Včera som si v televízii pozrel štátne oslavy SNP a tak, ako sa dnes štát dostáva do sporu s národom, tak aj štátne oslavy SNP sa v rozpore s ich podstatou premenili na protiľudové oslavy. Protiľudový charakter osláv SNP sa prejavil nielen v zákaze účasti verejnosti na oslavách, ale aj v ich obsahu.
Ľud v SNP vystúpil so zbraňou v ruke predovšetkým proti fašizmu ako domácemu tak aj zahraničnému. Na štátnych oslavách SNP uvedený protifašistický aspekt SNP bol síce nominálne artikulovaný, ale štátnymi predstaviteľmi, ktorí si vo svojej politike neváhajú podávať ruky so súčasnými fašistami. Veď ako inak pomenovať konanie našich popredných politikov, ktorí verejne propagujú časť banderovského pozdravu „Sláva Ukrajine“, keď neváhajú vyznamenať bývalých ľudákov štátnymi vyznamenaniami, keď ani slovom neodsudzujú oživovanie fašizmu v pobaltských krajinách, keď na pôde OSN odmietajú hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu nové prejavy nacizmu, keď napriek opakovanej propagácii neonacistov z pluku Azov v RTVS, ktorých vydáva za bojovníkov za slobodu a súčasne propaguje ich neonacistické vlajky a symboly, pričom čelní politici ani v jednom prípade nevznesú proti RTVS žiadnu námietku. Toto všetko predsa priamo odporuje protifašistickej podstate Slovenskej republiky, ktorá sa opiera o tradíciu SNP tak, ako to dokola všetci štátni predstavitelia na oslavách deklarovali.
Za povšimnutie stojí aj fakt, že minister obrany vyznamenal ukrajinský ľud za odvahu a hrdinstvo, ktoré prejavil nielen počas SNP, ale aj dnes vo vojne s Ruskom. Lenže pokiaľ ide o SNP, tak časť tohto „ľudu“ bojovala na strane SNP a druhá časť ukrajinského „ľudu“ slúžiaca v oddieloch SS priamo potláčala SNP. Podobne je to aj s dnešným ľudom Ukrajiny, z ktorého časť bojovníkov proti Rusku sú opätovne novodobí fašisti, ktorí nebojujú za slobodu ukrajinského ľudu. Snaha postaviť na jednu úroveň vystúpenie slovenského ľudu proti fašizmu a súčasný vojnový konflikt na Ukrajine, kde – ako je všeobecne známe – sa bojuje predovšetkým za záujmy USA a NATO, „kríva“ na obidve nohy.
Ešte žijúci priami účastníci SNP vo svojich vystúpeniach zdôrazňovali negatívne dôsledky vojny na ľudské životy a zdvíhali svoj hlas proti vojne. Žiaľ, vystúpenia našich politikov, ako aj celý duch „osláv“ SNP boli protivojnové opäť len nominálne, len čo do rečí, ale nie čo do skutkov. Pretože ak by naši politici chceli vážne naplniť odkaz SNP, tak by museli predovšetkým realizovať politiku, ktorá zabraňuje vznikaniu podmienok, ktorých nutným dôsledkom sú vojny. Vojny nebývajú dôsledkom rozmarného rozhodnutia politikov, ale nutným výsledkom podmienok, ktoré politici svojou činnosťou vytvorili.
V uvedenom smere je predovšetkým naša „oddaná“ podpora politiky USA a NATO jednoznačne politikou smerujúcou proti mieru v Európe. Politika USA a NATO je predovšetkým zodpovedná za súčasný vojnový konflikt na Ukrajine a je celkom možné, že vojenská „pahreba“ medzi Kosovom a Srbskom, ktorú zanechalo bombardovanie bývalej Juhoslávie natovskými lietadlami sa opätovne rozhorí v ďalšiu skutočnú vojnu v Európe.
Heger vo svojom vystúpení zdôraznil, že ľud Slovenska sa v SNP postavil na správnu stranu histórie a pokračoval, že naša dnešná vojenská podpora Ukrajiny nás rovnako stavia na správnu stranu dejín. V tomto svojom tvrdení prehliadol dve veci.
Historická správnosť vystúpenia SNP proti fašizmu nespočíva len v tom, že fašizmus bol v druhej svetovej vojne porazený a tak sme sa ocitli medzi víťaznými krajinami, ale predovšetkým v tom, že bez ohľadu na konečný výsledok vojny bolo SNP aj z ľudského hľadiska, z hľadiska slobody a podpory mierového života človeka správnym rozhodnutím.
Naša dnešná vojenská podpora Ukrajiny je vo svojej podstate podporou kyjevského režimu, ktorý osem rokov v boji proti vlastným občanom používal okrem armády aj banderovské ozbrojené skupiny na potláčanie ústavného práva obyvateľov Donbasu na odpor proti štátnemu prevratu. Teda vo svojej podstate podporujeme presný opak toho, čo podporovalo SNP. Podporujeme politiku násilia proti vlastným občanom, a nie ich slobodu spolurozhodovať o osude vlastného štátu.
Okrem toho na „historickú“ správnosť rozhodnutia našich politikov podporovať v danom konflikte existujúci ukrajinský režim si budú musieť naši politici ešte počkať. Aktuálny stav nálad a názorov nie je správne vydávať za „historicky“ potvrdené názory a nálady.
Čaputová by o tom niečo mohla vedieť, keď na počiatku vojenského konfliktu 141 štátov OSN odsúdilo ruskú špeciálnu vojenskú operáciu ako agresiu proti Ukrajine a Čaputová vyhlásila, že všetci vieme, kto vojnu začal. Lenže 24. augusta bol zverejnený text odsudzujúci ruskú špeciálnu vojenskú operáciu a zo 191 štátov OSN ju podporilo len 58 štátov, takže podľa počtu krajín, ktoré operáciu dnes odsudzujú, vieme opak toho, čo sme vedeli na počiatku vojenského konfliktu: väčšina štátov OSN ma nejaký iný názor na vec.
Oslavy SNP sa toho roku premenili na štátne divadlo, ktorého cieľom nebola oslava hrdinského vystúpenia slovenského národa proti fašizmu, nebola výzva k skutočnej mierovej politike, ale snaha prezentovať protiľudovú politiku súčasnej vlády ako nasledovníčku tradícii SNP.
Jedna odpoveď
Včera v Bystrici…
Aj včera bolo za hodno oživiť prastaré prianie pri stretnutí „za živa v Bystrici a po smrti v nebi,“ odkazujúce na dobrý život v kedysi bohatom banskom meste, po ktorom nás čaká mana nebeská.
Štátny sviatok, 29. august, výročitý deň vyhlásenia SNP mal byť k splneniu tejto nádeje dobrou príležitosťou. Mal, ale nebol. Pocit prenesenej hanby a poníženia sužoval mnohých, ktorých organizátori nepustili do areálu Múzea SNP pod bizarným krytím bezpečnostnej hrozby.