Problematikou ľavice a ľavicovými názormi na spoločnosť sa dlhodobo zaoberám. Aj preto som začiatkom roku 2022 vydal publikáciu so 100 článkami, komentármi (dnes je ich už takmer 150), písanými pre Slovo pod názvom Ľavicové pohľady na súčasné Slovensko s mottom – Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac. Pokiaľ ide o ľavicu, snažil som sa analyzovať a vysloviť názor na dlhodobé problémy ľavice, ktoré sa prehĺbili po neúspechu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) v parlamentných voľbách 2002 a jej následnom zániku vstupom do Smeru SD v roku 2004. V príspevkoch z rokov 2019 až 2023 som poukazoval na úpadok ľavice, jeho príčiny a snažil som sa navrhovať riešenia najmä pre novovzniknuté ľavicové hnutie Socialisti.sk. (Linky na články sú uvedené nižšie, pozn. red.)
Príspevky čitateľov Slova zaujali, o čom svedčí ich pomerne vysoká čítanosť. Žiaľ, závery sa nepremietli do politickej praxe nielen v Smere SSD, čo sa dalo prirodzene čakať, ale ani v mojom materskom hnutí Socialisti.sk, ktoré som s viacerými ľavičiarmi na čele s Eduardom Chmelárom spoluzakladal a ktorého som bol istý čas podpredsedom.
Dnes nie je mojím cieľom analyzovať všetky subjekty, hlásiace sa k ľavici, ako Smer SSD, či nedávno vzniknutý Hlas SD. Rovnako nemá zmysel venovať pozornosť ani stranám v kóme, ako je KSS, jej odnože a ďalšie marginálne strany hrajúce sa na politickom piesočku. Dovolím si len všeobecnú poznámku o sociálno-demokratických stranách Smer SSD a Hlas SD, ktoré sú dnes bez jasnej ľavicovej ideológie, bez vízie vývoja spoločnosti, bez hlbšie prepracovaného programu. V politike sa často riadia náladami občanov a v snahe získať si voličov sa správajú neraz populisticky. Práve takouto politikou sa vzďaľujú od autentickej ľavice. Robert Fico sa po odchode zo SDĽ stal pragmatikom, ľavicové ideály išli do úzadia. Zakladatelia Smeru SSD ho tlačia do populistickej, národnej a teraz dokonca ku konzervatívnej politike. Dnes sú Smer SSD a Hlas SD strany národné a sociálne, snažiace sa o vylepšovanie života občanov v kapitalistickom spoločenskom systéme, bez snahy tento systém meniť.
Nastoľovanie a riešenie sociálnych problémov občanov či tzv. „chlebových“ tém sa vydáva za ľavicovosť. Tieto témy však nie sú charakteristické len pre sociálnu demokraciu, veď sa nimi zaoberajú aj pravicové strany, ako je SNS, KDH a teraz i Republika.
Na Slovensku máme až dve strany, ktoré majú v názve sociálnu demokraciu. Podľa môjho názoru si tieto strany neuvedomujú, že sociálna demokracia (ktorá ako strana s týmto názvom už dávno zanikla tým, že sa rozplynula v Smere SD), zlyhala. Vždy kolaborovala s kapitalistickým režimom a vládami, ktoré boli pri moci. Nesnažila sa o jeho revolučnú premenu, o jeho porážku, ale len o zmierňovanie jeho dopadov na ľudí. Sociálna demokracia na Slovensku nikdy nemala veľkú podporu a dlhodobejšie je na politickom ústupe.
Ako je to so Socialistami.sk
V poslednom čase sa na mňa obracajú mnohí sympatizanti ľavice s otázkou, čo sa to deje s hnutím Socialisti.sk. Keďže na Slovensku neexistuje autentická ľavica, dovolím si uviesť niekoľko poznámok k tomuto politickému hnutiu.
