Kasting na prezidenta sa končí, kto uspeje?

Prezidentské voľby sa nezadržateľne blížia a pred nami je viacero otáznikov. Čaká nás neúprosná bitka o Grasalkovičov pioniersko-prezidentsky palác. Občania by mali sledovať, koho to vlastne ideme voliť, kto čo ponúka a najmä komu sa dá na základe jeho životného príbehu veriť. Žiaľ, krištáľovo čistých kandidátov niet a mainstreamové médiá i marketingové agentúry nás budú „oblbovať“, ak sa dáme i manipulovať v prospech tých, čo vyhovujú globalistom a západným mocnostiam.

Zatiaľ má záujem kandidovať 12 až 16 kandidátov, ale koľkí budú v skutočnosti v záverečnej ponuke, ukáže až polnoc 30. januára, keď je uzávierka predkladania kandidátnych listín. Jedno je však isté, že i keď kandidáti môžu ešte pribudnúť a iní sa vzdať, o post prezidenta zabojujú len dvaja relevantní kandidáti. Tí ostatní budú len komparzom, ktorý si bude chcieť za drahé peniaze užiť svojich päť minút slávy.

Dalo by sa jednoducho povedať, že ide o veľa, ak nie o všetko. Ide o to, či na Slovensku bude naďalej chaos a pokračovanie neúprosného boja medzi politickými stranami opozície a koalície. Pôjde tiež o to, či sa konečne vytvorí priestor na riešenie skutočných problémov občanov, na skvalitnenie zdravotníctva, školstva a budovaní infraštruktúry tak, aby došlo  ku zvýšeniu životnej úrovne ľudí tejto krajiny. V neposlednom rade pôjde o suverenitu Slovenska, o to, či budeme len nesvojprávnymi lokajmi USA a Bruselu, alebo budeme hrdou krajinou v srdci Európy, ktorá bude na báze rovnosti spolupracovať so všetkými mierumilovnými štátmi.

Prezidentské voľby tiež rozhodnú o tom, či tu bude konečne pokoj, či budeme mať svojprávneho prezidenta, alebo len bábku poťahovanú mocnými spoza veľkej mláky. Voľby tiež rozhodnú o tom, či to bude prezident všetkých občanov, alebo len tých progresívnych slniečkárov a liberálov, ako to bolo posledných desať rokov v prípade najhorších prezidentov v histórii Slovenska Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej. 

Hlavní aktéri boja o funkciu prezidenta sú známi. Rozhodujúci zápas sa odohrá medzi Petrom Pellegrinim a klonom Zuzany Čaputovej, Ivanom Korčokom. Nechcem nikoho uraziť, ale všetci ostatní budú len do počtu, aby sa nepovedalo. Jedni chcú zviditeľniť svoju stranu, napr. ako Andrej Danko, Krisztián Forró, Marián Kotleba. Otázne sú úmysly občianskeho kandidáta Jána Kubiša a Patrika Dubovského z Ústavu pamäti národa, ktorého navrhujú poslanci  Záborskej KU, ku ktorým sa pravdepodobne pridá aj KDH a OĽaNO.

Proslovensky orientovaných voličov môže mrzieť nepoučiteľnosť z volieb v roku 2019 a najmä  neschopnosť národne a vlastenecky orientovaných kandidátov, ako je Štefan Harabin, Miroslav Radačovský Andrej Danko, Róbert Švec, Marián Kotleba dohodnúť sa. Ak nedôjde ešte pred prvým kolom k dohode na jednom kandidátovi, nik z nich nemá šancu postúpiť do druhého kola. Bez toho, aby som chcel niekoho dehonestovať či podceňovať, tí ďalší prezidentskí kandidáti ako Peter Kuťka, Beáta Janočková, Marta Čurajová, Milan Náhlik a Martin Daňo  sa chcú asi len zviditeľniť, alebo len pozabávať.

