Pred 79 rokmi sa k centrálnemu koncentračnému táboru Mauthausen-Gusen blížili spojenecké vojská. Väčšina členov nacistického Schutzstaffelu (SS) utiekla tak, ako utekajú potkany z topiacej sa lode.
Keď 5. mája 1945 vstúpila prieskumná jednotka 11. obrnenej divízie USA do areálu, odzbrojila okolo tridsať rakúskych policajtov a dozorcov a opustila tábor. Väzni svojich katanov zlynčovali. Keď na druhý deň prišli Američania na tankoch, nad roztvorenou bránou visel veľký uvítací transparent a jasanie mužov vychudnutých na kosť nemalo konca kraja.
Slováci a Česi pred spoločným pomníkom
Aj tieto momenty si pripomínali za slnečného počasia stovky mladých účastníkov slávnostného zhromaždenia z takmer všetkých európskych štátov vrátane Ruska, Ukrajiny a bývalých republík Sovietskeho zväzu zo Strednej Ázie. Toto najmasovejšie antifašistické podujatie v Rakúsku pripravuje tradične medzinárodný výbor; aj tento rok sa na ňom zúčastnila delegácia oblastnej organizácie SZPB v Bratislavskom kraji a v nej žiaci, úspešní účastníci okresného kola súťaže Medzníky 2. svetovej vojny v Pezinku.
Súčasťou spomienky bol spoločný míting so zástupcami Českej republiky pri pomníku so sochou od akademického sochára Antonína Nykla, ktorý osobne prežil peklo v Mauthausene. Za českú stranu sa prítomným prihovoril minister školstva Josef Bek, za slovenskú štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Populárna partizánska pieseň Bella ciao
Vari pri každom „národnom“ pomníku sa odohralo takéto stretnutie, niekde sprevádzané štátnou hymnou a vojenským poctami, inde piesňami na živo. Vďaka mladým Talianom sa celým priestorom ozývala obľúbená partizánska Bella ciao.
Tradične rušno však bolo aj pri pamätníku Španielov, Francúzov či Poliakov. Rakúsko okrem oficiálnych hostí zastupovali aj jednotlivé spolkové krajiny, rozličné ľavicové politické strany a mládežnícke združenia.
Nasledoval slávnostný sprievod všetkých skupín z krajín podľa abecedného zoznamu, takže Slováci a Slovenky prišli k ústrednému pomníku na Appellplatzi takmer až na konci. Za to aj náš veniec v národných farbách bol krásny. Ostal však ešte čas na prehliadku miestností v interiéri múzea, bývalých plynových komôr a pecí v dvoch krematóriách, no aj na pôsobivo osvetlenú sieň s menami väzňov, ktorí tu počas vojny zahynuli.
Iba špička ľadovca zverstiev
Bránou tábora smrti od leta 1938 až do konca apríla 1945 prešlo 320-tisíc väzňov, najmä politických. Podľa rozličných odhadov sa z nich na vytúženú slobodu nikdy nedostalo 120- až 220-tisíc.
Ťažko sa to dá presne určiť, lebo Mauthausen bol iba špičkou ľadovca ohromného zverstva. Pod jeho administratívu patrili totiž ďalšie tri veľké koncentráky a okolo 50 filiálok na celom území Rakúska, v susednom Bavorsku i v Petržalke, ktorú po mníchovskom diktáte okupovali nemeckí nacisti.
Z protektorátu Böhmen und Mähren sem zväčša po železnici pozvážali takmer 15-tisíc nešťastníkov, zo Slovenska „iba“ vyše 1 200 (cca 450 z nich tu zavraždili). Slovo „iba“ preto, lebo Nemci sem v úzkej spolupráci s gardistami presúvali prominentov ilegálneho hnutia, partizánskych veliteľov či antifašisticky zmýšľajúcich a konajúcich dôstojníkov až po potlačení SNP.
Pri pomníku slovenských martýrov
Prvý z piatich transportov (na nákladných autách) vyštartoval z Bratislavy 19. februára 1945, ďalšie vlakmi z Nitry a Trenčína, posledný opäť z Bratislavy 1. apríla, teda tri dni pred jej oslobodením Červenou armádou.
Cestou domov sa slovenská delegácia zastavila v jednej zo spomínaných filiálok, dnes na predmestí mesta Melk. Tu spojenecké letectvo omylom rozstrieľalo štyri z piatich nákladiakov s väzňami, mysliac si, že ide o presun nemeckých vojakov. K pomníčku, postavenému na ich pamiatku, položili veniec a prezreli si malé krematórium, kde sú aj pamätné tabule zo Slovenska.
Podľa mladých účastníkov z Bratislavského kraja išlo o naozaj veľmi úctyhodnú akciu s neopakovateľnou atmosférou. Nuž, ostáva veriť, že budúci rok, na 80. výročie oslobodenia, sa podarí zorganizovať ešte väčšiu národnú delegáciu, zloženú početnejšie zo žiakov a študentov, hoci mladých Talianov a Poliakov v tomto Slováci sotva tromfnú.
Snímky: Branislav Balogh a www.wikimedia.commons
