12. júla 1907 Malacky – 23. júna 1969 Bratislava
V dnešný deň si pripomíname 55. výročie úmrtia významného slovenského spisovateľa, rodáka z Malaciek, Ľuda Zúbka, ktorý sa venoval predovšetkým tvorbe pre detského čitateľa, ale vynikol aj ako autor historických románov.
Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že sa Ľudo Zúbek stane významným spisovateľom. Absolvoval štúdium na obchodnej akadémii v Bratislave a ako bankový úradník pracoval v rôznych mestách na západnom Slovensku (Bratislava, Piešťany, Malacky, Hlohovec, Skalica, Zohor).
Zlom v jeho živote nastal roku 1932, keď sa stal tajomníkom literárneho vysielania v Radiojournale (dnes Slovenského rozhlasu) v Bratislave. Výrazne sa zaslúžil o zvýšenie umeleckej úrovne rozhlasovej umeleckej tvorby a rozšírenie literárneho a dramatického vysielania. V rozhlase debutoval dramatizáciou vlastnej poviedky Rádio sváka Šmodrochu a je autorom rozhlasových hier Matka neznámeho vojaka, Katastrofa i mnohých životopisných pásiem aj o historických udalostiach: Ľudovít Štúr, V ríši faraónov, Pád ríše Inkov, Marco Polo, Ján Kupecký a ďalších.
Neskôr sa popri rozhlasovej tvorbe venoval aj písaniu historických románov. Na rozdiel do svojho generačného druha Joža Nižnánskeho alebo trochu starších spisovateľov Jána Hrušovského a Ema Bohúňa neohýbal v záujme väčšieho čitateľského záujmu dejiny tak svojvoľne, ale s historickými faktami narábal veľmi dôsledne. Sám sa o tom vyjadril v rozhovore pre časopis Zlatý máj v roku 1962: „…autor historických románov (a ešte väčšmi románov životopisných) vždy sa cíti aspoň trochu aj historikom. Chce si overiť každú podrobnosť, chce vykresliť čo najvernejšie všetky reálie. (Čo keby si dielo vzal pod lupu historik a usvedčil autora z nepresností a omylov!) Čím viacej materiálu, tým väčšmi to autora láka, aby sa z toho čo najviac dostalo do románu. Je to príťaž, ktorá brzdí rozlet fantázie a tvorivých síl autora. Húšťava, v ktorej autor neraz zablúdi, takže si potom skôr všíma kulisy ako ľudí, ktorý sa medzi nimi pohybujú!“
Ľudo Zúbek sa zameriaval najmä na veľké osobnosti našej histórie a písal biografické prózy. Knižne debutoval v roku 1938 románom Ján Kupecký, ktorý potom po takmer tridsiatich rokoch prepracoval, doplnil a vydal pod názvom Farebný sen. Z rozhlasu odišiel v roku 1945 a stal sa pracovníkom Povereníctva informácií, neskôr riaditeľom a potom vedúcim redakcie vydavateľstva Tatran. V tomto čase napísal ďalšie romány V službách Mateja Hrebendu, Doktor Jesenius, zbierku biografických noviel Skrytý prameň a autobiografickú prózu o detských rokoch Murársky chlieb. Popri náročnej práci vydavateľského redaktora nemohol naplniť svoje tvorivé ambície, preto sa rozhodol venovať literatúre ako profesionálny spisovateľ. Vydáva novelu Jar Adely Ostrolúckej o vzťahu Ľudovíta Štúra k tejto osudovej žene.
Ľudo Zúbek v prozaickej tvorbe sústredil svoju pozornosť takmer výlučne na slovenské dejiny; výnimku tvorí román Zlato a slovo, v ktorej zobrazil kolonizáciu juhoamerických území Španielmi v 16. storočí, a zbierka životopisných čŕt Rytieri bez meča, v ktorej priblížil osudy a tvorbu najčítanejších svetových spisovateľov pre deti a mládež ako Alexandra Dumasa, Hansa Christiana Andersena, Marka Twaina, Jula Verna, Jamesa Fenimora Coopera, Daniela Defoea, Karla Maya, Charlesa Dickensa, Miguela Cervantesa, Leva Nikolajeviča Tolstého, Henryka Sienkiewicza a iných.
Ľudo Zúbek sa venoval aj literatúre faktu určenej najmä mladému čitateľovi. Spisovateľovo vyznanie mestu, v ktorom si našiel nový domov, urobil v knihe Moja Bratislava, priblížil bohatú histórii i pamiatky našej metropoly, a pri príležitosti 500. výročia založenia prvej vysokej školy na území Slovenska Academie Istropolitana napísal publikáciu Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský. Obdobie Veľkej Moravy opísal v knihe Ríša Svätoplukova.
Podľa jeho novely Skrytý prameň nakrútil režisér Vladimír Bahna rovnomenný celovečerný film o Majstrovi Pavlovi z Levoče s Ctiborom Filčíkom a Štefanom Kvietikom v hlavných úlohách, ktorý patrí do zlatého fondu slovenskej kinematografie.
Ľudo Zúbek prekladal aj z maďarčiny a češtiny a pre deti prerozprával Cervantesov román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha. Na druhej strane jeho diela vychádzali v češtine, maďarčine, poľštine, nemčine, ruštine i v slovinčine.
Jeho túžbou bolo napísať román z histórie rodného mesta, z Malaciek. Sám sa o tom v jednom rozhovore vyjadril: „Želal by som si ešte dosť tvorivých síl na to, aby som mohol splatiť Malackám aspoň časť podlžnosti, ktorú voči nim cítim. Chcel by som napísať aspoň jednu knižku, ktorej dej by súvisel s minulosťou môjho rodiska. Dúfam, že sa mi podarí tento zámer uskutočniť.“
Nečakaná smrť krátko pred dovŕšením 62. roka života mu však zabránila uskutočniť tento životný sen. Z pozostalosti vyšli ešte dve knihy Ľuda Zúbka, román o absolventke herectva Štvrtá stena a humoristická rozprávka pre deti Ako sa čertík Froliš dostal z pekla.
Miesto posledného odpočinku našiel Ľudo Zúbek na Starom cintoríne v Malackách. Jeho pomník z egyptského mramoru ozdobila bronzová busta s otvorenou knihou od Ľudmily Cvengrošovej. Žiaľ, hrob sa stal obeťou neuveriteľného barbarstva a vandalizmu, v auguste 2008 neznámi páchatelia bustu ukradli. Mesto však na svojho významného rodáka nezabudlo a v roku 2020 nechalo vytvoriť novú spisovateľovu bustu od sochárky Lenky Ballekovej a osadilo ju na spisovateľom hrobe.
Dcéra Ľuda Zúbka Elena Bertoncini-Zúbková (1939 – 2018) žila po vydaji v Taliansku. Stala sa významnou prekladateľkou zo swahilčiny a prednášala swahilský jazyk a literatúru na univerzite v Neapole.
Snímky: www.malacky.sk, www.csfd.sk
