Portál konspiratori.sk ako šíriteľ dezinformácií

V posledných rokoch sme mohli sledovať pokles vplyvu tzv. mainstreamových médií. Niekto by možno predpokladal, že vývoj povedie k tomu, aby sa dané médiá pokúsili zvýšiť svoj vplyv serióznejším spravodajstvom alebo pluralitnejšími diskusiami. Opak je však pravdou a miesto sebakritiky sa iba zostrujú pokusy o hanobenie a nálepkovanie názorových oponentov.

Súčasťou tohto javu je aj portál konspiratori.sk, ktorý vytvára nechválne známy „zoznam konšpirátorov“ na základe postojov veľmi tendenčnej hodnotiacej komisie portálu. Posledným excesom tejto skupiny osôb bol útok na denník Štandard, ktorému hodnotiaca komisia udelila absurdne negatívnu známku 6,9 (najhoršia možná známka je 10,0). To opätovne vzbudzuje otázku, či komisii nejde len o to, aby poškodzovala názorové skupiny, s ktorými nesúhlasí. Na Slovensku sa totiž posilňuje tradícia, že názory názorového oponenta sa nevyvracajú argumentáciou, ale oponenta likviduje mediálna šikana a štvavá kampaň. Pre porovnanie pripomínam, že v minulosti stránka konspiratori.sk uvádzala aj weby s hodnotením nižším ako 6,0 a podľa očakávania, najlepšie hodnotenie tam dosiahli Denník N a Sme (zhodne 1,0). Pri takýchto hodnoteniach vyznieva známka 6,9 pre Štandard priam humorne. To tvrdím napriek tomu, že s viacerými názormi publikovanými v Štandarde vôbec nesúhlasím.

V „odôvodnení“ hodnotenia Štandardu od P. Hardoša sa pritom objavujú frázy typu „normalizovanie krajnej pravice“, „antisemitské naratívy“ (kvôli kritike G. Sorosa), ale napr. aj to, že D. Danišobhajoval fungovanie dezinformačných médií a privítal odblokovanie webov ako Hlavné správy. Zaujímavým faktom je pritom to, že portál konspiratori.sk vo svojom „odôvodnení“ nedokázal identifikovať žiadne dezinformácie Štandardu.

Naopak, konspirtatori.sk pri svojich odôvodneniach dezinformáciami nešetria. Pre porovnanie, pri odôvodnení hodnotenia portálu davdva.sk uviedli o mne a mojom článku až päť dezinformácií. Možno sa pýtať, či ide o rekord v hustote dezinformácií, keďže ich uviedli v týchto dvoch vetách:

V prípade sfalšovaných volieb v Bielorusku si na portáli známy konšpirátor Branislav Fábry zafabuloval o nielen o ich korektnom priebehu, ale zľahčoval aj použitie násilia zo strany režimu, ktorý potláčal pouličné protesty a zamýšľa sa, že sa Bielorusku podarilo „predísť ukrajinskému scenáru“. Nikde sa v článku nedočítate jednoznačné pomenovanie skutočnosti, že ide o diktátorský režim, naopak, článok nekritický preberá propagandu bieloruského režimu o povahe opozície a ich motivácie.“

Úplne opomeniem hanlivé nálepky ako „známy konšpirátor“ alebo „zafabuloval“, budem riešiť len konkrétne dezinformácie, ktoré portál konspiratori.sk zverejnil. Prikladám odkaz na text môjho kritizovaného článku, ktorý som publikoval o. i. aj na stránke davdva.sk.

