2022.