Dnešný stav Socialistov.sk je dôsledkom nenaplnenia ideálov a cieľov hnutia z politického programu hnutia. Pre lepšiu informovanosť si dovolím povedať pár slov o vtedajšom významnom počine ľavičiarov, ktorým bol ustanovujúci snem Socialistov.sk v októbri 2019. Snem bol nielen plný socialistických ideí, hľadania vízie našej spoločnosti, ale i riešenia problémov v nej. Napriek stavu, v ktorom sa nachádza ľavica na Slovensku, bol plný aj optimizmu a entuziazmu. Vzniklo nové, radikálnejšie, principiálne hnutie, ktoré si stanovilo ako hlavné priority solidaritu, ekológiu a mier.
Žiaľ, z programu hnutia sa podarilo realizovať len málo. Príčinou doterajšieho neúspechu hnutia sú viaceré problémy, na ktoré som bezvýsledne a opakovane upozorňoval jeho vedenie. V hnutí dlhodobo prevládala pasivita viacerých členov vedenia a väčšiny členskej základne. Nad vážnymi politickými témami – ako Covid 19, vojna na Ukrajine, milionárska daň, solidarita a podpora nízkopríjmových skupín občanov, postupné zavádzanie štvordňového pracovného týždňa, dostupné nájomné bývanie, problémy spolitizovaných mimovládnych organizácií, odluka cirkvi od štátu a boj za mier – hnutie len zatvára oči, vajatá a neraz mlčí. Nenastoľuje tieto témy a nenavrhuje ich riešenia. Hnutie sa za päť rokov stalo marginálne a v poslednom období je len hnutím protestu, či presnejšie vzdoru, ktoré neprináša žiadne návrhy riešení súčasných problémov spoločnosti. Tento stav sa prehĺbil po zlúčení so stranou Vzdor a prienikom jej funkcionárov do vedenia hnutia.
Z politického hnutia sa stalo akési záujmové združenie ľavičiarov s formami práce, pripomínajúcimi občianske združenie, bez záväznosti napĺňania politického programu hnutia. Namiesto solidarity, sociálnych, ekologických otázok a boja za mier stále viac otvára progresívnu a liberálnu agendu. Časť vedenia hnutia vedie len neplodné politické diskusie a nekvalifikovane kritizuje a útočí na strany Smer SSD a Hlas SD, pričom práve tie by mohli byť jeho prirodzeným spojencom.
Problémom sú najmä nedobudované štruktúry hnutia v regiónoch, v obciach, mestách, najmä však v okresoch a krajoch, bez ktorých reálnu politiku s občanmi nemožno robiť. Aj preto sa preferencie hnutia dlhodobo pohybovali okolo 0,5 a v poslednom období len okolo 0,1 percenta.
Hnutie je personálne vyprázdnené, keď politiku reálne vykonáva len predseda hnutia Artur Bekmatov. Pomáha mu podpredseda a zopár predsedov krajov. Žiaľ, viacerí funkcionári z nového vedenia hnutia a republikovej rady sa sústreďujú namiesto práce na kritiku predsedu, ktorému hádžu polená pod nohy. Bekmatovovi vyčítajú, napriek schválenia Republikovou radou, jeho kandidatúru na 150. mieste kandidátky Smeru SSD, pričom práve tým výrazne zviditeľnil hnutie, ktoré navyše v parlamentných voľbách nekandidovalo. Všetky pokusy získať mienkotvorné, verejne známe ľavicové osobnosti zlyhali, čomu sa pri stave hnutia nemožno čudovať. Napriek tomu sa hnutie samostatne zúčastnilo na eurovoľbách, kde, ako sa dalo čakať, pohorelo a získalo len 0,2 percenta hlasov.
Ďalším problémom hnutia je akútny nedostatok financií, keďže žije len z členských príspevkov. Sponzori nemajú záujem podporovať neperspektívne politické hnutie a aj keď sa v jeho začiatkoch našli podnikatelia s ľavicovým cítením, ochotní finančne pomôcť, vtedajšie vedenie ich odmietlo, vraj aby sa k ničomu nezaväzovalo. K čomu sa nemalo zaväzovať, keď hnutie nemalo žiadnu šancu dostať sa do parlamentu a lobovať v prospech niekoho z podnikateľov? Pravda, to už členom nik nevysvetlil.
Socialisti.sk sú stále veľmi málo známi medzi občanmi. Okrem vlastnej nízkej aktivity to spôsobuje najmä totálna blokáda mainstreamových médií. Tie nemajú záujem nielen propagovať ľavicové hnutie, ale ani o ňom čo i len informovať. Figúrky v médiách so zahraničnými vlastníkmi podporujú aj dnes zásadne len progresívne a liberálne strany, ako sú PS, SaS a Demokrati.
Obdobná situácia je v agentúrach, ktoré realizujú prieskumy preferencií strán, keď Socialistov.sk uvádzajú niekde na úplnom konci a dokonca ich často ani len nezaraďujú do prieskumov. Sú poznatky aj o navádzaní respondentov na podporu konkrétnych, spravidla veľkých a bohatých strán, ale i poznatky o kupovaní výsledkov prieskumov. Hnutie je preto trvale mimo hry, a tým je aj pre občanov takmer neviditeľné.
Zásadným problémom hnutia je jeho komunikácia s občanmi. Medzi ľudí chodí okrem výnimiek len predseda Artur Bekmatov, ktorý v minulom roku prešiel celé Slovensko a sústavne chodí podporovať pracujúcich najmä do problematických fabrík. Ďalší členovia vedenia sa zviditeľňujú len na sociálnych sieťach, čo je v dnešnej dobe síce potrebné, ale osobný styk s potenciálnymi voličmi to v žiadnom prípade nenahradí. Nuž a najnovšie sa časť vedenia hnutia sústreďuje na vyhlásenia, v ktorých bezhlavo kritizuje Smer SSD a niektorých ministrov bez toho, aby navrhovali riešenia problémov. Takéto vyhlásenia a statusy neprispievajú k pozitívnej prezentácii hnutia a často mu priamo škodia. Žiadalo by sa, aby funkcionári hnutia Socialisti.sk prešli od planých, bezduchých diskusií a ideologických fráz ku konkrétnej praktickej politike a aktivitám medzi občanmi.
Hnutie Socialisti.sk by sa malo pokúsiť o tvrdý a efektívny reštart, ľavica ho totiž potrebuje.
O súčasnej biede slovenskej ľavice
Situácia ľavice na Slovensku je zložitá. Máme dve relevantné strany hlásiace sa k sociálnej demokracii. V krátkom čase sa ich počet nezvýši, keďže zatiaľ žiadna z ľavicových ministrán a hnutí nemá šancu presadiť sa na politickej scéne. Preto treba pracovať s tým, čo tu reálne máme.
Aj situácia Smeru SSD a Hlasu SD je zložitá, a to najmä v medzinárodnej sfére. Obe strany sa pokúšali obnoviť členstvo v Strane európskych socialistov, no rokovania stroskotali na hodnotových otázkach, kde Smer SSD nechcel prijať európsku politiku migrácie, Green Dealu (zelená dohoda), podpory vojny na Ukrajine, obmedzovania suverenity národných štátov a globalizmu.
Práve Smer SSD sa prostredníctvom Erika Kaliňáka a Ľuboša Blahu spolu s Braňom Ondrušom z Hlasu SD snaží vytvoriť v európskom parlamente novú vlasteneckú, mierovú, ľavicovú frakciu. Predbežne sa do nej hlásia europoslanci z nemeckej Aliancie Sahry Wagenknechtovej, českej koalície Stačilo! a Smeru SSD. Pre vznik frakcie však musia získať najmenej 23 europoslancov zo siedmich členských štátov EÚ. Tento proces môže byť preto veľmi zložitý a pravdepodobne i zdĺhavý.