Dezinformácia č. 1: Vraj som fabuloval o korektnom priebehu volieb v Bielorusku 2020… Ide o zjavnú nepravdu, pretože  v mojom článku sa tvrdenie o „korektnom priebehu volieb“ neobjavilo ani jediný raz. Naopak, v článku som výslovne uviedol: „Je zrejmé, že voľby boli nespravodlivé, údaje nedôveryhodné…“. A tento názor zastávam dodnes! Kritické stanovisko k priebehu volieb v Bielorusku som ešte zostril v ďalšom článku o bieloruských voľbách z leta 2020 – zvlášť upozorňujem na polemiku, ktorú som viedol v diskusii pod týmto druhým článkom na stránke davdva.sk. Keďže som tam spochybňoval výsledok volieb v Bielorusku, zožal som za to kritiku od názorového oponenta v diskusii. Všimnite si, že portál davdva.sk kritiku výsledkov volieb v Bielorusku bez problémov uverejnil, podobne ako tam uverejnil názory, s ktorými som nesúhlasil. Pre hodnotiacu komisiu konspiratori.sk vysvetľujem, že sa tomu hovorí sloboda a pluralita názorov.

Dezinformácia č. 2: Vraj „Nikde sa v článku nedočítate jednoznačné pomenovanie skutočnosti, že ide o diktátorský režim…“ V článku sa skutočne neobjavuje pojem „diktátorský režim“, ale portál konspiratori.sk opäť podáva túto informáciu manipulatívne. Hoci pojem diktatúra nepoužívam, v mojom článku sa objavuje výslovná kritika Lukašenkovej formy štátu: „Z politického hľadiska sa v Bielorusku vytvoril autoritatívny model vlády, ktorý koncentruje moc do rúk silného prezidenta.“ Nielen ja, ale aj iní autori kriticky charakterizujú bieloruský režim bez použitia pojmu diktatúra, pričom používajú iné pojmy, napr. autokracia či autoritárstvo. Môžeme diskutovať, ktorý z uvedených pojmov je pre popis súčasného nedemokratického režimu v Bielorusku najvhodnejší, ale režim v Bielorusku sa dá kriticky charakterizovať i bez výslovného použitia pojmu „diktatúra“. Navyše, ani fakt, že neprijímam čierno-biely obraz situácie v Bielorusku, neznamená, že schvaľujem tamojšiu formu vlády.

Dezinformácia č. 3: Vraj som sa zamýšľal, že sa Bielorusku podarilo „predísť ukrajinskému scenáru“ (portál konspiratori.sk dal do úvodzoviek). V článku som pritom nikde netvrdil, že sa podarilo predísť ukrajinskému scenáru a slovo predísť som vôbec nepoužil, hoci ho konspiratori.sk uvádzajú ako súčasť citátu. Tvrdiť také čosi by som si nedovolil už preto, lebo som článok napísal dva dni po voľbách a na tvrdenie, že sa niečomu podarilo alebo nepodarilo predísť, bolo príliš skoro. To, čo som tvrdil, bolo, že hrozí ukrajinský scenár, nie, že sa mu podarilo predísť. Stále sa pritom domnievam, že „ukrajinský scenár“ aj s občianskou vojnou a prípadnou intervenciou Ruska v Bielorusku 2020 istý čas naozaj hrozil.

Dezinformácia č. 4: Vraj som zľahčoval násilie voči demonštrantom. V článku som pritom výslovne napísal: „…násilie je prejavom slabosti režimu“. Autor zrejme za zľahčovanie považuje moje porovnávanie násilia proti Kataláncom v Španielsku alebo proti Žltým vestám vo Francúzsku, ale aj tam bolo mnoho policajnej brutality. Násilie som v článku nezľahčoval a pri ďalších vyjadreniach k Bielorusku z leta 2020 som bol ešte tvrdší. Použil som jednoznačne kritické výrazy, napr. „veľké násilie zo strany štátnych orgánov“. A to si stále myslím.

Dezinformácia č. 5: Vraj článok nekriticky preberá propagandu bieloruského režimu o povahe opozície a jej motivácii. V článku som pritom uviedol aj takúto charakteristiku S. Tichanovskej: „Sama politička je pomerne umiernená a nechce odradiť väčšinu rusko-jazyčnej populácie, aj preto často sama hovorí po rusky.“ V článku je Tichanovská vykreslená ako „nová tvár“ a objavuje sa aj porovnanie so Z. Čaputovou. Keby však môj text nekriticky preberal propagandu, určite by ani v náznakoch nehovoril o umiernenosti Tichanovskej. Samozrejme, v mojom článku sa uvádza, že medzi členmi opozície sú aj extrémisti, pričom jeden z nich, N. Saljanik, sa pred voľbami vyjadril takto: „Treba pracovať s ľuďmi. Nemecko bolo ponížené, odsúdené, zaťažené kontribúciami a všetkým, až prišiel taký ako… Hitler… Potrebujeme takých, ako on! Aby sa národ zdvihol a zachcelo sa mu slobody…“  Výrok predstaviteľa opozície o potrebe nového Hitlera je alarmujúci, a to zvlášť v Bielorusku, ktoré počas vojny veľmi trpelo. Extrémistický charakter výroku pritom nemožno zamlčiavať len preto, lebo škodí opozícii a kritizuje ho aj Lukašenkova propaganda…

Pri tejto piatej dezinformácii stojí za zmienku aj porovnanie s údajnou „normalizáciou krajnej pravice“ v Štandarde, ktorú postuluje autor odôvodnenia portálu konspiratori.sk. Hodnotiteľ podobným nálepkovaním zjavne nahradzuje slabosť svojich argumentov a v Štandarde naozaj nikto nevolal po novom Hitlerovi. Naopak, keď som výroky predstaviteľa bieloruskej opozície o potrebe nového Hitlera na predvolebnom mítingu 2020 skritizoval ja, údajne som nekriticky preberal propagandu bieloruského režimu. Vzniká otázka, či to nie je práve portál konspiratori.sk, kto normalizuje krajnú pravicu…

Uvedené dezinformácie na stránke konspiratori.sk nie sú žiadnou výnimkou, na čosi podobné poukázali aj iní, napr. portál hrot.info. Komisia stránky konspiratori.sk si zrejme uvedomuje, aké obrovské množstvo lží a dezinformácií o posudzovaných stránkach a nepohodlných ľuďoch uvádza vo svojich „odôvodneniach“. Zrejme aj preto alibisticky uvádza, že ide iba o názor konkrétnych autorov – i keď pri udelení hodnotení pre konkrétne stránky portál ponechal odôvodnenia ako jediné vysvetlenie. Táto taktika má zrejme plniť úlohu pri vyvodzovaní právnej zodpovednosti, ale nič sa tým nemení na fakte, že ide o šírenie dezinformácií zo strany portálu. Osobne viem uznať, že som sa vo viacerých veciach ohľadne Bieloruska a Ruska mýlil, ale určite nie v tom, čo mi lživo pripisuje stránka konspiratori.sk. Žiaľ, na Slovensku stále existujú konkrétni ľudia, ktorí berú stránku konspiratori.sk vážne – a to môže mať nebezpečné následky. Už v minulosti ma konkrétni jednotlivci atakovali pre môj údajný názor o voľbách v Bielorusku 2020, pričom sa odvolávali na „odôvodnenie“ stránky konspiratori.sk. Následne boli prekvapení, keď som im vysvetlil, že dezinformácie, ktoré odtiaľ preberali, vôbec nesedia. Okrem týchto pomerne únosných polemík sa však rétorika, akú používa portál konspiratori.sk a spol., stala príčinou hrubých útokov voči mne i iným nepohodlným ľuďom. Do budúcna bude treba diskutovať o tom, čo viedlo k zániku časopisu Dav dva a umlčaniu niektorých jeho autorov. V záujme plurality na Slovensku je, aby podobný osud nepostihol aj denník Štandard a jeho autorov.

Text, týkajúci sa dezinformácií portálu konspiratori.sk o mojej osobe vznikol ešte v roku 2022, nebol však publikovaný. Časti, týkajúce sa denníku Štandard, boli dodatočne dopracované v novembri 2023.

Úvodná ilustračná snímka: www.pixabay.com

(Celkovo 83 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter