Šľak ma ide trafiť z toho politického šialenstva

Súčasnú politickú situáciu na Slovensku charakterizuje nevídaný marazmus, chaos, polarizácia spoločnosti, devastácia nám vlastných hodnôt, rast nenávisti, populizmu, arogancie vládnucich predstaviteľov a politický, ekonomický, sociálny a morálny  úpadok spoločnosti.

Z toho, čo sa deje na slovenskej politickej scéne, musí byť občanom nevoľno, sú deprimovaní, frustrovaní, nevidia svetlo na konci tunela a mne to pripomína známy výrok Júliusa Satinského – „Šľak ma ide trafiť“. Tri roky nám tu vládnu nekompetentní „dezoláti“, odvolaná vláda si robí, čo chce, chaos už nie je len v spoločnosti, ale i v Národnej rade SR, ktorú už možno premenovať na Národnú z-radu, či Národnú srandu. Jediná osoba, ktorá by s tým vedela pohnúť, prezidentka Zuzana Čaputová, mlčí. Prizerá sa rozkladu právneho a demokratického štátu, porušovaniu Ústavy a zákonov SR neuvedomujúc si, že za tento stav je priamo zodpovedná.

Matovič je démon, čo ničí Slovensko

Dokázal to v opozícii, ale najmä ako predseda a minister vlády, no potvrdzuje to i teraz, ako poslanec. Koná ako mentálne retardovaný psychopat, čo dokázal  na tlačovke OĽaNO. Potvrdil, že je neprekonateľný populista a demagóg. Ak mu voliči uveria a vo voľbách uspeje, bude zo Slovenska totalitný štát a banánová republika. Matovič sa evidentne bojí, že práve hlasy jeho voličov prepadnú a presadia sa len štandardné strany so štruktúrami a programom.

Matovič koná v duchu hesla – nepovieš ty o mne, poviem ja o tebe, a tak hovorí o všetkých politikoch, ktorí vraj pohŕdajú občanmi, pritom on sám predpokladá, že voliči sú hlupáci, čo mu naletia na jeho psychopatické nezmysly. Jeho ďalšia „atómovka“ vo forme 500 eur za účasť vo voľbách hraničí s politickým šialenstvom. Prieskumné agentúry síce hovoria o možnom zvýšení účasti voličov až o 20 percent a možno až na 89 percent. Zatiaľ mu to, našťastie, neprešlo, ale tento pokrytec a notorický klamár je schopný všetkého. Už o deň neskôr  (30.3.2023) predstavil plán B a vyhlásil: „Hnutie OĽaNO vstúpi po septembrových parlamentných voľbách len do takej vládnej koalície, ktorá sa zaviaže vyplatiť odmenu 500 eur každému, kto sa zúčastnil 30.  9.2023 na voľbách.“ Ak by si to nechal na 1. apríl – Deň bláznov, dalo by sa to pochopiť, ale ak takmer všetky strany vylúčili po voľbách spoluprácu s ním a s jeho OĽaNO, tak je to len jeho ďalší chorý nápad.

Nie opozícia, ako tvrdí on, ale práve Matovič ukazuje ľuďom prostredník. Podceňuje voličov a robí z nich nesvojprávnych hlupákov, korí sa dajú kúpiť – ako predajné dievky.

Voliť doteraz chodilo priemerne 65 percent voličov. Tí starší to považovali za občiansku povinnosť a tí mladší sa chceli občiansky a politicky angažovať. Ak chceme túto účasť zvýšiť, vynára sa otázka, akí to budú voliči a koho budú voliť.

Štyri skupiny nevoličov, o ktoré sa zvedie neľútostný zápas

Väčšinu nevoličov tvoria sklamaní, frustrovaní voliči, ktorí stratili dôveru v štátne inštitúcie, keď vláda má viac ako 80 percentnú nedôveru, ale i nedôveru v politický systém, nehovoriac o nedôveryhodných, často skorumpovaných a amorálnych politikoch, plagiátoroch, podvodníkoch a ich stranách.

Ďalšou veľkou skupinu sú ľudia, nachádzajúci sa v ťažkej sociálnej situácii, s nízkymi príjmami, ktorým vlády od Novembra 89 pomáhajú len v minimálnej miere. Patrí tam nielen značná časť dôchodcov, ale i mladých rodín, osamelých matiek, nezamestnaných, či pracujúcich s nízkymi príjmami.

Nezanedbateľnú skupinu nevoličov tvoria mladí ľudia s nezáujmom o politiku, s malými životnými skúsenosťami, tí, ktorí žijú zo dňa na deň bez vnímania situácie, v ktorej sa nachádzajú, tí, čo sa občiansky neangažujú a prípadne tí, čo chcú žiť a realizovať sa v zahraničí.

Významnou početnou a problémovou skupinou, ktorú sa obávajú politici otvorene pomenovať, sú voliči z marginálnych skupín a z nich prevažne Rómovia. Im žiadna doterajšia vláda výraznejšie  nepomohla, neveria nikomu a mnohí nemajú ani záujem na zmene svojho spôsobu života. Sú však ľahko ovplyvniteľní, korumpovateľní, čo využil v posledných voľbách práve Igor Matovič a práve ich by finančná motivácia najviac oslovila.

Tieto skupiny voličov nik reálne neoslovuje a ťažko ich presvedčia opakované, populistické a často nerealizovateľné sľuby, ktoré im navyše prezentujú pochybní a nedôveryhodní politici.

Situácia pred predčasnými voľbami bude stále chaotickejšia

Predčasné voľby budú síce až 30. septembra, ale vzhľadom na politických analfabetov a dobrodruhov, pôsobiacich v politike, nie je predpoklad, že sa situácia v spoločnosti dovtedy upokojí. Práve naopak, možno očakávať nárast napätia, diskreditáciu i znevažovanie protivníkov a ich voličov, neľútostného zápasu o moc. 

Istú účasť v parlamente majú len dve strany, a to Smer – slovenská SD a Hlas – SD. Môže sa to týkať i Progresívneho Slovenska (PS), pravda, ak nespravia zásadnejšiu chybu ako v posledných voľbách. Politológ Radoslav Štefančík sa podľa môjho názoru mylne domnieva, že to „či bude Fico zostavovať vládu, nebude závisieť od neho, ako skôr od stredopravých politických strán, ktoré sa budú rozhodovať, či Pellegriniho zoberú na milosť.“ Je to hlboké nepochopenie politickej situácie, lebo pravicové strany sú a budú na vedľajšej koľaji a o vláde bude rozhodovať buď Hlas – SD, alebo Smer – SD. Skôr oni budú rozhodovať o tom, koho zoberú „na milosť“, oni si budú vyberať do vlády partnerov. Nezmyselné vyjadrenia viacerých lídrov politických strán, s kým pôjdu do vlády a koho kategoricky vylučujú, neobmedzujú len Smer – SD, ale práve tieto pravicové a liberálne strany obmedzujú samých seba. Prípadné víťazstva Smeru – SD vo voľbách, samozrejme, ešte automaticky neznamená, že bude zostavovať vládu, ale strany, ktoré sa od neho dištancujú, ženú do Ficovho náručia také strany, ako Hlas – SD, a to aj napriek formálnym vyjadreniam Petra Pellegriniho, že Fico je politikom minulosti a nebude s ním sedieť vo vláde, čo netreba brať príliš vážne. Účasť vo vláde Smeru – SD by iste privítali strany ako SNS, prípadne i Sme rodina a pri istej konštelácii i KDH, či Republika.

V pásme ohrozenia a otáznu účasť v Národnej strane SR má nebývalé množstvo strán. Ide najmä o OĽaNO, SaS, Sme rodina, KDH a Republiku. Tieto i ďalšie strany musia hľadať spojencov, spájať sa, či hľadať osobnosti, ktoré by ich do parlamentu dostali. Ide o Dankovu SNS, ktorá na tom tvrdo pracuje, vajatajúcich Hegerových Demokratov, či Dzurindových Modrých a maďarskú Alianciu. V prípade, že by všetky tieto strany prekročili päť percentnú hranicu, aj keď je to málo pravdepodobné,  mali by sme v Národnej rade SR 12 strán a chaos by pokračoval.

Viaceré strany môžu len dúfať, že sa do NR SR dostanú na chrbtoch iných strán. Tradične tam patria Dostálova Demokratická strana a Budajova Zmena zdola. Pribudli Remišovej  Za ľudí, Druckerova Dobrá voľba, Spolu Miroslava Kollára, Radačovského Patrioti, Záborskej Kresťanská únia, Tarabov Život Národná strana, či Mackovi Občianski demokrati Slovenska (ODS) .V prípade, že tieto ministrany bez politického výtlaku a skutočných osobností budú súčasťou niektorých parlamentných strán, bude to zárodok nestability a ďalšieho budúceho štiepenia strán a nárastu nezaradených v novom parlamente.   

Problém budú mať zásadoví Socialisti.sk, ktorí sa pokúšajú zjednocovať malé ľavicové strany, keď sa už spojili so stranou Vzdor a na ich kandidátke sa pravdepodobne objavia predstavitelia DiEM-25, Úsvit, Solidarita pracujúca chudoba, ale i jednotlivci z odborov a občianskych združení. Žiaľ, bez financií a pri mediálnej blokáde to budú mať veľmi ťažké, a preto bude dôležité, aby voliči išli za hodnotami a programom a nedali sa odradiť slovami o prepadnutých hlasoch. Ak chce hnutie Socialisti.sk dosiahnuť v predčasných voľbách prijateľný výsledok, malo by sa radikálne odlíšiť od Smeru – SD a Hlasu – SD, a robiť skutočnú autentickú ľavicovú politiku, ktorú na Slovensku nerobí nik.

Predčasné voľby budú v mnohom ovplyvnené aj vzájomným súbojom o toho istého voliča. Najväčší politický pretlak je v zoskupení pravicovo-kresťanských strán, ako OĽaNO, Demokrati, Modrí, možno i KDH a Sme rodina. Podobne je to i u liberálov z SaS, PS, či Jablka.

Šialenstvá Matoviča nepoznajú hraníc a sú neprekonateľné

Pamätáme si ešte ten známy Matovičov bonmot z čias, keď bol predseda vlády a mali sme tu Covid 19: „Dobre bude.“ Nuž a naplnil to doslova, keď jemu a jeho nohsledom či pusipajtášom je skutočne dobre. Aby mu to však vydržalo ďalšie štyri roky, potrebuje uspieť v predčasných voľbách. A to je, predpokladám, jeden z dôvodov, prečo je šialenstvo jednej tlačovky prekonávané ešte väčším šialenstvom ďalšej tlačovky. Mali by ich už zakázať vysielať všetkým televíziám a komentovať v médiách, ohrozujú totiž zdravie sledovateľov…

Matovič sa nevyliečil a jeho psychopatické návrhy pokračujú. Po volebnej korupcii s 500 eurami za účasť vo voľbách teraz Matovič navrhuje korumpovať a vydierať aj poslancov. Aj pri tej, bodaj by poslednej tlačovke, si robil z občanov 1. apríl. Navrhol ďalšie nezmysly,  o ktorých síce vopred vedel, že mu v Národnej rade SR neprejdú, ale na niektorých naivných voličov a jeho „ovce“, ako hovorí o opozičných voličoch, zaberú. Išlo o návrh znížiť platy poslancov na priemerný plat, čo by nebola ani jedna tretina ich súčasného platu. Mnohí by si to síce zaslúžili, ale bola by to svetová anomália. Mimochodom, prečo by to potom nemalo platiť na prezidentku, ministrov, letcov, lekárov, generálov a ďalších, čo majú rovnaký žalúdok ako bežný občan. Zároveň navrhol, aby im ich materské strany doplácali mzdu podľa „zásluh“ a svojich možností do akejkoľvek výšky. Treba povedať, že žiadne verejné financie by sa tým neušetrili, lebo strany by ich platili zo štátneho príspevku za voľby, čo inak znamená: z našich daní.

Už teraz predsedovia strán rozhodujú o tom, na aké miesto vás zaradia na kandidátke vo voľbách, či zvoliteľné, alebo nie, aj o všetkých ďalších vašich funkciách. Preto sú poslanci poslušní a hlasujú tak, ako si to želá ich boss. Podľa Ústavy SR, a teda podľa svojho svedomia len vtedy, keď sa chce strana pred občanmi vyviniť.

Politická kreatúra, akou Matovič bezosporu je, používa výrazy, ktoré charakterizujú práve jeho, napr. mafia, luza, blbečkovia, zlodeji, tí čo ukazujú prostredník a naposledy kapre, čo si nevypustia vlastný rybník. Pritom to boli práve jeho poslanci a poslanci koalície, čo hlasovali proti referendu o predčasných voľbách, proti skráteniu volebného obdobia na máj či jún tohto roku. Matovičove kapre si chceli predĺžiť svoj bezstarostný život a príjmy za 10 mesiacov v celkovej výške 55 000 eur. Pri všetkých nezmyselných návrhoch sa Matovič oháňa záujmami jeho voličov, nevedno však, či myslí tých pôvodných voličov z roku 2020, alebo terajších päť percent voličov, čo v prepočte znamená necelé tri percentá občanov. V každom prípade záver je jasný, dôveryhodnosť a opodstatnenosť Matovičových návrhov sa blíži k nule!

Čaká nás ešte šesť mesiacov chaosu a populizmu

Matovič po troch rokoch jeho vlády a v čase, keď je len poslancom, zrazu hovorí o „blbej“ nálade na Slovensku, za ktorú zodpovedajú už úplne všetci, len on a jeho OĽaNO nie. Opakovane straší návratom mafie, ale aj tu mu normálny človek nerozumie, či myslí tú svoju vládnu mafiu, alebo len tú opozičnú. Áno, v predčasných voľbách by sme mali ísť všetci k volebným urnám, dvakrát myslieť a až potom dať hlas strane, o ktorej sme presvedčení, že to myslí s nami a zo Slovenskom dobre. Mali by sme tak zabrániť súčasnej neschopnej vládnej garnitúre v ich reči „mafii“, dostať sa znovu k moci a úplne zničiť našu vlasť.

Koaliční politici i časť tých opozičných sa sústreďujú takmer výlučne na predčasné voľby, predkladanie populistických, nič neriešiacich zákonov, a tak ako počas celých troch rokov, tak i teraz sú im problémy občanov ukradnuté.

Tak ako som začal, tak i končím. Väčšinu občanov môže „šľak trafiť“, nik si totiž nevie poradiť a prezidentka Čaputová nechce s politikmi odvolanej vlády „dezolátov“ a poslancami rozpadnutej koalície urobiť poriadok. Musíme to pretrpieť a dúfať, že po voľbách dôjde k zásadnej, tentokrát pozitívnej zmene.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 588 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 Responses

  1. Pochvala autorovi – dobrý rozbor súčasnej politickej situácie na Slovesnku.

    Zaujala ma časť o „Socialistoch“ a ľavom bloku. Krátka, no veľavravná. Takzvaný „ľavý blok“ na Slovensku je už dlho bez tradičných komunistoch ako najviac ľavého krídla celého ľavého bloku. Socialisti sú tak či onak z podstaty „marxisti“, ale nie vo všetkom aj „leninisti“. Objektívne majú miesto na politickej scéne Slovenska. Ich cesta do zvoliteľných pozícií bude asi dĺhšia kým si usporiadajú svoiích príbuzných rozdrobených, atomizovaných a izolovaných v ľavých mikrostraničkách. Ale asi u Socialistov (už) prevažujú mladší ľudia (medzi 20-30 rokov), takže majú šancu sa dožiť aj viditeľných verejných politických úspechov /v určitej budúcnosti).

    Tu je (mimoiné) zaujímavá otázka ako sa asi bude v budúcnosoti vyvíjať korelácia medzi (silnou) sociálnou demokraciou SMRu a HLASu, a Socialistov. Sociálna demokracia nie sú marxisti a od marxizmu (zásadne) bočia (súkromné vlastníctvo je pozitívnou axiómou a nespochybňuje sa jeho úloha v ľudskej spoločnosti).

    U súčasných Socialistov môže nastať elastická ídeová komunikačná situácia v duchu reformnej „Tretej cesty“. Socialisti môžu využiť ídeové (filozofické, politicko-ekonomické a národohopodárske) reminiscencie kontinuálnym nadväzovaním na bývalú lokálnu situáciu pretrhnutej (nie až tak dávnej) histórie 70-tych rokov v Československu (Otto Šik a ďalší; v určitej paralele aj s ekonomickou praxou bývalej Juhoslávie) a dávať to do korelácie s tým, čo dokázal Čínsky „mačko-pes“ (po ukončení Kultúrnej revolúcie) za posledných cca 45-50 rokov v postupnosti rozvoja (hlavne) svojej národnej ekonomiky. takto by Socialisti si položili svoj (pomerne) originálny) ídeový základ a stratégiu svoje politickej agendy, ktorá nie je (nebola by) len zo sveta akejsi vzdialenej (akademickej) teórie, ale nachádza aj svoju oporu a zdroj v realite hospodárskej praxe od 2. polovice 20. storočia a v súvislosti s realitou, že Čínska ekonomika smeruje v hospodárskom raste „reálnej ekonomiky“ dotiahnúť sa na USA ako najsilnejšiu ekonomiku sveta. Avšak výhodou Čínskej ekonomiky je, že povaha, objem a rozsah jej ekonomického bohatstva je (drží sa) v tradičnej ekonomickej produktivite (dopytu a ponuky vo vyprodukovaných a objektívne potrebných tovarov, statkov a služieb) a nie je (ešte) manipulovaná zvrchovanosťou (dominanciou) systému riadenia expanznými finančnými aktívami. Finančné aktíva slúžia rozvoju ekonomiky, a nie naopak, keď ekonomika slúži expanzným finančným aktívam (t. j. ďalšiemu rastu samo účelnosti finančného bohatstva a ovládajúceho vplyvu a moci finančného veľkokapitálu) – a to je zásadný (principiálny) rozdiel.

  2. K otázke ne/pôsobenia pani prezidentky Zuzky Čaputovej.

    Nielen ona, ale nikto doteraz nebol a nedokázal byť „prezidentom všetkých občanov“. To je len pekne a milo znejúce (politické) heslo, čisto teoretická (ideologická) pozitívna premisa. Možno pán Rudolf Schuster mal snahu byť ľudomil a akýsi univerzál, a vedel vnímať svet v širších súvislostiach a proporciách. Ale uvedomoval si (pragmatické) obmedzenia a trendy svoje doby (aká bola) a nešiel sa hrať (v praxi svojho prezidentovania) na žiadneho (nového a ďalšieho) individuálneho revolucionára – demokratického vizualistu. Teda od pani Čaputovej sa nedá čakať viac než je jej potenciál. Plus treba neoddeliteľne (od nej) zvažovať jej ídeové okolie, poradenský tím a jeho vnímanie politiky. Úrad prezidentka je totiž určitá politická dielňa so svojím vedúcim a s ďalším vplyvným pozadím.

    Už len to, že dokázala (mimovoľne) naniesť do verejného komunikačného priestoru tému o „zmätenosti“ a rozdelené občanov do názorových táborov a o klesajúcej podpore pre súčasnú zahraničnú politiku (na konferencii MZV a EZ SR dňa 28.03.2023), je jej malým (konštruktívnym) úspechom. A s tou témou (pre je významnosť a dôležitosť) by bolo treba ostatným na verejnej politickej scéne aj ďalej pracovať, lebo príčiny zmätenosti sú aj hĺbšie, aj širšie, a majú aj iný (fundamentálnejší) kontext, než aký Prezidentka zmienila.

    K téme Igora Matoviča (ako politickej osobe).

    Ten robí (len) čo vie robiť a čo môže robiť. Nechce byť (zloúmyselne) priamo Démon (on taký zlý zámer nemá „škodiť, škodiť a škodiť“ ako rozprávkový čert Brumteles), len nevie sa chovať a konať inak. Je to od prírody subjektivisticky nastavená bytosť (s vlastným introvertným svetom), ktorá vždy má snahu si uspôsobovať (zložitú) objektívnu realitu o ktorej tuší, ale nechce ju prijímať aká je a chce ju prerábať a podriaďovať na svoj (jednoduchší) obraz (v ktorom by sa vyznal). A takto pôsobí aj na ľudí okolo seba. Je v tom začarovaná myšlienková krátkozrakosť, ktorá navonok spôsobuje (spôsobí) skôr či neskôr škodlivý chaos, ale to je žiaľ údel tejto kategórie ľudí. Takúto duševnú výbavu dostali do vienka, a s tým ani v ich dospelosti sa nedá nič (veľa) robiť.

    Takýchto ľudí sa nedá (úspešne a spoľahlivo) „prerobiť“. Ich asymetrický (bočivý a rebelujúci) spôsob interakcie s vonkajšou objektívnou spoločenskou realitou (ako interakcie ich individuálneho vedomia s kolektívnym sociálnym bytím všetkých, teda aj s tým ako vnímajú dané individuá samých seba), je konštantne chybná a v tejto deformácii (aj) zacyklená. Skúste napr. subkategóriu silných narcisov (s veľkým egoistickým apetítom) prerobiť, aby viac sa primkli a zadaptovali na širšiu objektívnu realitu a snažili sa zaujať s ňou určitý vyvážený proporčný vzťah a ten sa snažili udržiavať v stabilite (v dynamickej ale kontrolovanej a regulovanej stabilite). Nedajú sa. A aj keby chceli, vydržia sa adaptovať len krátko, a znova nastúpi ich vnútorný reflex seba/obrany svojej osobnosti (s veľkým egocentrickým apetítom) a začnú sa brániť oči cirkusu sveta vlastným cirkusom. Nepomôže (nadlho), i keby to mal byť odborný psychológ alebo psychiater, aby niekto prerábal (pretváral) ich (pre nich) prirodzene počatú existenčnú špecialitu. Diagnóza proste nechce pustiť.

    No a väčšinové sociálne okolie túto asociálnu špecialitu vybočujúcich jednotlivcov účinkujúcich v menšine dlho trpieť nebude. Ide totiž aj o to, že to nie je „neškodné“. Asociálne špeciality často spôsobujú škody na okolitej objektívnej realite (vrátane materiálnych/ekonomických dôsledkov). Jednoducho povedané, títo ľudia so zníženou schopnosťou obstáť a udržiavať sa v určitej proporčnej korelácii s objektívnou realitou sú aj škodliví, a preto sú do značnej mieri spoločensky rizikoví a ak sa nejakým vývojom a náhodile dostanú do nejakej významnej verejnej funkcie, tak na nich zvláštny pozor (!). O čo kratšie a temperamentnejšie myslenie (a subjektivistické zacyklenie ega s veľkým apetítom) o to väčšie (budú spôsobené) škody v sociálnom priestore. Ide hlavne o materiálne (ekonomické) škody z ich vyčíňania. Ostatné by bola len neškodná verejná zábava v skautskom tábore (keby nešlo aj o materiálne škody). Nemôže sa stať taký (kvalitatívny) špeciálny typ človeka ministrom financií krajiny, keď aj doma šéfuje financiám jeho žena (manželka), lebo tá tomu lepšie rozumie. Potom nech radšej pani manželka bude (mala byť) ministerkou financií krajiny – a je (bola by) vyhliadka, že by tomu lepšie po/rozumela.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter