Akokoľvek biedny bol život za komunizmu, s preplnenými, chladnými bytmi, Rusi boli aspoň ubytovaní; v roku 2006 vláda priznala, že v Rusku je 715 000 detí-bezdomovcov a UNICEF odhadol toto číslo až na 3,5 milióna detí.
Naomi Klein: The shock doctrine / Naomi Kleinová: Šoková doktrína
Začnem príbehom zo Slovenska koncom sedemdesiatych rokov. Kamarát povedal na posedení s alkoholom protikomunistický vtip. Pointa bola vo vešaní komunistov. Jeden z účastníkov to nahlásil rovno na ŠtB. Začalo sa vyšetrovanie a všetko sa to skončilo podmienečným trestom.
Druhý príbeh sa odohral asi pred 30 rokmi v meste Spokane v štáte Washington v najdemokratickejšej krajine dejín. (Samozrejme, USA). Pracoval som ako programátor. Jeden z mojich kolegov stratil prácu. Žiaden vtip nehovoril, iba sa prestal páčiť šéfke.
Pointa je v detailoch. Ten kolega v Spokane mal desaťročnú dcérku, ktorá bola postihnutá ochorením vyžadujúcim pravidelnú lekársku starostlivosť. Ako zamestnanec mal zdravotné poistenie. Ako nezamestnaný ho stratil a starostlivosť o dcérku by vyšla okolo 15 000 $ mesačne. Mal, samozrejme, aj hypotéku. Keby ju prestal platiť, stratí dom. Navyše v Spokane nebolo veľa príležitostí pre programátorov mainframu. Riešenie sa našlo: Kolega získal prácu v Portlande, v štáte Oregon. Takže mal opäť zdravotné poistenie, prirodzene, musel predať dom v Spokane a kúpiť si menší v Portlande. Deti, manželka ho nasledovali a to je šťastný koniec príbehu. Najmä deti sa isto potešili z prechodu do nových škôl, nového prostredia, drahšieho živobytia… Celé mu to určite psychicky aj fyzicky veľmi prospelo.
Košický kamarát mal určite obmedzenia so svojou podmienkou, ale zamestnanie nestratil, ani zdravotné zabezpečenie, ani bývanie, sťahovať sa nemusel. Zážitok ním isto otriasol. Položme si otázku: Z náhodne vybraných 100 000 pracujúcich na Slovensku, koľkí zažili niečo podobné môjmu kamarátovi koncom sedemdesiatych rokov? A koľkí v roku 2024 v USA? Podotýkam, že momentálne je nezamestnanosť v USA dosť nízka, ale aj v Seattle boli nedávno prepustené tisíce „ajťákov“. Aký je váš tip? Môj tip: Slovensko 3 – USA 1 500.
Normalizátori uznávali právo na prácu ako základné ľudské právo, podobne ako Charta OSN. Nemohla by to byť časť „ľudskej tváre“?
Čo také strašné sa dialo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku? Otázka: Keby bola možnosť voľne vycestovať, keby prijímanie na školy bolo nezávislé od „hriechov“ rodičov, keby nastala odluka cirkví od štátu, keby boli možné malé súkromné podniky a všetko ostatné by zostalo, bolo by to prostredie skutočne horšie, než čo je teraz? Bola privatizácia prejavom demokracie? Zrušenie práva na prácu? Bezdomovci? Hypotéky a nedostatok bytov? Súkromné zdravotné poisťovne? Toto všetko sa považuje za pozitívne? Za demokraciu? Že „patríme na Západ“? Je to všetko ale v záujme väčšiny?
V profesionálnom živote je vždy dôležité nájsť racionálne vysvetlenie. Mám pomalé odozvy z aplikácie. Prečo? Systém neberie nové objednávky. Prečo? Otvorím si zapísané záznamy a skúmam, čo sa stalo, krok po kroku, záznam po zázname. Tam musí byť príčina, vysvetlenie. Ako však vysvetliť, že aj na Slovensku je „socializmus“ takmer sprosté slovo? Žiadna skutočne ľavicová strana neexistuje. Prezidentské voľby vyhrali Kiska aj Čaputová. Ako to bolo možné? Strana PS bola so svojím nulovým programom druhá vo voľbách. Bol som šokovaný. Kde sú záznamníky, ktoré by sa dali analyzovať? Kto poskytne vysvetlenie?
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
