Ulice sú plné protestujúcich ľudí z kreatívneho priemyslu, z divadiel, z filmových štúdií, z vysokých škôl, z redakcií, z ústavov, zjednodušene poviem – z kaviarní. Kaviareň som nemala od útleho detstva rada, lebo mi každý večer kradla mamu. Chodila tam každý večer okrem pondelka, keď bol v kaviarni voľný deň, do práce. Občas som za ňou smela zájsť, z vysokej hnedej kachľovej pece sálalo teplo, na vyvýšenom pódiu stálo piano, na vešiačiku v rámoch noviny, na stolíku rozložená šachovnica, mama nosila na strieborných táckach v bachratých napoleónkach brandy, červené kožené boxy voňali po chat noir či być może, skrátka, v kaviarni bývalo a je hosťom vždy príjemne.
Sme šťastná krajina, lebo v uliciach sú tí ušľachtilí ľudia z kaviarní. Dobre naladení, dobre oblečení, dobre nasýtení, dobre zarábajúci. Autobusári či vlakvedúci, o ktorých píše a hovorí napríklad Artur Bekmatov, tí na protesty neprídu. Nie, žeby im bolo všetko jedno, skôr naopak.
Po kliknutí na link sa zobrazí video na fejsbuku:
https://www.facebook.com/watch/?v=948344846581357
Ale aj na protestoch je dobre, chodia tam známi ľudia, človek príde, zaskanduje si s nimi a hneď sa cíti byť viac ako tá luza!
Sme šťastná krajina nie hladných ľudí a mohli by sme byť úplne najšťastnejší, keby tu vládli tí ľudia z námestí, a nie Fico, ktorý nás ťahá do Ruska! Kde podľa nich zase vládnu boľševici, komunisti…
Priateľ mi poslal link na dávny rozhovor ukrajinského novinára Dmitrija Gordona s Borisovom Nemcovom.
S dôvetkom, ako mohlo byť všetko inak, keby tak (Jeľcinov) Boris Nemcov vládol namiesto Putina.
Ako sa to celé mohlo stať? Veď mladý Boris bol s veľkým Borisom Nikolajevičom Jeľcinom, tým ruským bohatierom so skvelým zmyslom pre humor, ktorý na ruskom nacionalizme porazil Gorbačova, tak zadobre! Vo videu je ukrajinský nacionalista, mediálny magnát Dmitrij Gordon priam blažený už len pri spomienke na neho!
Boris Nemcov sa stal gubernátorom Nižného Novgorodu, provincie väčšej ako Slovensko, s jeden a pol miliónovým hlavným mestom vo veku 31 rokov. Boris bol mladý fyzik, doktor vied, zúčastnil sa ešte ako študent spolu s váženými sovietskymi akademikmi projektu, ako odpovedať na Reaganove Hviezdne vojny. V tom videu s úsmevom hovorí, ako je Reaganovi vďačný – a Gordon je opäť blažený, lebo pre neho je Reagan životným hrdinom, ktorý zrušil mýtickú Ríšu zla – no Boris Nemcov je prízemnejší: je mu inak vďačný. Vďaka nemu mal taký príjem, že si mohol ako študent za rok kúpiť auto. Ale to podstatné bolo, čo sovietski vedci vymysleli ako odpoveď na Reaganov plán Hviezdnych vojen. Projekt podľa spomienky Nemcova dostali ich rozviedčici na stôl Reaganovi do Bieleho domu, ten pochopil – a plán Hviezdnych vojen „zakryl“. To mal Boris 24 rokov. Neskôr v Nižnom Novgorode chceli postaviť vyspelú jadrovú fabriku, a Boris ako fyzik vedel, že rádioaktívny odpad sa starými hrdzavými rúrkami dostane do vôd. Nádejný káder sa vyjadroval veľmi ostro proti plánu a tak sa prvý raz dostal do problémov, zachránila ho mama, poradila, nech o tom napíše článok. Stalo sa, článok vyšiel vo vysokom náklade – a z Borisa sa stal hrdina. Zvolili ho za gubernátora tej veľkej provincie. No najzaujímavejší je príbeh, ako sa stal svedkom zrodu banditského kapitalizmu v Rusku. To už vládol Jeľcin a za Nemcovom, už vicepremiérom, prišiel taký neznámy chlapík v „šľapke“, že ho má vymenovať za šéfa Gazpromu. „A ty si kto?!“ pýtal sa ho Boris – a vyhodil ho! Ten neznámy bol neskorší supermiliardár Abramovič… a takto sa podľa jeho svedectva rodil v Rusku (pozn. G. R.: a na Ukrajine a asi všade v postsovietskom priestranstve) – ten banditský kapitalizmus. Boris vtedy videl a pochopil, že moc má formálne v rukách nejaká volená skupina, ale skutočnú moc majú tí, ktorí stoja za nimi. Novinka?
My sme práve nedávno videli, kto stál na inaugurácii amerického prezidenta za Donaldom Trumpom…
Pravdaže, toto je iné, veď Rusko. A ako sa podľa Nemcova k moci predral Putin? Prečo Jeľcin, s ktorým mal až rodinné puto, neustanovil za vládcu Nemcova? Rozhodli vraj o tom oligarchovia, ktorí Nemcova nemali radi. A Jeľcin sa bál o svoju rodinu (dcéra Táňa bola taká akási šéfka Semji). Tí, čo si rozobrali Sovietsky zväz, prišli k bohatstvu, o akom sa nám nesníva a prišli k nemu za babku.
Výrečne o tom hovorí jeden z tých, čo sa podieľali na rozkradnutí Ruska, Bill Browder vo svojej knihe Zatykač. Ako som sa stal Putinovým nepriateľom č. 1.:
„Zistil som, že ruská vláda chcela prechod z komunizmu do kapitalizmu dosiahnuť tak, že sa rozhodla väčšinu štátneho vlastníctva rozdať ľuďom. Tento plán sa uskutočňoval mnohými spôsobmi, no najzaujímavejší z nich bola takzvaná kupónová privatizácia. V tejto časti programu vláda poskytla všetkým občanom Ruska – zhruba 150 miliónom ľuďom – poukazy, za ktoré mohli získať vlastnícky podiel 30 percent takmer vo všetkých ruských firmách.
Stopäťdesiat miliónov kupónov vynásobených 20 dolármi – čiže trhovou cenou kupónov – sa rovnalo 3 miliardám dolárov. Kupóny sa dali vymeniť za zhruba 30 percent podielov všetkých ruských firiem, takže to znamenalo, že hodnota celej ruskej ekonomiky predstavovala len 10 miliárd dolárov! To bola jedna šestina hodnoty americkej obchodnej spoločností Wal-Mart!
Keď sa na to pozrieme v širších súvislostiach, Rusko vlastnilo 24 percent svetových zásob plynu, 9 percent ropy a vyrábalo 6,6 percent svetovej produkcie ocele okrem mnohých ďalších vecí. A napriek tomu sa toto neuveriteľné nerastné bohatstvo predávalo za smiešnych 10 miliárd dolárov!
Ešte ohromujúcejšic bolo, že neexistovali žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali nákup kupónov. Mohol som si ich kúpiť aj ja alebo firma Salomon, skrátka ktokoľvek. Ak to, čo sa dialo v Poľsku, bolo ziskové, tak potom toto presahovalo všetky medze.“
No a oligarchovia mali tiež svoje ciele a svoje plány, začali sa medzi sebou členiť. Tá silnejšia skupina si vybrala za kandidáta na vládcu Ruska čekistu Putina, nie fyzika Nemcova. Gordon sa vo videu pýta, ako je možné, že je Putin medzi národom taký obľúbený? Podľa už nebohého Borisa Nemcova preto, lebo dal ľuďom peniaze výmenou za to, že nad nimi vládne.
My sme naozaj šťastná krajina, nemáme takých vplyvných oligarchov. Minule, keď som si kupovala chlieb, díval sa na mňa z obálky časopisu Forbes bývalý vedúci oddelenia ideológie Socialistického zväzu mládeže a titulok znel: Kapitalista. V deväťdesiatych rokoch mu vraj hovorili „Červený bager“, teraz bude už asi dúhový, to neviem, nepoznám tie kruhy, ale to sa dnes nosí. Spomenula som si na míting v Presscentre niekedy v decembri 1989, plná sála, prišiel Paľo Kanis a zvolal: „Komunisti, buďte radi, ste slobodní!“ Nastal chaos, ktosi zhasol svetlo a z tmy sa ozval nahnevaný výkrik: A kto vás oslobodil?! Idey išli čoskoro bokom, a myslím si, že sú bokom stále, naše majetky začali rozdávať všetky vládne garnitúry, ale najúspešnejší bol Dzurinda s Miklošom. Mečiar si myslel, že vytvorí domácu kapitálotvornú vrstvu, ale sekol sa. Tí dvaja vedeli, že treba všetko dať tým, ktorí nad nami vyhrali. Veď my sme porazená krajina a niekto si korisť odniesť musí.
A čo nám dal Fico?
Podľa politických oponentov nič, len mafiánsky kapitalizmus. Ktorý oni zaviedli…
Vyzerá to, že je u nás zlá nálada, ale to je dojem – my sme šťastná krajina, v ktorej sú zakotvené všetky práva liberálnej demokracie. Umelci môžu tvoriť, nikde a nikto im to nezakázal a zakázať ani nedokáže. Tak o čo teda ide?
Aký je politický cieľ protestov proti vláde? Zvrátiť výsledok volieb? Nežijeme v totalitnej spoločnosti, kde je vedúca úloha strany a neexistuje pluralita, ale v liberálnej demokracii, takže iba slobodné voľby môžu zvrátiť výsledok. Dôvody na tie slovenské protesty sú od vyhlásenia výsledkov volieb v roku 2023 zjavne vymyslené, no ten najnovší je navyše neuveriteľne trápny. Vyzývateľka bratislavského protestu Štasselová sa verejne znemožnila, keď vysvitlo, že nemá základné znalosti. Nevie, že bolo na Slovensku referendum o vstupe do EÚ a len tou istou procedúrou z nej môžeme vystúpiť. To jej, ani Denníku N nebránilo, aby pred piatkovým protestom hrdinsky vyhlasovala, že sa nebojí – čoho by sa mala báť, okrem výsmechu?
Protest bol aj v mojom rodnom meste, ba Gelnica sa dostala aj do správ Denníka N, tak som si pozrela trochu čísel. V Gelnici parlamentné voľby za účasti 56,1 percenta vyhral Smer s 29,9 percentami (854 voličov), druhý bol Hlas 20,98 percent a 559 voličov, tretie PS 11, 73 percenta (335 voličov). Summa summarum, ak budeme k protivládnym voličom rátať aj Matoviča – bol štvrtý, 7,8 percenta a 225 voličov, KDH, 4,69 percenta a 134 voličov a SAS 3,39 percenta a 114 voličov, tak je to spolu 808 voličov, oproti 1 767 vládnym, plus mimovládna Republika. Takže 1 767 verzus 808. Pri prezidentských voľbách s účasťou 65,62 percenta bol výsledok 1 730 Peter Pellegrini a 906 Ivan Korčok. Piatkové gelnické zhromaždenie, ktoré pozdravil Weiss, aj teta Magda, zďaleka nedosiahlo volebné čísla. No aj keby na námestie prišlo všetkých 808 „opozičných“ voličov, neznamenalo by to zvrátenie volieb, aj keď si tí „opoziční“ voliči myslia, že sú viac, lebo majú viac verejne známych ľudí. (Čo je samo osebe nesmierne odpudivé.) „Koaliční“ voliči však môžu byť právom sklamaní, že ich nikto nechodí pozdraviť… A celkom vážne si myslím, že koaličné strany nerobia žiadnu politickú prácu. Aj ich voliči by mali cítiť, že nie sú sami.
Jasnú odpoveď na moju otázku na FB som dostala do zástupcu šéfredaktora Denníka N – a jeho odpoveď považujem za najpoctivejšiu. Neskrýva sa za trápne slogany a vyslovené hlúposti, hovorí otvorene: politickým cieľom protestov je odchod Roberta Fica z čela vlády. Mantra sa už ujala, na námestiach a v politických diskusiách ju už opakujú. (Konečne nie trápne zahmlievanie!)
Ako sa to má (môže) stať:
- odíde sám
- odvolá ho parlament
- predčasné voľby.
Bod 1. je v hre najneskôr odkedy zmizol zo scény Vladimír Mečiar a jeho miesto zaujal Robert Fico.
Šibenicu mu na námestie priniesli tuším v roku 2014, veselé výpravy na čele s Matovičom s párkami od Lipšica pred bytom Roberta Fica a vyvolávaním: Poď von! (a ešte oveľa horšie) bolo od roku 2016 priebežne do volieb v roku 2020, Matovičov pokus zavrieť ho v priebehu rokov 2020 – 2023, v máji 2023 Cintulov pokus zabiť ho. V súčasnosti by mohla pomôcť na diaľku určená diagnóza profesorov psychiatrie, (nielen) komentátorom Schutzom vyslovená: je to blázon!
Summa summarum, ak sa z toho Robert Fico naozaj nezblázni a neodstúpi, nastupuje bod číslo 2. Na vyslovenie nedôvery v parlamente treba 76 hlasov, tie opozícia nemá ani po prípadnom pritúlení Migaľa a Šalitroša.
Takže môže nastať situácia č.3 . Ak prestanú koalícii v parlamente prechádzať zákony (potrebná vždy nadpolovičná väčšina prítomných, teda nie vždy 76) a sama sa rozhodne pre predčasné voľby – v tom prípade by sa možno parlament „samorozpustil“. Treba na to 90 hlasov. Ak toto nevyjde, opozícia môže začať zbierať podpisy na vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia, ak vyzbiera potrebný počet hlasov, doručí ich prezidentovi a on referendum vypíše. Aby bolo platné, musí sa ho zúčastniť najmenej 50,1 percenta zapísaných voličov a z nich najmenej 50,1 percenta musí zahlasovať „za“. Keďže volebná účasť v parlamentných voľbách býva cca 50 – 60 percent všetkých oprávnených, ťažko predpokladať, že sa na referendum dostavia „koaliční“ voliči. Je to všetko veľmi zdĺhavé, takže chápem…
Majú teda protesty zmysel? Určite áno, je to súčasť politickej práce. (V. I. Lenin: agitovať, propagovať, organizovať) 😊 Aby bola efektívna, opozícia a jej najhlasnejšie trúby by mali vo verejnom priestore prestať urážať tých, čo sú na druhej strane. Sebavedomí ľudia nepotrebujú protivníka ponížiť.
A budeme šťastná krajina až dovtedy, kým sa tu opäť nezačne strieľať…
Jedna odpoveď
podpisy na vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia, ak opozícia vyzbiera potrebný počet hlasov, doručí ich prezidentovi a on PO VZORE „NAJV(ČŠEJ PREZIDENTKY Čaputovej“, to dá posúdiť Ústavnému súdu, ktorý po roku – dvoch rozhodne NEROZHODNE. Tak aj ÚS rozhodol KLADNE, po 1 roku o oprávnenosti ŠTRAJKU ŽELEZNIČIAROV za vlády Dzurindu ???