Obedy zadarmo sú už nerozlučne späté so školskými jedálňami. Hoci i dospelí by sa im potešili, ale stali sa dôležitým opatrením na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa. Tak znelo oficiálne zdôvodnenie v roku 2019, čo dokazuje, že nešlo len o samotnú stravu, ale aj o vyrovnávanie sociálnych rozdielov medzi žiakmi materských a základných škôl. K ich socializácii prispelo, že mali rovnaké jedlo, ako ich rovesníci z bohatších rodín, že sa dočkali aspoň jedného teplého jedla za deň, ale tiež sa tým učili pravidelnosti v stravovaní a kultúre stolovania. Ako si tie deti vychováme, tak sa o nás postarajú v našej starobe. Alebo nepostarajú. Viem, že len obedy zadarmo nevyriešia všetky boľačky slovenských rodín, ale išlo o jeden z mnohých krokov, ktoré môžu viesť hoci aj k maratónu. Končiaca vláda však v roku 2020 obedy zadarmo zrušila. Akoby tým chcela povedať, že nadarmo by pomáhala tým, ktorí to potrebujú. Odmietali takéto celoplošné riešenie s chabým argumentom, že sa k obedom dostanú aj tie deti, ktoré to nepotrebujú, resp. ktorých rodičia na to majú. Ale čo všetky tie deti, ktorých rodičia na to nemajú? Viem, že je liberálom či progresívcom zbytočné vysvetľovať, že aj dnes existujú triedne rozdiely a že aj pracujúci ľudia môžu lavírovať na okrajoch chudoby.
Prešli tri roky a vládna-nevládna koalícia prichádza s obedmi zadarmo. Áno, presne s tým, čo zrušila. To je také hegerovsko-sulíkovsko-remišovsko-kollárovské. Najskôr niečo sľúbiť, potom sľub nedodržať a zrušiť a napokon sa k tomu vrátiť, ale nie len tak jednoducho, ale opäť tak, aby to pomohlo čo najmenšiemu počtu ľudí. Oni totiž v aktuálne schválených obedoch zadarmo zaviedli povinnosť, že rodiny musia písomne požiadať školu, ak chcú získať obedy pre svoje deti. A čo tie rodiny, ktoré trpia negramotnosťou (pričom nemusí ísť len o neschopnosť čítania, ale napríklad o neorientovanie sa vo finančných záležitostiach či právnych nárokoch) alebo sú inak znevýhodnené a nevedia sa domôcť svojich práv? Na to už vládna garnitúra odpoveď nedáva. Ba dokonca ako sa tvrdošijne počas nedeľňajších televíznych debát bili do pŕs M. Krajňák s P. Pčolinským sťa z jednej (Sme) rodiny, oni tie obedy vlastne nikdy nezrušili. Nadarmo sa ich oponenti rozčuľujú. Škoda, že sa títo páni nestretnú zoči-voči s rodičmi školopovinných detí, tí by im presne vyčíslili, o čo všetko ich pripravila táto (ne)vláda.
