Európsky tiger z matematického bublifuku

Slovenská ekonomika zďaleka nepatrí medzi takých „tigrov“, za akých ju vydáva vládna propaganda. Situácia sa síce zlepšuje, ale iba z niektorých uhlov pohľadu. Mnohí ľudia nemajú z ekonomického rastu nič a niektoré porovnania ukazujú, že ani v Európe v skutočnosti nepatríme medzi najlepších. Najnovšie sme sa terčom vládnej propagandy o ekonomických úspechoch stali začiatkom tohto mesiaca. Ekonóm Andrej Sablič však tvrdí, že je to ďalšia mediálna bublina. Minister financií Ivan Mikloš vyhlásil, že „naša ekonomika má zaradený piaty rýchlostný stupeň, postupne dobiehame životnú úroveň v Česku i v starých členských štátoch EÚ.“ Menej ako v Česku Jeden z denníkov 10. júna skonštatoval: „Posúvame sa tak ďalší krôčik k životnej úrovni niektorých bohatších susedov či štátov pôvodnej európskej pätnástky.“ Andrej Sablič tvrdí, že to je hlúposť. „Ak sa vyjadrujeme v percentách, tak si musíme byť vedomí toho, že aj veľké percento nemusí znamenať nič, ak sme ho počítali z malej hodnoty a naopak.“ Pre objektívnosť jednotlivé štáty EÚ porovnáva cez hrubý domáci produkt v tzv. parite kúpnej sily (HDPvPKS). „Navštívil som internetovú stránku Eurostatu a zamyslel sa nad vývojom u nás a v EÚ z dlhodobejšieho hľadiska. Nuž a čakalo ma škaredé prekvapenie a sklamanie,“ hovorí A. Sablič. Porovnajme napríklad dve najpríbuznejšie krajiny – Českú a Slovenskú republiku. V roku 2004 sme dosiahli HDPvPKS 11 600 eur na obyvateľa, Česko 15 900 eur. „Ak bol rast HDPvPKS na obyvateľa za prvý štvrťrok 2005 rovnaký ako uvádzané rasty HDP, potom 5,1 % za rok znamená v SR 592 eur, ale 4,4 % v ČR až 700 eur. Takže nárast HDPvPKS na obyvateľa bol v Česku o 18,2 % vyšší ako v SR!“ Zaujímavý je aj pohľad vo vzťahu k priemeru Európskej únie. Porovnávania HDPvPKS opäť nevyznievajú pre nás tak lichotivo, ako sa to prezentuje. Skutočným lídrom za posledných 10 rokov je Írsko. Ak budeme priemer EÚ považovať za nulovú úroveň, tak tento ostrovný štát bol pred desiatimi rokmi 300 bodov pod ňou, pred piatimi už 5 100 nad ňou, a vlani „poskočil“ na úroveň 8 600 nad priemerom. Z našich susedov je nad ním aj Rakúsko, hoci jeho zlepšovanie skôr stagnuje. Slovensko v roku 1995 dosahovalo HDPvPKS o 8 700 nižší než vtedajší priemer EÚ, v minulom roku záporný rozdiel dosiahol takmer 11 000. Brzda EÚ Priemer únie sa každoročne mení. Toto porovnanie neznamená, že by sa u nás nič nezlepšilo. Znamená však, že v doháňaní najsilnejších európskych ekonomík nie sme až takí úspešní. „Zrejme, keď my obletíme zemeguľu východným smerom a bohaté štáty západným, tak sa stretneme,“ usmieva sa A. Sablič. Zároveň upozorňuje, že keď sa berú do úvahy iba percentá a nie absolútna hodnota, môže to priniesť zmätočné výsledky. „Ak budeme pracovať s reálnymi číslami a hodnotami, dopracujeme sa k poznaniu, že SR bola v roku 2004 nie motorom, ale druhou najúčinnejšou brzdou v rámci Európskej únie.“ Náš HDPvPKS rástol medzi vlaňajškom a predvlaňajškom o 500 eur na obyvateľa (z 11 100 na 11 600), rovnako ako na Malte. Horšie na tom bolo len Portugalsko, ktoré rástlo o 300 eur. Ostatní sú však pred nami. Najviac rástol HDPvPKS na obyvateľa v Luxembursku (4 000 eur), Írsku (2 800) a Belgicku, Fínsku a Švédsku (1 400). Z nových členských krajín na tom bolo najlepšie Slovinsko (1 100 eur). Priemer EÚ však „preskočili“ aj Litva, Lotyšsko a Česko (1 000 eur), pričom rozdiel medzi nimi a nami je dvojnásobný! Toto je realita Lepšie sme na tom pri dlhodobejších porovnaniach. Za posledných päť rokov narástol slovenský HDPvPKS o 2 200 eur na hlavu. Je to európsky podpriemer, ale ešte horšie sú na tom Francúzsko a Rakúsko (2 000), Nemecko (1 900) či Taliansko (1 600). Naopak, aj v tomto prípade nás predbehli Česi (rast o 3 100 eur), ktorí sú na siedmom mieste (s Fínskom a Lotyšskom) najlepší z nových členských krajín, zatiaľ čo my sme šestnásti (s Dánskom). No a v desaťročnom porovnaní sme až tretí od konca (4 800 eur na obyvateľa), ale v ňom z nových členov nikto aspoň nedosiahol ani priemerné hodnoty: najlepšie Slovinsko je trináste (7 000), Maďarsko štrnáste (6 000), Estónsko sedemnáste (5 700), Lotyšsko osemnáste (5 500), ČR devätnáste (5 300). A. Sablič tvrdí, že „toto je realita, teda to, čo cítia ľudia na vlastnej koži, a nie bubliny z matematického bublifuku.“ A dodáva, že v percentách sa dá vyrobiť ľubovoľná matematika a každá bude hovoriť o tom istom niečo iné. „Neviem, či išlo o politické klamstvá alebo ľudské hlúposti, ale viem, že môj súdruh učiteľ Točko by ma za čosi také z ôsmeho ročníka ZDŠ ďalej nepustil ani za úplatok.“