Americký pohľad na vojnu na Ukrajine

Denník The New York Times v článku z 18. augusta 2023 informoval o názore nemenovaných predstaviteľov USA, že v ukrajinskej vojne bolo zabitých a zranených takmer 500 000 vojakov. Ukrajina a Rusko stratili ohromujúci počet vojakov, keďže protiofenzíva Kyjeva sa naťahuje. Ukrajinské snahy získať späť Ruskom okupované územie „uviazli v hustých ruských mínových poliach pod neustálou paľbou delostrelectva a bojových vrtuľníkov“, uvádza NYT a dodáva, že ukrajinské velenie zmenilo taktiku v prospech „nasadenia delostrelectva a rakiet dlhého doletu namiesto vrhania sa do mínových polí pod paľbou“.

Už samotné číslo obetí je šokujúce, ale komentáre novinárov NYT sú ešte šokujúcejšie:
„Americkí predstavitelia sa obávajú, že ukrajinská zmena taktiky sa teraz zameria na dodávky drahej munície, z čoho by mohol profitovať ruský prezident Putin a čo znevýhodní Ukrajinu. Ale ukrajinskí velitelia rozhodli, že kľúčové je znížiť straty a zachovať bojovú silu v prvej línii.

Americkí predstavitelia sa obávajú, že v Ukrajine prevládla averzia voči obetiam, čo je jeden z dôvodov, prečo tak opatrne postupuje v protiofenzíve. Takmer každý veľký zásah proti zakopaným ruským obrancom chráneným mínovými poľami by viedol k obrovským stratám.“

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

Takže dôvodom na obavyje „averzia voči obetiam“. Lebo vraj neschopnosť Ukrajiny presadiť sa je spôsobená iracionálnou „averziou voči zabíjaniu“. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritikom protiofenzívy odkázal, aby „išli a vstúpili do cudzineckej légie“, ak sa im doterajšie výsledky nepáčia, a dodal: „Je ľahké povedať, že chcete, aby bolo všetko rýchlejšie, keď tam nie ste.“

Minulý mesiac Wall Street Journal uviedol, že nemenovaní západní vojenskí predstavitelia „vedeli, že Kyjev nemá nevyhnutný výcvik ani zbrane“, ktoré sú potrebné na vytlačenie Rusov, ale „dúfali, že ukrajinská odvaha a vynaliezavosť to vyrovnajú“. „Nevyrovnali.“ dodal WSJ. V tom istom článku citovali profesora US Army War College Johna Naglea, ktorý priznal, že „samotné USA by sa nikdy nepokúsili o takú protiofenzívu, do ktorej tlačia Ukrajincov“.

Časopis Politico v článku z 18. augusta 2023 začína uvažovať, samozrejme stále pod rúškom anonymity vládnych predstaviteľov, či možno nebolo lepšie pokúsiť sa vyjednať mier namiesto spustenia tejto protiofenzívy, o ktorej od začiatku vedeli, že je odsúdená na zánik. Mierovú diplomaciu uviedol ako možnosť ešte v novembri 2022 šéf zboru náčelníkov štábov (USA, pozn. red.) Mark Milley. „Možno sme premeškali príležitosť, aby sme presadili skoršie rozhovory,“ povedal jeden anonymný úradník a dodal: „Milley mal asi pravdu“.

The Washington Post v rubrike D. Ignatiusa minulý mesiac uviedol: „Medzitým pre Spojené štáty a ich spojencov v NATO bolo týchto 18 mesiacov vojny (strategicky vzaté) zlatou baňou, veľký zisk za relatívne nízke náklady (s výnimkou Ukrajincov). Najnebezpečnejší protivník Západu bol otrasený. NATO sa po pridaní Švédska a Fínska výrazne posilnilo. Nemecko si odvyklo od závislosti od ruskej energie a v mnohých smeroch znovu objavilo zmysel pre správne hodnoty. Hádky v NATO sú síce na titulných stránkach novín, ale celkovo to bolo pre alianciu triumfálne leto.“
To podstatné – „s výnimkou Ukrajincov“ – zostalo však v zátvorkách.

V novembri 2022 Ministerstvo obrany USA na svojej stránke uviedlo: „Kríza na Ukrajine, v ktorej sa práve nachádzame, je len zahrievacie kolo,“ povedal admirál Charles A. Richard, veliteľ Strategického velenia armády USA. „Veľký súboj ešte len prichádza. A nebude to trvať dlho, kým budeme vystavení skúškam, aké sme už dlho nezažili.“ (…) „Konkurenti ako Čína,“ povedal Richard, „predbiehajú USA, a to dramatickým spôsobom. USA musia zintenzívniť svoju politiku odstrašovania, inak budú prevalcované.“

V tom istom čase washingtonský think-tank CEPA (Centrum analýz európskej politiky) uviedol: „Analýza nákladov a výnosov americkej podpory Ukrajine je nespochybniteľná. Je zisková na každej úrovni. V chladnokrvnom, geopolitickom zmysle táto vojna poskytuje USA zásadnú príležitosť narušiť a oslabiť konvenčné obranné schopnosti Ruska bez toho, aby sme tam vstúpili a ohrozili životy Američanov.

Vojny sú pre výrobcov zbraní najlepšou prezentáciou; každý so zdravým rozumom bude chcieť technológiu vyrobenú víťazom. Putinov nesprávny úsudok len poskytol fantastickú marketingovú príležitosť pre jeho západných konkurentov.

Všimnite si, že vojna na Ukrajine tlačí partnerov NATO k rýchlemu zvyšovaniu vojenských výdavkov na 2 % HDP a vyššie. Vzhľadom na technologickú výhodu USA v oblasti zbraňových systémov značnú časť nových zbraní nakúpia práve od USA.“

A sme doma – vojna je v prvom rade biznis.

Predstavte si, že toto všetko čítate ako Ukrajinec, najmä Ukrajinec a Ukrajinka, ktorí pre túto zbytočnú vojnu stratili domovy alebo milované osoby. Môže to byť dôvod na hnev a zdrvujúcu frustráciu?

Pre nás, ktorí sme relatívne mimo, je to tiež dôvod na hnev a frustráciu, lebo intrigy vojnových štváčov nás odďaľujú od hľadania riešení omnoho vážnejšej krízy, a to konfliktu kultúry, teda ľudských výtvorov, s prírodou, od ktorej sme existenčne závislí.

Vedeli ste, že antropogénna masa, t.j. hmotnosť vecí, vytvorených ľuďmi, prekročila v r. 2020  hmotnosť biomasy, t.j. všetkých živých organizmov na Zemi? Len plasty samotné majú väčšiu hmotnosť ako všetky suchozemské a morské živočíchy spolu (bez vody). Schopnosť ľudstva premieňať geologické materiály na užitočné formy ničí prirodzené biotopy, biodiverzitu a rôzne klimatické a bio-geochemické cykly Zeme. Toto by mala byť hlavná téma súčasnosti…

(Celkovo 536 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter