Motto na dnes: Nedávno bolo Valentína, no láska sa v politike nenosí.
V politike koalície i opozície je to na zaplakanie. Najaktuálnejšou témou týchto dní je riešenie koaličnej krízy, snahy opozície o predčasné voľby a v poslednom čase i súťaž strán, kto preloží skôr a viac návrhov na zmenu Ústavy SR. O zmenách Ústavy Slovenskej republiky však až nabudúce.
Už od mája 2024 sledujeme stále sa prehlbujúcu koaličnú krízu, ktorá má neblahé dôsledky na stav našej spoločnosti a na prijímanie zákonov v prospech riešenia problémov občanov. Popri neschopnosti lídrov SNS a Hlasu SD dohodnúť sa a prijať definitívne riešenia stabilizácie ich poslaneckých klubov prilieva celkom prirodzene olej do ohňa deštruktívna opozícia.
PS, SaS i KDH spolu s hnutím Slovensko a Demokratmi, za účinnej podpory politických mimovládok a mainstreamových protivládnych médií, rozoštvávajú ľudí. Pod falošnými a klamlivými heslami, ako My sme Európa!, Mier Ukrajine!, Fico nás ťahá k Rusku! ich lákajú na protivládne demonštrácie. Dookola využívajú svoje právo predkladať do NR SR návrhy na odvolávanie ministrov, čím testujú pevnosť koalície. Opakovane navrhli odvolať Matúša Šutaja Eštoka a Martinu Šimkovičovú, následne Borisa Suska a najnovšie znovu Martinu Šimkovičovú a Tomáša Tarabu. Podľa očakávania vždy bezvýsledne, keďže sa schôdze národnej rady nepodarilo ani otvoriť.
O to dôležitejšie je, aby Robert Fico – spolu s Matúšom Šutajom Eštokom a Andrejom Dankom – konečne vyriešili ten koaličný marazmus, preťali gordický uzol a stabilizovali koalíciu tak, aby sa vláda mohla intenzívnejšie venovať plneniu svojho programového vyhlásenia.
V koalícii to stále vrie, kto za to zodpovedá a čo s tým?
Problémom koalície, ako je všeobecne známe, bol od jej vzniku Andrej Danko a politickí pozberanci, nacionalisti a kresťanskí fundamentalisti v klube SNS. Robert Fico mal niekoľko mesiacov božskú trpezlivosť s vydieraním Andreja Danka v súvislosti s jeho neopodstatnenými nárokmi na funkciu predsedu NR SR, čo však spočiatku sám Fico podporoval. Práve funkcia predsedu NR SR bola spúšťačom koaličnej krízy, ktorá sa ťahá až do týchto dní. Následne, po odchode troch huliakovcov z klubu SNS a troch či štyroch migaľovcov z Hlasu SD, dal Fico ďalšie týždne Andrejovi Dankovi a Šutajovi Eštokovi čas na to, aby si upratali vo svojich poslaneckých kluboch a predstavili návrhy riešenia problémov v ich stranách. Nestalo sa tak pre politickú neschopnosť Danka i Eštoka.
Obaja sa opakovane obracali na Roberta Fica, aby práve on krízu vyriešil. Matúš Šutaj Eštok situáciu pochopil a prijal zodpovednosť za odchod svojich poslancov z klubu Hlasu SD. V záujme upokojenia situácie a pokračovania koalície ustúpil, prijal Ficove návrhy a ponúkol funkciu podpredsedu vlády pre obnovu a rozvoj Smeru SSD. Naopak, nafúkaný a impulzívny „baran“ Danko zaútočil na Fica, ktorého doteraz zbožňoval, obdivoval a bol jeho verným lokajom – a to dokázal dokonca verejne v otvorenom liste. Teraz Danko tvrdí, že za problémy v koalícii je zodpovedný sám Fico, ktorý je vraj v izolácii. Fico komunikuje s relevantnými partnermi, pričom s Dankom komunikuje asi len jeho „semafor“. Spolu s tvrdou kritikou Fica sa mu zároveň vtiera do priazne a prosí ho, aby ho pochopil. Výstižne sa k obsahu listu Andreja Danka vyjadril redaktor i Béla Bugár v relácii TA3 O tom potom, keď na adresu Andreja Danka uviedol: „Slzy, pátos, panika.“ Emotívny Danko sa upokojí, ako vždy „stiahne chvost“ a zostane v koalícii, veď čo iné môže urobiť, ak si chce zachrániť aspoň svoje gate?! Bez ohľadu na najbližší vývoj ide o politický koniec Andreja Danka a jeho SNS v parlamentnej politike. Andrej Danko, ktorý už raz pred kamerami roztrhal koaličnú zmluvu, si týmto ostrým emotívnym vyjadrením podpísal svoj politický a spoločenský „úmrtný list“.
Opoziční lídri, osobitne Michal Šimečka, Branislav Gröhling a Jaroslav Naď, neprekonali svoju frustráciu z prehry vo voľbách 2023 a spolu s Igorom Matovičom a čiastočne i s Milanom Majerským majú stále „krvavé oči“. Výsledkom ich šialenej politiky je šírenie nenávisti a „hecovanie“ más na protivládnych demonštráciách. Sú to evidentné snahy o povalenie vlády, ktorá vzišla z demokratických volieb a snahy o politický prevrat.
Robert Fico je pre opozíciu červeným súknom, a preto sa jej lídri najnovšie hádžu o zem, ako deti v škôlke, keď nedostanú svoju hračku. Oni chcúúú povaliť vládu, chcú dokonca diktovať Ficovi a trvajú na predčasných voľbách. Títo politickí amatéri nechápu, že o predčasných voľbách môže rozhodnúť parlament len ústavnou väčšinou 90 hlasov, a to bez Roberta Fica a jeho Smeru SD jednoducho nepôjde.
Ficovi došla trpezlivosť, dal ultimátum, ktoré sa neprimerane naťahuje
Čas vypršal, no rokovania sa nepredvídateľne predlžovali a táto nepodarená telenovela pokračuje. Predpokladalo sa, že štátnik a stratég Robert Fico krízu na konci dňa vyrieši; trvalo mu to akosi dlhšie, ako evidentne sám chcel. Žiaľ, zostava politických amatérov v strane SNS a čiastočne i v Hlase SD nedáva žiadne dlhodobejšie záruky na stabilizáciu vlády a koalície. Možno preto predpokladať, že skôr či neskôr dôjde k predčasným voľbám, čo by však bola katastrofa pre spoločnosť, keďže by sa takmer rok neriešili problémy občanov, ale nastal by permanentný politický chaos, neľútostný zápas strán medzi sebou a boj o voliča.
Všetci politickí aktéri, vrátane lídrov koalície a ministrov držali „bobríka mlčania“, a tak nik na Slovensku nevedel, čo sa deje za zatvorenými dverami. Možno to bolo aj v záujme ochrany zdravia občanov, aby im z kortešačiek nedošlo nevoľno…
Vopred bolo jasné, že po vážnych politických chybách SNS a Hlasu SD si Danko a Eštok nedokážu urobiť poriadok v poslaneckých kluboch, dohodnúť sa s rebelmi, a to pre animozitu lídrov strán k odídencom z ich klubov. Nutne musel prísť „spasiteľ“ koalície Robert Fico s radikálnym riešením. Predpokladalo sa, že SNS príde o Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, čo je však Dankova srdcovka a Hlas SD o podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov, prípadne o Rašiho ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. S Richardom Rašim sa pritom počíta do funkcie predsedu NR SR.
Prvá koaličná rada po vypršaní ultimáta bola veľmi krátka pravdepodobne pre jasný postoj Roberta Fica, ktorý predložil vopred pripravené riešenie. S tým išiel do prezidentského paláca, kde prezidenta SR Petra Pellegriniho informoval o politickej situácii a riešení koaličných problémov. Následne sa znovu stretli lídri koalície, aby prijali definitívne rozhodnutia.
Andrej Danko je škodnou a bizarnou postavičkou koalície
Andrej Danko sa pasuje do role vševeda, jediného spravodlivého politika, do role záchrancu Fica a koalície a chce diktovať čo, ako a kedy riešiť. Pritom v realite je len piatym kolesom na nateraz rozheganom voze koalície. Koaličné rokovania ako vždy skomplikoval. Znovu šokoval a prišiel s absurdným nezmyslom, keď ponúkol všetky funkcie obsadené SNS na uspokojenie rebelov a žiadal, aby tak urobili i strany Hlas SD a Smer SSD. Takýto anarchistický postup by viedol k pádu vlády, a tým i k predčasným voľbám. Danko síce tvrdí, že tým urobil všetko pre vyriešenie krízy, no v skutočnosti neurobil vôbec nič, len chce zabrániť predčasným voľbám, ktoré by SNS pochovali. Najnovšie navrhuje odložiť riešenia krízy až pred marcovú schôdzu parlamentu (25.3.2025), čo nie je nič iné ako úbohý politický diletantizmus. Odkladanie problémov povedie koalíciu do ďalšieho chaosu, anarchie a k poklesu dôvery občanov, a tým i k poklesu preferencií koaličných strán.
