Obeť má prejaviť pokánie!

Niekoľko dni po atentáte na Roberta Fica sa proti nemu a jeho politike postupne začala dvíhať vlna nenávisti a rôznych fám okolo atentátu, ktorý sa podľa niektorých „expertov“, ani nestal a bol fingovaný. Na moje prekvapenie tomuto nezmyslu podľahlo aj veľa ľudí, ktorí majú v iných situáciách zdravý úsudok. Intenzita útokov proti premiérovi korelovala s jeho zlepšujúcim sa zdravotným stavom. Ukázalo sa to najmä po jeho prvom verejnom vystúpení 5. júna 2024 a vyvrcholilo po jeho prejave na cyrilo-metodských oslavách na hrade Devín 5. júla 2024. K nenávistným prejavom sa okrem opozičných politikov pripojili aj mnohí liberáli z oblasti kultúry, umenia a LGBTI komunity. Došlo to až tak ďaleko, že sa ozývajú hlasy schvaľujúce nepriamo, alebo už aj priamo, tento atentát. Nemá význam ich spomínať. Stačí otvoriť internet a nenávistných aj vulgárnych vyjadrení sa nájde neúrekom. Hľadal som nejakú paralelu s podobnými udalosťami z histórie.

Nie som historik a v tejto oblasti nemám ucelený prehľad. Neviem, prečo som si práve spomenul na vraždu arcibiskupa z Canterbury Tomáša Becketa v 12. storočí. Becket bol zo začiatku kancelárom a priateľom kráľa Henricha II. Neskôr vystúpil z jeho služieb a venoval sa len cirkvi. Henrich II. takto stratil dobrého politika aj priateľa. Keď si kráľ chcel zaistiť väčšiu kontrolu nad cirkvou, Becket sa rozhodne postavil proti nemu. Henrich II. v tejto situácii dal svojim prívržencom nepriamo podnet na jeho vraždu. Neskôr si uvedomil, že to bola nielen vražda, ale aj chyba. Chcel sa zmieriť s cirkvou, preto urobil verejné pokánie. Prešiel bosý po ulici a dal sa zbičovať mníchmi.

Mnísi bičujú Henricha II. Kresba Oliver Postage. Zdroj Flickr / Ben Sutherland

V prípade Roberta Fica by to malo byť podľa opozície naopak. Premiér prežil a vyjadril sa, že nemieni zmeniť svoje politické smerovanie. Obe skutočnosti sú pre našu opozíciu a liberálov nehorázne. Podľa ich predstáv by sal mal Robert Fico kajať za to, že prežil a nemieni zmeniť svoje politické smerovanie. Najlepšie by bolo, keby prešiel v košeli zo žihľavy bosý ulicami Bratislavy a nechal sa zbičovať pred Teplárňou. V lepšom prípade by vstúpil do kláštora, v horšom skončil vo väzení. Tu by o chlebe a vode strávil zvyšok života. Opak toho, čo sa stalo v Anglicku v 12. storočí. Obeť sa má kajať a zločinec má pokračovať vo svojich aktivitách.

Tieto udalosti a nezmieriteľné postoje oboch koaličných a opozičných strán sú výsledkom spoločenského systému, ktorý je čoraz nepriateľskejší a agresívnejší. Na záver si dovolím použiť často citovaný Hamletov výrok: „Vymknutá z kĺbov svojich doba šalie.“

(Celkovo 264 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter