Ak zoberieme do úvahy, že Rusko na základe vlastných skúseností s protiruskou vojnovou politikou Paríža a Londýna odmieta, aby armáda „ochotných“, organizovaná Parížom a Londýnom, plnila nejakú „mierovú“ misiu na Ukrajine, tak nazývať vojenské jednotky, ktoré pripravujú, „mierovými“ je contradictio in adjecto, pretože ich vstup na Ukrajinu povedie k vojnovému konfliktu s Ruskom, t.j. príprava takýchto jednotiek, ktorá sa podľa vyjadrenia Starmera posúva z roviny politickej do roviny operačnej, mení tieto „mierové“ jednotky na „vojnové“ jednotky. Pointa je v tom, že tieto tzv. „mierové“ jednotky zatiahnu do vojnového konfliktu aj krajiny, ktoré s takýmito „mierovými“ nápadmi nesúhlasia.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
V uvedenej súvislosti mi nedá, aby som nekonštatoval, že krajiny bývalého sovietskeho bloku Západ tradične nazýva post-socialistickými, a to napriek tomu, že u nás je kapitalizmus podstatne tvrdší ako u nich. Pýtam sa, prečo ich my nazývame demokratickými napriek tomu, že sa dodnes nezbavili svojej mocenskej koloniálnej politiky?
(Status na FB, 15. marca 2025)
Jedna odpoveď
Presne tak. Akékoľvek vojenské jednotky tretích krajín, teda tých, ktoré zatiaľ neboli a nie sú zapojené do bojov, ako sú len ruská a ukrajinská armáda, musia mať na vstup na územie Ukrajiny mandát, ktorý bude medzinárodne a aj oboma bojujúcimi stranami rešpektovaný! Nemôže to byť žiadny mandát nejakého spolku „ochotných“, nech by to bol ktokoľvek a tiež to nemôže byť na želanie či pozvanie terajšieho nelegitímneho „prezidenta“ Ukrajiny. Spojenie stupidity a arogancie je v politike mimoriadne nebezpečné a vyzerá to tak, že neobchádza ani terajšieho premiéra Británie, nielen tých ďalších na strane Ukrajiny.