Záverom
Ľavica v tomto období potrebuje viac ako kedykoľvek predtým spoluprácu, a nie trieštenie a hašterenie. Len prekonaním vzájomných animozít možno dospieť k posilneniu ľavice a naplneniu jej ideálov. Sme svedkami dlhodobejšej krízy autentickej ľavice na Slovensku, ktorá sa nevie z tohto marazmu dostať. Či sa jej podarí do konca volebného obdobia v roku 2027 pozviechať, ukáže až čas. Zatiaľ k tomu, žiaľ, príliš nesmeruje.
Súvisiace články autora:
Čakanie na nového „spasiteľa“ ľavice na Slovensku
Marazmus ľavice na Slovensku
Pár slov o Socialistoch.sk
Zamyslenie nad slovenskou ľavicou
Čo s tou našou ľavicou, keď na obzore niet nového spasiteľa
Slovenská ľavica a jej peripetie po voľbách a pred nimi
7 Responses
Súhlasím. Nepodarí sa to. Nová ľavica musí vzniknúť zdola ako hnutie, ktoré bude chcieť zmeniť súčasný stav (parafráza Marxa). Súvisí s výmenou generácií. Inak sa súčasný marazmus na slovenskej politickej scéne, rozdelenej na dva extrémne znepriatelené tábory, prekonať nedá. Plakať nad historickými formáciami komunistickej a sociálne demokratickej strany nemá význam. Ich programy boli vyprázdnené a nahradené progresivistickou až liberofašistickou agendou.
Milan Benkovsky vystihol problémy súčasnej lavice a aj hnutia Socialisti.sk.
V hnutí Socialisti.sk po poslednom sneme so do Republikovej rady dostalo viacero členov bývalého Vzdoru, ktorí sa nestotožnili so základmi tézami hnutia Socialisti, neštítia sa porušovať stanovy hnutia, vymýšľajú si vlastne pravidlá a namiesto politickej práce atakujú predsedu hnutia za jeho aktivitu, ktorú mu nielen zakazujú, ale aj chcú vopred schvaľovať.
Áno, hnutiu chýba aktivita zdola, pracujú len niekoľkí jednotlivci v okresoch, resp. krajoch, chýba dôsledné napĺňanie programu, jednota a súdržnosť a spoločný ťah na bránu.
Som optimista, že sa hnutie z tohoto marazmu dostane, vráti sa k pôvodným myšlienkam a aj napriek dlhej ceste, ktorá je pred ním, bude napredovať a postupne si bude získavať väčšiu dôveru občanov.
Hm, k tej ľavici na Slovensku by som sa vedel vyjadriť emotívne i racionálne. Lebo aj v knihách som písal, že „som socialista na voľnej nohe“ (ako Mlynař). Ale začínam pochybovať… Fakticky už na Slovensku POLITICKÁ ľavica neexistuje. A máločo ovplyvňuje. Tak ako sa tu píše, sú to „krúžky“ nadšencov, pôsobia ako občianske spolky sami pre seba, dobre sa píše, že mnohé politické subjekty sú „v kóme“ ( nielen KSS,…) a politici v socdem stranách zručne manipulujú s voličmi, najmä „potrebujú“ ich hlasy. A nič, nič nové na obzore…
Emocionálne sa vyslovím, že som hlboko sklamaný a vo svojom veku 69 rokov s tým už nič neurobím. A to sme mnohí skúšali všeličo: Mal som relácie Spomienky na socializmus, v Klube národohospodárov som vzdával úctu kapitánom čs. socialistického hospodárstva, no nik sa nepridal… mali sme besedy, končili hrozne…výsmech že ekonomická demokracia nie je pre Slovensko ( samí ľavičiari si nevedeli predstaviť atómovú elektráreň ako zamestnaneckú samosprávu…) z vhodnej právnej formy z Obchodnom zákonníku (Kap.II Družstvo si spravili srandu že družstevníci – jeerdáši, pričom malo ísť o vhodnú právnu formu a nie o kydanie hnoja), učebnicu Ekonomika po kapitalizme zamietli lebo nebola dosť leninská a marxistická a autori, ktorých citujem, sú z angloamerického sveta manažmentu, atď atď…A keď sme sa ako Spolok národohospodárov Slovenska obrátili na politické strany pred voľbami 2019 s uceleným národohospodárskym programom, dostalo sa nám mlčania až výsmechu…ani Chmelár, ani Blaha, ani Hrdlička, ba ani Harabinova Vlasť a trenčianska Práca slovenského národa. Smutné. Jediní, kto zareagovali a zobrali národohospodárske témy ( znárodnenie kľúčového priemyslu, potravinová sebestačnosť, atd ) tak to boli Dr. Beluský z Ľudovej strany Naše Slovensko (Kotlebovci teda rovná sa na Slovensku fašisti – a to tam na kandidátke boli ešte štyri ďalšie ľavicové a národné subjekty…) nuž tak je to hanba a zmar…
Po racionálnej línii – už sme zabudli historicky, že až hospodárske zázemie dokázalo upevniť politickú moc ľavice – hlavne u nás: bez zjazdov závodných rád v národných podnikoch podľa Benešových dekrétov by nebolo vývoja v ROH do 1948, bez zjazdu roľníckych družstiev v zime 1948 by nebolo podpory vidieka pre 1948 a nakoniec, bez spojenia ilegálnej KSS s ostatnými politickými silami na Slovensku vo VIanočnej dohode december 1943 by nebolo úspešného zázemia SNP. Zabudli sme už…
čo dnes vlastní a hospodársky rozvíja ľavica? Bývalí komunistickí podnikatelia hravo predávajú svoje vlastníctva v podnikoch cudzím investorom a je im fuk, že ľavica nemá „sponzorov“…
…a žiadneho PARVUSA vo švajčiarsku ako mal Lenin sponzora Slovenská ľavica nemá…opäť som vbehol do emócií.
Ako predseda krajskej rady politického hnutia Socialisti sk v KSK, a s určiym presahomj aj v ramci PSK, chcel by som vyjadriť súhlas s viacerymi analytickými závermi autora článku, ako i analýzami v komentároch panov Cisara a Zajac-Vanka, ohľadom vývoja v našom hnutí. Dodal by som k ich analýzam ešte myšlienku=otázku, kto je tomu na vine, že je to tak ? Pri hľadaní odpovede a následne aj východísk, zamýšľam sa a opakovane poukazujem na potrebu vedeckej bázy analýz s využitím pritom leninskeho štýlu práce. Konkrétne , podľa mňa, ide o položenie si otázok i konštatovani /=“pokornom priznani“/, že v hnutí sme mohli urobit viaceré chyby a naše priority mohli byť nedobré, čo viedlo k súčasnému stavu. Iba úprimné a čestné východiská pomôžu re-startu tohto moderného politického hnutia. S úctou, Juraj B. Ďurove (0915 789 215).
Súhlasím, Juraj. Pridám ochotu starešinov a radi by sme pomohli. Len či si cez tie generačné „hranice“ dokážeme rozumieť. Nepozeral by som sa na to, „kto je vinný“…to je už taká manažérska kultúra zamerať sa na to, hľadať vinníka. Skôr sa poďme pozerať dopredu. Som národohospodár, viete čo môžete očakávať odo mňa. Ale sú tu harcovníci ľavice dobrí vo výstavbe politickej strany, sú tu politológovia ochotní dodať zásobník argumentov. Mám len obavy aby to nedopadlo tak ako v januári 2023, keď bola prizvaná Slovenská Iskra ( našťastie ani ako píšuci autor som nemohol prísť), to bola katastrofa…
Ďakujem veľmi pekne za prompt reply, vážim si to úprimne, a rád ostanem s Vami v kontakte, s úctou, Juraj
Ďakujem prispievateľom za reakcie a plodné doplnenie niektorých problémov, ale i východísk pre ľavicové hnutie na Slovensku.