Ako prvý odovzdal podpisy od občanov Ivan Korčok a zakrátko vystúpil s ohlásením kandidatúry i Peter Pellegrini. Rozdiel v ich výpovediach bol diametrálny. Kandidát opozičných strán Korčok hovoril o svojej priorite nielen rovnováhy v spoločnosti, ale dokonca priznal, že bude tvrdou protiváhou voči vláde, rozumej tej Ficovej. Pán Korčok nerozumie politike, keď tvrdí, že prezident má byť akousi rovnováhou medzi politickým i silami a ich vyvážením. Takéto ponímanie úlohy prezidenta je holým nezmyslom, lebo vyváženosť je daná výsledkami demokratických volieb. Preto má teraz koalícia v Národnej rade 79 a opozícia 71 hlasov. Korčok má  pomýlený a zvrátený pohľad na úlohu a postavenie prezidenta. Svedčí o tom, že on bude hájiť záujmy len jednej časti spoločnosti, orientovanej na PS a SaS. V prípade jeho zvolenia tak môžeme čakať ďalšie rozsievanie nenávisti, boj proti vláde a presadzovanie záujmov opozície, západných elít a USA.

Peter Pellegrini mal pri ohlásení kandidatúry vskutku štátnický prejav hodný uchádzača o post prezidenta. Hovoril najmä o potrebe pokoja v spoločnosti, o zbližovaní rôznorodých záujmov, o nadstraníckosti a podpore riešenia najpálčivejších problémov občanov, ako i o hrdom a suverénnom Slovensku.

Títo dvaja kandidáti sú ako oheň a voda či „nebe a dudy“. Rozhodnúť sa by bolo ľahké, ale koho si zvolí jeho veličenstvo občan po mediálnom masírovaní mozgov ani boh nevie, ako vravíme my ateisti.

Naša piata kolóna v zastúpení opozície z PS, SaS, KDH, OĽaNO, mainstreamových skorumpovaných médií, spolitizovaných mimovládok, pani prezidentky a skazeného „svedomia“ národa z časti umeleckej obce je odhodlaná podporiť jediného spravodlivého kandidáta Ivana Korčoka. On je podľa nich stelesnením zásadovosti, principiálnosti a európanstva. Je to tak? Chameleón a človek bez chrbtovej kosti verne slúžil Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Matovičovi i Hegerovi, ale najmä a predovšetkým USA.

Korčok sa postupne svojím poklonkovaním aktuálnej moci, prezliekaním kabátov a tou svojou „principiálnosťou“ prepracoval až k funkcii ministra, no a ako známy karierista sa chce stať prezidentom. Prešiel službou pre strany s protichodným ideovým a hodnotovým zameraním, aby skončil ako pravoverný liberál a progresívec v službách SaS a PS. Občania by nemali zabudnúť na to, že Korčok podporoval vyčíňanie Matovičovo-Hegerovej vlády i vojnu na Ukrajine. Práve on chce napĺňať progresívno-liberálnu agendu a realizovať globalistickú politiku Bruselu, a najmä mocenské záujmy USA. Nuž a o to v týchto voľbách predsa ide.

Kocky sú už hodené a podpora politických strán prezidentským kandidátov je už dnes úplne jasná. Každý súdny človek vie, že v rozhodujúcom súboji sa v druhom kole stretne Pellegrini s Korčokom. Peter Pellegrini je kandidátom Hlasu-SD a Smeru-SSD. Andrej Danko sa rozhodol kandidovať možno z trucu, alebo kvôli zviditeľneniu pred voľbami do Európskeho parlamentu. Jeho šance sú mizivé a Danko tak utŕži len ďalšiu hanbu. Aj preto je viac ako pravdepodobná podpora SNS v druhom kole Petrovi Pellegrinimu.

Ivan Korčok nie je občianskym, ale veľmi tvrdým straníckym kandidátom Šimečkovho PS, Sulíkovej SaS a Naďových Demokratov. Zatiaľ sa k podpore Korčoka nevyjadrilo KDH, ani OĽaNO, hovoriace si Slovensko, ktoré údajne hľadajú konzervatívneho kandidáta. Je preto pravdepodobné, že v prvom kole podporia niekoho, kto im bude najviac blízky, napríklad Patrika Dubovského z ÚPN, alebo bývalého ministra OĽaNO Mareka Krajčího, ktorý by však bol bez šancí. Už dnes je však jasné, že v druhom kole farizejské KDH, ktorého predseda Milan Majerský hovoril o PS ako o pliage Slovenska, podobne ako konzervatívne OĽaNO s určitosťou podporia liberálno-progresívneho podporovateľa LGBTI Ivana Korčoka, ktorý nemá nič spoločné s konzervativizmom, ani s kresťanstvom. Nič sa však nebude diať, veď občania si už dávno zvykli, že politika nie je o hodnotách, ale o mocenských záujmoch strán.

