No konečne si sa rozhýbal, trvalo Ti to 20 rokov. To boli odpovede bývalých členov OV SDĽ v Prievidzi na otázku, či by mali záujem opäť sa stretnúť. Naposledy sme sa stretli koncom roka 2004, keď SDĽ-ka zanikla. Naozaj je to už neuveriteľných 20 rokov. Až pri takýchto príležitostiach vidíme, ako ten čas rýchlo letí. Mnohí už, žiaľ, nie sú medzi nami; venovali sme im tichú spomienku. No všetci ostatní účasť na stretnutí s radosťou potvrdili. Pozval som aj bývalých predsedov SDĽ Jožka Migaša a Paľa Koncoša, ktorí sa ospravedlnili, no nezabudli pozdraviť všetkých účastníkov stretnutia. A tak jediným hosťom bol predseda KV SDĽ v Trenčíne Ľubo Holeček.
Stretnutie sa uskutočnilo v známom zariadení Meridiana, ktorého majiteľom je futbalový reprezentant Juraj Kucka. Zvítanie sa jednotlivých členov bolo naozaj dojemné a plné úsmevov. Dámy síce trošku za tých 20 rokov zostarli, no musím povedať, že hlavne do krásy. No a muži ešte plní energie a optimizmu. Aj keď sa v prvom rade spomínalo na našu spoločnú činnosť v regióne v rokoch 1990 – 2004, nebolo tam žiadnej nostalgie. Práve naopak. Množstvo fotografií, okresná kronika, spomienky, na našu činnosť, to všetko zvýrazňovalo atmosféru stretnutia. Naša činnosť okrem tej straníckej bola zameraná hlavne na osobné kontakty nielen s členmi SDĽ v regióne, ale ja ďalšími spoluobčanmi. Mali sme veľké a aktívne organizácie vo všetkých štyroch mestách a vo vyše 20 obciach v okrese. Preto bolo potrebné byť s týmito členmi a sympatizantmi v neustálom osobnom kontakte.
Každoročne sme pre členov organizovali, oslavy MDŽ, pozývali sme ich na oslavy 1. mája, ktoré sme organizovali v Prievidzi a Handlovej. Zúčastňovali sme sa na oslavách SNP v jednotlivých mestách a obciach v regióne. Organizovali sme futbalové zápasy, akcie pre deti, ako aj Plesy SDĽ. Skrátka zamerali sme sa na činnosť, ktorá nám umožňovala, čo najväčší kontakt s ľuďmi. Na takéto prežité chvíle sa naozaj dobre spomína. Lebo sú to práve spomienky, pri ktorých si uvedomujeme, aké úžasné a krásne chvíle sme v živote prežili. Navyše sú to práve spomienky, ktoré nám nikto, nikdy nemôže vziať. Napriek tomu, že na dnešnú politiku máme aj odlišné názory, hodnotovo sme sa nezmenili, a to robí z nás priateľov na celý život. Len prízvukujem, neboli to len nostalgické spomienky na dobu minulú. Aj keď je to všetko už minulosť, nikto neľutoval, že to už nie je. Práve naopak, sme všetci šťastní, že to bolo, že nám osud doprial spoznať sa a spoločne prežiť obdobie práce v SDĽ.
Samozrejme tak ako každé zasadnutie aj toto skončilo uznesením o ďalšom stretnutí v budúcom roku. Mať totiž dobrých a úprimných priateľov je proste to pravé šťastie. Veď dobrí priatelia sú oporou, keď padáme, spoločnou radosťou, ak stúpame a šťastím v živote, keď ich máme.
S úctou k mojim priateľom.
