Prečo neveríme médiám? Lebo chýba dialóg.

Poznám Roberta Fica veľmi dlho, je mi ľúto, že sa po atentáte ani nemal možnosť spamätať, ešte ležal na smrteľnej posteli, keď už jedovaté šípy doňho strieľali ďalej. Myslím si, že je len človek. A človek nevydrží všetko. Toxické prostredie, do ktorého po atentáte opäť vhupol, má na neho zhubný vplyv, včera poslal do r..i tých, čo od rána do večera klamú. Hrubý slovník. Podstata je však inde, aspoň podľa mňa. Ministerka, ktorú chváli za jej odvahu napĺňať Programové vyhlásenie vlády SR, mala priniesť do toxického prostredia zmenu zmenou zákonov.

Aký je výsledok? Médium služby verejnosti naďalej ignoruje mienku väčšiny verejnosti (podľa výsledkov volieb) a naďalej odpisuje z protivládnych médií. Kým je spoločnosť pluralitná, protivládne médiá tu vždy budú, je to oprávnené a vyplýva z podstaty fungovania demokracie. Problém bol a stále je s tými, ktoré si zo zákona musí platiť každý (ak nepatrí do výnimiek, ktoré zákon charakterizuje). Médium služby verejnosti by malo mať ambíciu byť lídrom, od neho by mali „odpisovať“. Nový zákon vyvolal vášne, jeho výsledok je nulový, ak nie mínusový. Generálny riaditeľ Ľuboš Machaj síce vo funkcii skončil, ministerka dosadila nejakého provizórneho, riadneho nedokážu zvoliť, pretože Rada SRTV je nefunkčná. Hlas do nej chce dosadiť Krajcera, autora súčasného chaosu, lebo ten začal spojením rozhlasu a televízie. A Hlas nechce od svojho zámeru ustúpiť. SNS nominovala do Rady úradníka z ministerstva kultúry, ktorého členstvo si posvätila v zákone. Verejnosť sa na to pozerá s otvorenými ústami, ale verejnosť má vládu, ktorú si zvolila. Tak aká je tu efektivita? Aká odvaha? Pokus zriaďovať nejaký ďalší úrad, ktorý má zrušiť Radu pre mediálne služby, je z rodu presne tých, ktoré sa doteraz ukázali ako šliapanie do porcelánu. Škody veľké, úžitok žiaden. A toxicita bude pokračovať. Takže problémom nie je hrubý slovník, problémom je, že tu neexistuje to, čo sa malo zmeniť pádom minulého režimu.

Spomíname si? Dialóg, to bolo prvé heslo. DIALÓG! Nie privatizácia a kapitalizmus, o tom nikto ani neškrtol, naopak, pracovalo sa od začiatku do konca so lžou, že tu nič také nehrozí. Tak prečo sa teraz čudovať, že médiá klamú? Veď to robili od samého začiatku. Len potreba dialógu sa úplne vytratila. Pluralita vyzerá tak, že buď mám ja pravdu, alebo môžete ísť všetci do… A to isté od rána do večera produkujú protivládne médiá, iba taký slovník verejne nepoužijú. V kaviarni sa však až hory zelenajú.