Tak sa nám to akosi „spuclieva“. Jedna strana má dojem, že dôchodcovia na Slovensku majú vysoké dôchodky, iná navrhuje zavedenie reverzného hypotekárneho úveru pre chudobných dôchodcov.
„Dôchodca s nízkym príjmom si zriadi tzv. ,reverzný hypotekárny úver v niektorej z bánk. Za úver ručí svojou nehnuteľnosťou, ktorú banka ocení. Z odhadovanej ceny nehnuteľnosti a predpokladám, že aj veku a zdravotného stavu dôchodcu, banka určí, akú pravidelnú mesačnú sumu môže dôchodcovi vyplácať“ – takto som to našla na gúgli, je to vraj skvelý návrh „dzurindovcov“ a pán M. konkrétne tvrdí, že je to jeden z najlepších predvolebných programov, aké kedy videl. S tým sa dá, samozrejme, iba súhlasiť – lepší „ofajč“ sotva kto ešte niekedy vymyslí na túto najzraniteľnejšiu skupinu. Aby sme to pochopili do dôsledku, banka ocení, dôchodcovi bude vyplácať z tej ceny (nečakajte tisíce, ani stovky, to by nebol dobrý kšeft, pravda), takže – banka podľa zdravotného stavu a veku ocení, bude vyplácať nejaké sumy mesačné chudobnému dôchodcovi a ten, keď zomrie alebo sa z iného dôvodu odsťahuje – môžu si – pozor, prichádza pointa – môžu si príbuzní ODKÚPIŤ danú nehnuteľnosť zase od banky! Ha-ha-ha! Už teraz mi je jasné, že cena ohodnotenia nehnuteľnosti a cena odkupu sa nebudú zhodovať – nie, tá odkupná bude na sto percent vyššia vždy a za každého režimu, než tá, na ktorú banka ohodnotila nehnuteľnosť na začiatku procesu reverzného hypotekárneho úveru… veď sa tak aj volá – revers – návrat, obrat, otočenie….
Druhou možnosťou je jednorazové vyplatenie celej sumy, hodnoty nehnuteľnosti, čo vo svete prevláda a senior ostáva v nehnuteľnosti s právom dožitia. Toto je alternatíva, ktorá sa javí logickejšia, preto ju uprednostňujú. Tak, tu by som podotkla, kto na toto naletí a uverí, asi mu ten priestor pod mostom patrí. Právo dožitia je také krehké a ľahko vymazateľné, neverili by ste, ako sa to dá… mali sme také prípady v Občanovi za dverami. „Kto nepomáha, alebo si to nemôže dovoliť, nebude mať čo dediť, ak sa senior tak rozhodne. Nebude otrokom často hodnotnej nehnuteľnosti, v ktorej žije, nakoľko práve náklady na nehnuteľnosť môžu pohlcovať výraznú časť nízkeho dôchodku. Byť a žiť v chudobe len preto, že je nutné ,živiť‘ aj dom alebo byt, je nedôstojné.“ Nebyť otrokom často hodnotnej nehnuteľnosti je predsa také oslobodzujúce, pravda. No, fakt, taký dobrý predvolebný program pre banky ešte nikto nepredložil. V spolupráci s tými, čo si myslia, že dôchodcovia majú vysoké dôchodky, by to mohol byť skvelý, ak nie jeden z najlepších obchodov pre banky. Až začnú vymierať tí nešťastní starí ľudia, zvýšia sa ceny nehnuteľností, lebo banky to budú asi potrebovať na to, aby si ten rozdiel medzi úverovou a odkupnou sumou zapísali ako zisk. Celé je to zabalené do toho, že toto, prosím, má donútiť rodiny dôchodcov, aby sa o nich starali a finančne si svojich rodičov podporovali – kde na to majú vziať tie rodiny, tí príbuzní a deti, ekonómov Slovenska nezaujíma – máme nezamestnanosť, pre koronovú frašku popadalo mnoho rodinných podnikov, malých i väčších firiem, daňová zaťaženosť obyvateľstva je vysoká, takže čo s tým? NO – skrátka nič! Veď keď nemáte na podporu rodičov v starobe, ani na odkúpenie bytu po nich, nebudete nič vlastniť a budete čo? ŠŤASTNÍ! Skrátka – ogabú o majetok vašich rodičov, následne aj vás a potom bude konečne Slovensko krajinou, kde sa nebudeme báť umierať… pardon, ale ja si skromne myslím, že o chvíľu sa tu budeme báť aj umrieť…
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
