Dňa 15. 1. 2023 zomrel vo veku 74 rokov významný maďarský ľavicový filozof Gáspár Miklós Tamás.
V československom jazykovom a intelektuálnom prostredí sa vo väčšej miere Tamásove texty objavili v roku 2016 vďaka knihe „K filosofii socialismu“ z vydavateľstva AV ČR Filosofia.
Možno povedať, že jeho život bol životom disidenta par excellence. Na začiatku svojej filozofickej kariéry sa profiluje ako kritik vtedajšieho režimu, pričom prechádza na stanovisko nemarxistických ľavicových teórií. V roku 1989 sa stáva jedným z predstaviteľov nového systému, aby sa na začiatku nového tisícročia dostal k marxistickej teórii. Ako sám dodáva, „počas (prvých) dvoch rokov, ktoré som strávil v parlamente, zmizli dva milióny pracovných miest – a ja som si to ani nevšimol.“ (Feinberg, 2016, 10) Práve nespokojnosť so smerovaním nového systému priviedla Tamása k marxistickej kritike kapitalizmu. V tomto zmysle trefne poznamenáva, že dôsledkom úpadku modernej ľavice je, že sa vzdialila a odcudzila jazyku pracujúcich a preorientovala sa na rétoriku ľudských práv.
Kritika sovietskeho režimu
Tamásova mladosť bola obdobím kritiky reálneho socializmu a negatív s ním spojených. Čím však bol tento systém? Bol si vedomý toho, že ak chceme dospieť k odpovedi na túto otázku, bude potrebné prepojiť históriu a filozofiu, pričom poukázal na situáciu, kedy minulý režim hodnotíme pomocou schémy „ak – tak“. Člen „ak“ v tomto vzťahu môžeme označiť ako reálnu historickú udalosť (potreba historického výskumu), zatiaľ čo „tak“ je normatívny výrok, ktorý vyžaduje filozofické skúmanie. Napríklad: „Ak režim bol skutočne socialistický a gulag, genocída a monsterprocesy sa objavili skutočne v skutočne socialistickom režime, tak je socialistický ideál naozaj zločinný, avšak ak nebol skutočne socialistický, tak gulag nedokazuje, že by socialistický ideál nebol morálne a politicky životaschopný“ (Tamás, 2016 62) Režim sovietskeho typu v podstate stotožňuje s kapitalistickým systémom, pretože signifikanty kapitalizmu, ako napríklad „námezdná práca, trhová ekonomika, deľba práce, donútenie pracovať, podriadenosť kapitálu, peniaze, renta, rímske právo týkajúce sa vlastníctva, hierarchia na pracovisku, zjavný rozdiel medzi manuálnou a „duševnou“ prácou, strašná nerovnosť, potláčanie proletárskeho odporu, potlačenie robotníckej autonómie, represívny a ideologický útlak, zúrivý štátny nacionalizmus, etnická a rasová diskriminácia, cenzúra emancipačného umenia a spoločenských vied a samozrejme surové vykorisťovanie“ (Tamás, 2016, 68) boli prítomné aj v praktickej politike reálneho socializmu. Podstata vlastníctva, ktorú chápe ako „oddelenosť majetku od tých, ktorí síce zaobchádzajú s výrobnými prostriedkami, ale nevlastnia ich, a to výmenou za plat“ (Tamás, 2016, 69) je rovnako prítomná v oboch spoločenských systémoch.
Kritika kapitalizmu
Rok 1989 priniesol odhalenie v otázke vlastníctva, kedy „ne-vlastníctvo“ reálneho socializmu sa ukázalo ako špecifický druh súkromného vlastníctva. Humanizácia našej civilizácie je dôsledkom naprávania nedokonalostí, ktoré vznikajú v dôsledku stále rastúcej zložitosti spoločenskej štruktúry a s tým súvisiacej zložitosti vzťahov. Spomenutá humanizácia si vyžadoval mnohé rozdelenia, ako napríklad deľbu moci, pretože existuje niečo ako moc, prerozdeľovanie bohatstva, pretože toto bohatstvo je zle rozdelené, nápravu nespravodlivosti, pretože systém je sám nespravodlivý, vytvorenie hraníc, pretože neverí ľudskému spoločenstvu a chce potlačiť jej triedny charakter (pracuje s kategóriami ako rasa, etnicita, kultúra, tradícia…) atď. (Tamás, 2016, 183) Slovom, rieši problémy, ktoré sama vytvorila, svojím neuváženým resp. zvrhlým fungovaním. Jedným z dôležitých postrehov je oddelenie súkromného a verejného v procese vykorisťovania. Producent, ktorý bol odlúčený od výrobných prostriedkov, musí ísť „slobodne“ za kapitalistom, ktorý vlastní výrobné prostriedky. Tomuto vlastníkovi výrobných prostriedkov poskytne svoj čas, pričom kapitalista mu ako protihodnotu ponúkne mzdu. Tento akt je považovaný za súkromnú sféru založenú na dobrovoľnom základe. Avšak po podpísaní zmluvy je kapitalista robotníkovým nadriadeným. Stráca vzájomnú rovnosť s kapitalistom a stáva sa podriadeným kapitálu. Tu sa kapitalista, resp. kapitál stávam „pánom času“ a s časom robotníka môže narábať podľa svojho uváženia. Zmluvný vzťah označuje ako súkromný. Zatiaľ čo verejný vzťah je napríklad vzťah ľudu a politického zástupcu, ktorého môže ľud zvoliť a odvolať. Toto vymedzenie pracovného pomeru ako súkromného vzťahu je jedna zo zvrhlostí kapitalistického systému, nakoľko je prekážkou v demokratizácií vzťahu kapitálu a práce resp. kapitálu a zamestnanca. (Tamás, 2016, 184 – 185)
Azda najdôležitejším prvkom Tamásovej kritiky kapitalizmu je jeho kritika „postfašizmu“, „ktorý sľubuje sociálne výhody pre strednú triedu, teror pre etnicky a sexuálne vymedzené ,kriminálne triedy‘ (imigranti a Rómovia) a autoritu, poddajnosť, súdržnosť, atletické úsilie, čistotu a koniec všetkých hlúpostí pre každého telesne zdatného, mladého, bieleho, autochtónneho, heterosexuálneho a nežidovského ,kresťana‘ mužského pohlavia“ (Tamás, 2016, 59) Jedinú skutočnú zmenu oproti situácií spred roka 1989 vidí Tamás v tom, že „je volebný systém založený na súťaži viacerých strán, spolu s významnejšou úlohou súdnej moci a necenzurovaných médií“ (Tamás, 2016, 59)
Zmena
Značná časť Tamásovho intelektuálneho života spočívala v kritike status quo. Aký je jeho odkaz, resp. v čom nám môže byť jeho myslenie prínosom dnes? Text „Une promesse de bonheur – Filozofia ako predchodca podsvetia komunizmu“ sa začína takto. „Rozhliadnite sa okolo seba: náboženské a etnické vojny, dobyvačné ťaženia, systematické ponižovanie žien, vykorenené a vysídlené populácie, mučenie, hromadné popravy, masovo rozšírená xenofóbia, hladovanie, epidémie. Nerovnosť nevídaná od čias Babylonu. Ľahostajnosť k utrpeniu, pripomínajúca faraónov pred 3 000 rokmi.“ (Tamás, 2016, 202) Ďalej dodáva: „Človek je v pokušení povedať to, čo už toľko ľudí povedalo pred ním“ a je to veta notoricky známa: „Tak to na svete chodí; tak to je, vždy to tak bolo a bude to tak aj teraz a naveky.“ (Tamás, 2016, 203) Nemožno mu uprieť vynikajúci zmysel pre pozorovanie sveta okolo nás, nevynímajúc zachytenie fatalizmu a odovzdanosti v širokých vrstvách spoločnosti.
Je však možná nejaká zmena? Iste sme v ťažkostiach, ktoré vyvolávajú antikapitalistické nálady, avšak mali by sme sa vyvarovať podrobných utopických scenárov, stavania vzdušných zámkov v podobe budúcej dokonalej spoločnosti. Tamás iste nenabáda na vyššie spomínanú pasivitu a odovzdanosť osudu. Práve naopak. Robotník „nie je kapitálu cudzí – naopak, je jedným z jeho ,momentov‘, štrukturálnych rysov. To nepochybne nie je niečo, čo by ktokoľvek mohol zrušiť dekrétom alebo zákonom. Ak je robotník rysom kapitálu, tak môže premeniť kapitalizmus v niečo iného len za predpokladu, že zmení sám seba, a to nie v zmysle morálnom.“ (Tamás, 2016, 141) Dáva nám nádej, že zmena je v našich rukách a nikto iný ju za nás nevykoná.
V tomto momente môžeme jeho myslenie premostiť k jeho výkladu Marxovho pojmu práce (praxe, hry, slobodnej činnosti, činnosti pod tlakom nutnosti). Práve tu by mohol byť cieľ skutočného hnutia, tvoreného ľuďmi, ktorí chcú zmenu a sú ochotní na nej pracovať. Ich cieľom by malo byť oslobodenie sa od nutnosti. Oslobodenie sa od nutnej práce vykonávanej pod tlakom existenciálnych hrozieb. Cieľom by sa mala stať cieľavedomá, slobodná činnosť rozvíjajúca jednotlivca a spoločnosť ako celok. V istom zmysle možno povedať: „snažme sa o to aby život bol hrou – slobodnou a radostnou činnosťou.“ Bojujme o takú spoločnosť, v ktorej nebude túžba, pretože, ako píše Tamás, „túžba je chýbanie; je to núdza“ (Tamás, 2016, 215) Buďme kritickí, premýšľajme, konajme a spolu s Rosou Luxemburgovou, „žiadajme nemožné“, pretože súčasný systém nám zmenu charakterizuje ako nemožnú! Toto môže byť jeden z odkazov Gáspára Miklosa Tamása.
Autor je doktorandom na ÚPV SAV, v.v.i.
Zdroj:
FEINBERG, J. G. Z trosek civilizace. Barbarská filosofie G. M. Tamáse. In: K filosofii socialismu. Praha: Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, v.v.i. Filosofia. 2016. 9-32 s. ISBN 978-80-7007-453-4
TAMÁS, G. M. K filosofii socialismu. Praha: Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, v.v.i. Filosofia. 2016. 242 s. ISBN 978-80-7007-453-4
Odkazy na články G. M. Tamása v Slove:
Gáspár Miklós Tamás: Co je postfašismus?
Návrat do banálnosti
G. M. Tamás Maďarská katastrofa
Maďarsko – kde sme urobili chybu