Prezidentské voľby nám možno pripomenú býčie zápasy. Už na začiatku volebnej kampane sme svedkami rôznych špinavostí. Smutným príkladom je „slušný“ diplomat Ivan Korčok. Ten hneď v prvých dňoch zaútočil na Pellegriniho, keď natočil video ako paródiu na Pellegriniho „Hádam má poslúchať psík, a nie prezident“ a na hulváta hovorí spolu so sfanatizovanou masou demonštrantov „Pellegrini je podržtaška Fica“. Asi zabudol, akou podržtaškou bol on Dzurindovi, Ficovi i Matovičovi.

Prekvapujúce sú aj vyjadrenia koaličného lídra Andreja Danka, aj keď od neho sa dá čakať úplne všetko; ktorý uráža, vydiera, spochybňuje Petra Pellegriniho a dokonca nedôstojne sa znížil k tomu, že zachádza až do osobných záležitostí.

Už tieto prvé ataky naznačujú, aká bude tvrdosť a vulgárnosť prezidentskej kampane, ako bude prepieraná špinavá bielizeň kandidátov, ale i zneužívané hoaxy a umelá inteligencia. Bude to útok na city a emócie a bežný občan bude len s veľkými problémami hľadať pravdu. A tak je možné, že budú zvolené „osobnosti“ ako vo voľbách 2014 a 2019.

Naše relatívne malé Slovensko je celé previazané priateľstvami, spolužiakmi, či dokonca rodinami. Ukázalo sa, že vo voľbách je dôležitá aj rodina. Predtým sa to týkalo Kisku, Lajčáka a Šefčoviča. Nuž a dnes je zaujímavá situácia, keď manželka eurokomisára Šefčoviča a manželka dnešného kandidáta na prezidenta Korčoka sú sestry. Myslím, že tu sú skryté, zákulisné hry a divadielko pre ľudí. Cez rodinné väzby, ktoré sú na pozadí tohto predstavenia, sa do funkcií  „posielajú iba vybraní a overení ľudia“. Je to náhoda, ak v roku 2019 kandidoval švagor Lajčáka Šefčovič a bol v druhom kole a teraz kandiduje švagor Šefčoviča Korčok  a pravdepodobne bude tiež v druhom kole a možno dokonca i prezident?!

Na Hlbokej, v bývalom sídle ÚV KSS, teraz už vraj v demokratickom prozápadnom Ministerstve zahraničných vecí SR, sa striedali vo funkcii ministrov také osoby ako Pavol Demeš, Milan Kňažko, Mikuláš Dzurinda, či Rastislav Káčer. Dehonestovali tento rezort a urobili z neho hniezdo a liaheň proamerických kádrov. Tomuto trendu podľahli aj skutoční diplomati ako Kubiš, Lajčák, Šefčovič a Korčok, ktorí „kuli pikle“ a robili všetko preto,  aby do prezidentského paláca  posadili a čo najviac poistili zvolenie probruselského a proamerického prezidenta. Možné je to preto, lebo na Slovensku je demokracia aj po 34 rokoch kapitalistickej cesty ešte stále len v plienkach.

Témou volieb bude iste postavenie prezidenta v súvislosti s jeho vzťahom k vláde, a to najmä jej podpory či kritiky a NR SR v súvislosti s postojmi budúceho prezidenta k legislatívnym zmenám, ktoré môže blokovať, alebo podporovať.

Celkom iste to budú i témy vlastenectva a našej suverenity v zahraničnej politike, najmä vzťahov v rámci EÚ a NATO, podpory, či negovania Vyšehradskej štvorky. Zásadný význam budú mať vzťahy k USA a Rusku, k vojne na Ukrajine a k mieru vo svete. Žiaľ, okrem Petra Pellegriniho a Jána Kubiša žiadnu z týchto tém nik z kandidátov nepochopil a nebude ju ochotný realizovať, čo osobitne platí o Ivanovi Korčokovi. 

Slovensko zase raz nebude riešiť to, ako ďalej napredovať, ani problémy občanov. Politici sa sústredia na ďalšie posilnenie moci tak, aby mohli napĺňať nie naše, ale svoje záujmy. Preto by sme nemali v prezidentských voľbách podľahnúť emóciám, drahému a manipulatívnemu marketingu, ale rozhodovať sa s rozumom a citom pre realitu tak, aby to bolo v prospech Slovenska.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 298 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter