Téma týchto dní je stále aktuálna. Nové objavené ohnisko nákazy v Plaveckom Štvrtku len potvrdzuje, že požiadavky odborníkov EÚ a orgánov veterinárnej správy o likvidácii vírusu v ohniskách nákazy utratením hospodárskych zvierat sú nevyhnutné.
Aktuálne sa téma stala predmetom medializácie, do ktorej sa zapojilo okrem zainteresovaných osôb aj mnoho ľudí, ktorí hľadajú metódy, ako zachrániť hospodárske zvieratá postihnuté či nepostihnuté virózou pred utratením a pritom odstrániť patogén z priestoru a zvieratá vyliečiť. V jednom zo svojich článkov som citoval na margo takého zahltenia mediálneho priestoru profesora Milana Šikula: „Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac média než veda. Na ozdravenie tejto klímy treba vedu postaviť na miesto, ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusii‘, v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusii‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia!“
K mediálnej bezbrehej diskusii o záchrane postihnutých zvierat: Áno, dá sa to a dojnica bude za tri týždne až mesiac zdecimovaná virózou, ale živá. To by sa dalo, ak by nám šlo o konkrétne kusy zvierat, prípadne o konkrétne stádo. Boli by sme spokojní, lebo „naše“ kravy by to prežili, ale odborníci a zainteresované osoby by to nemohli akceptovať, lebo poznajú súvislosti. Takto by choroba postupovala až do Michaloviec či do Kráľovského Chlmca. Keď začiatkom 20. storočia za prvej republiky mal roľník 2 kravy vo svojom hospodárstve, bezzemok s jednou kravičkou vypásal priekopy ciest či násyp železnice, dala sa slintačka prežiť. Pri dnešnej migrácii obyvateľstva a stavoch zvierat veľkých fariem je tento spôsob neakceptovateľný. Odborníci na základe dostupných poznatkov vedy rozhodli o metodike likvidácie SLAK a finančné odškodnenie chovateľov pokladá spoločnosť za najmenej bolestné.
Širokou oblasťou veterinárnej problematiky je likvidácia hospodárskych zvierat v kafilériách. Nákazy zvierat a kafilerické zariadenia patria k sebe, kafilérie sú nevyhnutnou súčasťou tlmenia nákaz. Veterinárna medicína má za úlohu ochraňovať obyvateľstvo pred veľmi nebezpečnými nákazami a chorobami prenosnými zo zvierat na ľudí, zabezpečovať a kontrolovať zdravotnú nezávadnosť potravín a surovín predovšetkým živočíšneho pôvodu. Klinická veterinárna medicína u mladej generácie je až na treťom mieste z hľadiska celospoločenskej dôležitosti.
Na začiatku 19. storočia ľudia zaoberajúci sa veterinárnou problematikou, hlavne veľmi nebezpečnými chorobami prenosnými na človeka, hľadali, ako pôvodcu možno zabiť. Antrax (sneť slezinná) provokoval najviac. Antrax nielen že zabíjal hovädzí dobytok a roľníkov, nasolené kože určené na spracovanie zabíjali kožiarov, ale ani zakopané kadávery hovädzieho dobytka neboli bezpečné, lebo aj po 20-tich rokoch spóry antraxu vystúpili na povrch, usadili sa v tráve a nakazili pasúci sa dobytok.
Pred koncom 19. storočia odborníci prišli na to, že ak dáte infikovaný kadáver do veľkej tlakovej nádoby, kde zotrvá určený čas pri stanovenej teplote a tlaku, prebehne devitalizácia všetkých chorobných agens. Okrem toho, že sa zabije patogén, získajú sa pri tomto procese ako sprievodné produkty kvalitná mäsokostná múčka a sterilné živočíšne tuky. Tento technologický proces nazvaný sterilizácia, má medzinárodne stanovenú normu dodržania 133 stupňov Celzia pri tlaku 3 bary po dobu 30 minút! Doba si vyžiadala stavať kafilérie v európskych mestách; okolo rokov 1890 – 1900 mali kafilérie Paríž, Londýn, Viedeň, Budapešť atď. Z pohľadu výživy zvierat sa prišlo na to, že všežravým hospodárskym zvieratám (ošípané a hydina) možno mäsokostnou múčkou v kŕmnych zmesiach doplniť výživné potreby živočíšnymi bielkovinami.
Kafilerické zariadenia boli v ČSSR výhradne pod správou veterinárnej služby až do roku 1989, resp. v SR do roku 1994. Mäsokostná múčka a živočíšny tuk sa stali intenzifikačnými faktormi vo výžive zvierat, ktoré podporovali vyšľachtené produkčné vlastnosti hospodárskych zvierat. Po roku 1989 sa kafilérie stali záujmovými sférami privatizácie.
Pri tejto téme treba spresniť význam prionov (infekčné bielkoviny), ktoré zohrali smutnú úlohu v ďalšej histórii kafilerických zariadení. Ako prvá krajina v Európe sprivatizovala kafilérie Veľká Británia, Nemecko sa tomu dlho bránilo. Mäsokostná múčka ako intenzifikačný faktor výživy sa začala používať aj v chove bylinožravcov, a to u býkov na prírastok svalovej hmoty a u dojníc pre vyššiu produkciu mlieka. V Československu to nebolo nebezpečné. Iné boli dôsledky vo Veľkej Británii. Neviem, či tu stratila dozor veterinárna služba v kafilériách, alebo podnikatelia zistili, že mäsokostná múčka sa dá vyrobiť aj pri 80-tich stupňoch Celzia a tým ušetriť vo výrobnom procese veľké množstvo energie. Hoci sa ignoroval zásadný medicínsky aspekt sterilizácie, kafilérie tak pracovali. Je to tak, ako keby mliekareň vyradila pasterizáciu. Pritom v Anglicku sa už dlhšie nenápadne vliekla u oviec choroba klusavka (angl. scrapie) sdegeneratívnymi procesmi v mozgu, ktorá sa po prenose na človeka prejavuje ako Creucfeldt-Jacobova choroba (CJD), Patrí medzi prionózne choroby, kedy za pomoci priónov dochádza k deštrukcii neurónových štruktúr mozgu. Prionózne choroby mozgu z ačali od Kuru, choroba domorodcov v Papua-NováGuinea, kde sa prenášala rituálnym kanibalizmom. Tu vidíme ako boli rozhľadení a predvídaví veterinárni tvorcovia kafilerických technológii. Vedecky by to vedel objasniť prof. MVDr. Michal Novák, riadny prof. niekoľkých univerzít v Európe, ktorý sa touto problematikou zaoberal na najvyššej úrovni. Takéto postihnuté a uhynuté ovce sa spracovávali s ostatnými kadáverami bez dodržania podmienok sterilizácie a takouto mäsokostnou múčkou sa kŕmili dojnice. Výsledkom boli nakazené kravy s BSE (bovinná spongiformná encefalopatia, ľudovo choroba šialených kráv), ktorá sa vo Veľkej Británii prvýkrát objavila v apríli roku 1985 u dospelého hovädzieho dobytka. Histologické zmeny v mozgu pri BSE sú nápadne podobné zmenám, ktoré nastávajú pri niektorých ľudských mozgových chorobách (napr. pri Creutzfeldt-Jakobovom syndróme), preto vystala otázka prípadného ohrozenia ľudí. Reakciou občanov bol prudký pokles konzumácie hovädzieho mäsa. Až v marci 1996 bola vláda Veľkej Británie nútená pripustiť, že je „veľmi pravdepodobná“ súvislosť medzi konzumáciou hovädzieho mäsa a práve sa vyskytujúcimi prípadmi podobnými Creutzfeldt-Jakobovej chorobe u ľudí. Reagujúc na túto skutočnosť, Európska únia prikázala Veľkej Británii zmárniť všetok dobytok starší ako 30 mesiacov!
Prípad nedodržania prijatých princípov sterilizácie a nenažratosť biznisu, ako na to upozornil Peter Zajac-Vanka, mal pre chovateľov hovädzieho dobytka katastrofický dosah. Dodnes nevieme, či vyradenie mäsokostnej múčky z výživy hospodárskych zvierat bolo z úprimnej obavy, aby sa také niečo už nikdy nezopakovalo, alebo pokynom ešte z vyšších sfér sa rozhodlo o monopolnej náhrade živočíšnych bielkovín v krmivách sójou.
MVDr. Ivan Babík, dôchodca, pracoval ako veterinár na ministerstve pôdohospodárstva
Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier
SÚVISIACE:
Anton Julény: Téma týchto dní – slintačka a krívačka