Chápem, že v koalícii je spletitá situácia. Šíria sa rôzne fámy, napríklad o odvolaní ministra Keketiho a o dosadení Rudolfa Huliaka za ministra cestovného ruchu a športu. Mimochodom, ak by sa tak stalo, nahradí ho v parlamente známy Miroslav Radačovský, čím by sa kvalita klubu iste zlepšila. Huliakom by si však Fico strelil do vlastnej nohy a mohol by tam rovno nominovať nejakého medveďa… Huliak síce vie „kotúľ dozadu“ a možno zorganizuje najbližšie i olympijské hry v Očovej, no na výkon funkcie ministra rozhodné nemá žiadne predpoklady. Nato zareagoval Andrej Danko tvrdým útokom na Fica, pripomenul mu koaličnú zmluvu a to, že bez SNS to nepôjde. Znovu sa hrá na urazeného, znovu prosí a zároveň sa snaží diktovať premiérovi. Danko sa znovu vyhráža, že ak bude Huliak ministrom, on ho môže odvolať spolu s opozíciou. Je to nielen smiešne, ale najmä trápne. Danko akosi zabudol, že Robert Fico už raz ministerstvo SNS odobral. A mal by tak urobiť i teraz. Vrcholom nezmyselných nápadov Andreja Danka je návrh odkladu riešenia problémov v koalícii niekedy na koniec marca, veď sa vraj nič nedeje! Ak by sa tak stalo, môže Smer SSD spolu s opozíciou rovno vyhlásiť predčasné voľby.
Ultimátum vypršalo a nič
Jedinou možnosťou pre predsedu Hlasu SD Šutaja Eštoka a SNS Andreja Danka je, aby so zaťatými zubami prijali Ficove návrhy. Ak by tak neurobili, Smer SSD sa môže rozhodnúť pre predčasné voľby. Na ne by však SNS škaredo doplatila a ujmu by utŕžil i Hlas SD.
Otázkou je, aké trvanie má akékoľvek riešenie? Či tento postup bude v prospech stability koalície a na ako dlho, ukáže až čas. Budúcim možným problémom môže byť neriadená strela Andrej Danko, ale najmä ambície a túžba po účasti na prerozdeľovaní financií zo strany poslancov za SNS a Hlas SD.
Do hry vstúpil už aj prezident Pellegrini, keď požiadal premiéra, aby spolu s návrhom na rekonštrukciu vlády predložil aj podpisy koaličných poslancov podporujúcich vládu.
Predčasné voľby by nič neriešili a došlo by k patovej situácii
Na schválenie predčasných volieb je potrebná ústavná väčšina 90 hlasov poslancov. Robert Fico síce zvažuje a je pripravený na takúto možnosť, ale len v prípade krachu koalície. Ďalšie dve koaličné strany Hlas SD a SNS predčasné voľby vôbec nepripúšťajú, pravdepodobne si neuvedomujú, že Smer SSD ich môže spolu s opozíciou schváliť aj bez nich. Hlas SD by v prípade skorých volieb stratil pomerne významné percento podpory voličov, z ktorých časť by prešla do Smeru SSD a druhá časť do PS. SNS by sa takmer isto do parlamentu vôbec nedostala. Preto na schválenie predčasných volieb nateraz niet dostatok hlasov a mohli by sa konať len so súhlasom Smeru SSD.
Opozícia sa správa v duchu slovenského príslovia – Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. PS, SaS, KDH a Slovensko nezaujíma vôbec nič, len predčasné voľby. Chcú sa dostať čo najskôr k válovom a neberú do úvahy realitu. Názory občanov k pretrvaniu súčasnej koalície, resp. k uskutočneniu predčasným volieb zisťovala v prieskume agentúra NMS. Výsledkom je 43-percentná podpora pokračovania súčasnej koalície a vlády Roberta Fica a 38-percentná podpora predčasných volieb. Pravda, nie je to jednoznačné, ale vyjadruje to dlhodobý pomer síl medzi koalíciou a opozíciou.
Predvolebné prieskumy agentúr NMS, Focus a AKO z januára a februára tohto roku potvrdzujú relatívnu stabilitu preferencií strán. Ak by sme spriemerovali percentá preferencií, tak by PS získalo 23 percent s tým, že veľmi mierne stúpa, Smer SSD sa stabilne pohybuje okolo 22 percent. Hlas SD pomerne výrazne klesá, keď dosahuje priemerne 12 percent podpory voličov. Stabilné sú výsledky na 4. a 5. mieste – Republiky a KDH so 7 percentami. Na hranici zvoliteľnosti sa pohybuje SaS so 6 percentami a Slovensko s niečo viac ako 5 percentami. Pod hranicou 5 percent sú zatiaľ Demokrati a Maďarská aliancia s priemerom 4 percent. SNS a Sme rodina sa pohybujú okolo 3 percent a ďalšie menšie strany nedosahujú ani túto hranicu.
Ak by sme na základe týchto preferencií zostavovali vládnu koalíciu, tak by sme došli k patovej situácii. Predčasné voľby aj preto v skutočnosti nie sú riešením.
Aký je možný volebný scenár?
Smer SSD by vo voľbách skončil na prvom, v najhoršom prípade na druhom mieste, Hlas SD by bol tretí, s nižším počtom poslancov ako mal po voľbách 2023 a do parlamentu by sa pravdepodobne dostala i Republika. Aj keby sa tieto strany spojili, čo nie je príliš reálne, na vládnutie by to nestačilo.
Obdobne pri prípadnom víťazstve strany PS by percentá KDH a SaS, ktoré, mimochodom, klesajú, nestačili na zostavenie novej vlády. Naďovi Demokrati sa pravdepodobne do parlamentu nedostanú a ak áno, tak s niečo málo nad 5 percent. S Matovičovým Slovenskom (OĽaNO) nik nechce vládnuť i keď PS a KDH zase lavírujú, no pritom aj Slovensko s jeho satelitmi môže zostať pred bránami národnej rady. Hašterenie je sprievodným javom aj opozície. PS, SaS a KDH na svoje protesty a k odvolávaniu ministrov matovičovcov neprizývajú, na čo Matovič najnovšie vyhlásil: „Nebudeme slúžiť ako handra pre PS.“
Okrem sporov v opozícii sa PS aj KDH verejne dištancujú od Hlasu SD, čím si vopred zabuchli dvere pred prípadným vládnutím. To už ani netreba spomenúť zásadné ideologické a hodnotové rozdiely medzi PS a KDH, ktoré progresívcov donedávna nazývalo pliagou spoločnosti. Ak by napriek tomu vznikla takáto „partička všehochuti“, bolo by len otázkou času, kedy sa rozpadne, keďže SaS má vo svojom DNA zapísaný rozklad vlád, čo už preukázala povalením dvoch vlád, a to Ivety Radičovej a Eduarda Hegera.
Liberáli z SaS so sebe vlastnou aroganciou a nafúkanosťou vraj pripravia víziu, ja si skôr myslím, že pôjde o chiméru, či fatamorgánu „programového vyhlásenia vlády“, ktoré poskytnú násobne silnejšiemu PS a KDH. Robia tak v čase, keď je termín volieb vo hviezdach a naviac vopred predikujú, že súčasná opozícia vo voľbách zvíťazí a zostaví vládu. Nuž to je väčší nezmysel ako Matovičove „atómofky“. Je to zároveň obraz úbohého stavu celej opozície. Podobne ako SaS sa vyjadril aj podpredseda PS Ivan Štefunko: „Sme pripravení na vládnutie a porážku Fica.“ Jediné, čo však reálne vedia, je vymývanie mozgov ľudí na protivládnych demonštráciách. To je však na vládnutie dosť málo…
Už toho bolo dosť, spamätajte sa, páni, inak pôjdete ku dnu
To, čo predvádza koalícia, je nekonečná sága a nepodarená tragikomédia. Robert Fico ju konečne dodatkom ku koaličnej zmluve rázne ukončil. SNS prišlo o ministerstvo športu a cestovného ruchu a Hlas SD o ministerstvo informatizácie. Na základe toho má Smer SSD právo nominovať ministrov podľa vlastného uváženia. Predpokladá sa, že nimi uspokojí huliakovcov a migaľovcov, čím bude koaličná kríza ukončená. Na konkrétne mená ministrov si však počkáme. To, či to povedie k stabilizácii koalície a na ako dlho, zostáva však vo hviezdach. Predčasné voľby budú naďalej permanentnou hrozbou. Objektívnym faktom zároveň je, že terajšia Ficova vláda nemá alternatívu pre programovú a personálnu nepripravenosť opozície na vládnutie a tiež jej hodnotovú roztrieštenosť a nejednotnosť. Občania už majú po krk nekonečných konfliktov koalície a dá sa očakávať ich rezignácia na politiku, ktorá sa môže prejaviť vo výrazne nižšej účasti v najbližších voľbách. Najpravdepodobnejšie je, že sa znovu zopakuje heslo „Bude ako bolo“ a to nie je pre Slovensko to najlepšie.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
