Slovo (ešte pod hlavičkou noveslovo.sk) dlhé roky ponúkalo svojim čitateľom možnosť vyjadriť v skratke názor na vybrané momenty spoločenského diania doma i v okolitom svete. V roku 2017 som písal: „Slovo chce byť plnohodnotné médium dneška a tak sa nevyhýba ani takému žánru, akým je anketa“. Získané údaje sme využili pravidelne (zvyčajne raz za rok) aj na ich zhodnotenie a zovšeobecnenia.
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Na konci druhého decénia tretieho milénia došlo k „reštrukturalizácii“ – novoslovo.sk sa zmenilo na noveslovo.eu a čitateľské ankety na čas zmizli z nášho webu. Redakcia Slova po niekoľkoročnej technickej prestávke obnovila v lete 2022 pravidelné čitateľské ankety, v tom roku sa objavilo 8 ankiet. V roku 2023 získali pravidelný dvojtýždňový rytmus a čitatelia vyjadrili svoj názor na 24 konkrétnych otázok. A dnes prvýkrát po obnovení ankiet predkladáme stručné zovšeobecnenia čitateľských názorov a postojov. V prvej časti „vyhodnotenia“ minuloročných ankiet sa venujeme názorom čitateľov na domácu politiku.
V roku 2022 bola vláda E. Hegera takmer v permanentnej kríze. Niektoré opozičné sily videli východisko v referende, ktoré by rozhodlo o predčasnom skončení volebného obdobia NR SR. Prezidentka republiky sa obrátila na Ústavný súd, ktorý odobril z dvoch navrhovaných iba jednu referendovú otázku: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ a v takejto podobe aj referendum vyhlásila. Ešte v novembri 2022 sme sa spýtali čitateľov Slova „či sa zúčastnia na referende, vyhlásenom na 21. januára 2023“. Odpovede boli výrazne jednostranné: Niečo cez 90 % odpovedalo – jednoznačne áno a ďalšie tri percentá „skôr áno“. Respondentov, ktorí by sa referenda nezúčastnili, bolo iba 6 %. Účasť na referende bola 27,25 %, čo znamená, že bolo neplatné, pritom za „Áno“ referendovej otázke hlasovalo 97,51 % voličov. Verím, že mnohí z čitateľov Slova prispeli ako k účasti na referende tak aj k výraznej podpore referendovej otázky.
V decembri 2022 podala Hegerova vláda demisiu. Predpokladali sme, že parlamentné voľby sú na spadnutie, pomýlili sme sa o deväť mesiacov… Ešte v tom istom mesiaci sme položili otázku: „Ako v najbližších parlamentných voľbách v SR obstoja ľavicovo orientované politické sily?“ s možnými variantmi odpovedí: – získajú poverenie na zostavenie vlády, – budú sa podieľať na jej zostavení a – zostanú v opozícii. Viac ako 38 % odpovedalo, že získajú poverenie na zostavenie vlády. Niečo cez 27 % predpokladalo, že sa budú podieľať na jej zostavovaní. Taký istý počet: 27 % čitateľov usudzoval, že zostanú v opozícii. Len 7 a pol percenta sa nevedelo vyjadriť. To znamená, že 65 % (súčet tých, ktorí podporili prvé dve alternatívy odpovedí) dúfalo v silný ľavicový podiel na budúcej výkonnej moci.
Marazmus vyplývajúci z demisie/nedemisie vlády E. Hegera pokračoval takmer celý prvý polrok. V júni 2023 konečne došlo k dohode o ukončení vlády matovičovsko-hegerovskej koalície, ktorá sa mala vraj výrazne zapísať do našich dejín (a určite sa zapísala!), vyhlásením parlamentných volieb na posledný september 2023. Ihneď sme položili tú istú otázku a s rovnakými alternatívami odpovedí ako v decembri 2022: „Ako v najbližších parlamentných voľbách v SR obstoja ľavicovo orientované politické sily?“ Do značnej miery sa zvýšila skepsa čitateľov: Iba 30 % odpovedajúcich verilo, že ľavica bude zostavovať vládu, o 8 % menej ako na začiatku roka 2023. A o 10 % (na 17 %) sa znížil aj počet tých, ktorí predpokladali podieľanie ľavice na budúcej vláde. Výrazne (o 12 %) na 39,7 % stúpol počet tých, ktorí sa prikláňali k možnosti, že ľavica zostane v opozícii. Značne sa zvýšil aj počet nerozhodnutých (na 12,3 % zo 7,4 %). Výsledky ankety odrážali určitú beznádej z politického výkonu (a neochoty vzdať sa vládnutia) vtedajšej vládnej moci a prezidentky republiky. Ale aj teraz viac ako 47 % odpovedajúcich žiadalo zásadný podiel ľavice na budúcom riadení štátu. Napokon výsledky volieb potvrdili, že ich optimizmus vo volebné víťazstvo ľavice bol opodstatnený.
Odďaľovanie parlamentných volieb po demisii vlády E. Hegera malo ešte jeden spomaľovací stupeň – vládu L. Ódora. Preto po vymenovaní vlády (prezidentkiných) odborníkov sme položili v polovici mája otázku: „Je ustanovenie vlády odborníkov pod vedením Ľ. Ódora pozitívnym krokom?“ Cez 62 % odpovedalo, že táto vláda neznamená pozitívny krok (43,5 % si to myslí jednoznačne). Niečo nad 30 % to považovalo za správny krok, ale iba 10 % jednoznačne. Možno táto jedna tretina vychádzala z názoru, že akákoľvek iná vláda (tobôž úradnícka) by nemala byť horšia ako tie dve predchádzajúce…
V polovici júla 2023 (termín volieb bol konečne stanovený) sme sa pýtali na ochotu ísť voliť otázkou: „Zúčastníte sa slovenských parlamentných volieb 30. septembra 2023?“ Účastníci ankety odpovedali jasne – viac ako 90 % z nich bolo rozhodnutých ísť voliť. Len 6,6 % povedalo/napísalo – nie. A nebolo rozhodnutých iba 3,3 %.
Výsledky volieb z konca septembra 2023 zvrátili (dúfajme) vnútropolitický chaos, a preto sme sa v nasledujúcich anketách zamerali na perspektívy novej vlády a očakávania čitateľov. Hneď po ustanovení novej vlády na začiatku novembra 2023 sme sa spýtali: „Myslíte si, že nová vláda R. Fica sa udrží celé volebné obdobie?“ Skoro 86 % z čitateľov Slova (ktorí odpovedali) si myslí, že áno. Takmer 11 percent (10,7 %) odpovedá – nie. A 3 a pol percenta nevie. Dúfajme, že tieto dlhodobé očakávania od svojich voličov vláda R. Fica naplní. Niektoré signály z vládnych krážov nie sú povzbudivé a pritom súčasnú vládnu koalíciu tvoria iba tri strany…
Mierne imaginárnu vieru našich čitateľov v udržateľnosť vlády R. Fica sme sa snažili podoprieť konkrétnou anketovou otázkou: „Považujete programové vyhlásenie novej vlády R. Fica za realizovateľné?“ Odpovede „Áno“ a „Skôr áno ako nie“ vyjadrilo 90 % opýtaných. Programové vyhlásenie vlády považuje za nerealizovateľné 8 % odpovedajúcich. Dôvera anketových respondentov Slova v súčasnú vládu a jej programové vyhlásenie je presvedčivá.
Pri hodnotení výsledkov ankiet si uvedomujeme viacero metodologických úskalí, alebo obsahových a metodických hraníc. Nemožno nebrať do úvahy politické presvedčenie (svetonázorové zázemie) čitateľov Slova. Predpokladáme, že väčšinou je ľavicové. Určite to odzrkadľujú aj konkrétne zistenia. Platí: výsledky ankiet predstavujú názory len tých čitateľov, ktorí boli ochotní odpovedať na jednotlivé otázky. Priemer počtu účastníkov ankiet v minulom roku sa pohyboval okolo stovky. Určite nepredstavujú reprezentatívnu vzorku v širšom rozmere. Preto aj pri generalizovaní tieto obmedzenia rešpektujeme. V každom prípade je to užitočná spätná väzba medzi čitateľom a médiom. Dosiahnuť zvýšenie záujmu čitateľov Slova o ankety je úloha tvorcov ankety. Aby naše závery nepotvrdzovali len známe fakty a trendy, ale aby názory čitateľov prispeli aspoň trochu aj ku korekcii vytyčovania celospoločenských cieľov a spôsobov ich dosahovania.
Aký teda bol rok 2023 v domácich slovenských luhoch a hájoch?
Čitatelia Slova, ktorí odpovedali na ankety patrili k tej časti spoločenstva, ktoré sa snažilo o čo najskoršie a najrýchlejšie ukončenie nekompetentnej vlády koalície vzniknutej v marci 2020. Podporovali konanie referenda a aj jeho výraznejšie budúce využívanie. Nestotožňovali sa ani s dlhodobým „odchádzaním“ vlády E. Hegera a jej pokračovaním: vládou L. Ódora. Jednoznačne požadovali zásadnejšiu zmenu politickej orientácie ďalšej vlády. Verili vo významnejší podiel ľavice pri zostavovaní novej vlády. Chceli tomu napomôcť aj zvýšenou účasťou na parlamentných voľbách. Toto očakávanie sa prenieslo aj do presvedčenia, že nová vláda ma dlhodobú perspektívu a jej programové vyhlásenie považujú za realizovateľné.
