V čase, keď v slovenskej spoločnosti výrazne silnejú liberálne, progresívne, ale i pravicové, konzervatívne a kresťanské tendencie objektívne rastie potreba vytvorenia hrádze proti týmto snahám v podobe zjednocovania či minimálne spolupráce všetkých ľavicových strán a hnutí, pred parlamentnými voľbami i po nich.
Od vyslovenia nedôvery vláde a vyhlásenia termínu predčasných volieb sa znovu stretávame so situáciou, ktorá tu už bola v roku 1998 – všetci proti Mečiarovi; no a teraz všetci proti Ficovi. Voľby tak opäť nebudú za niečo pozitívne, ale len proti niekomu či niečomu. Väčšine strán nejde o ľudí, ani o program napredovania Slovenska, ale len a len o mocenský boj proti ľavici a v tomto prípade najmä proti Smeru – SSD. Ak by sa k politickým stranám, ktoré predstavovali bývalú zdecimovanú vládnu koalíciu, pridalo Progresívne Slovensko (PS) a táto partia by sa dostala k moci, mali by sme tu vládu, ktorá presadzuje cudzie, najmä proamerické záujmy, vládu vojnových štváčov zaťahujúcich Slovensko do vojny na Ukrajine, vládu, pre ktorú sú záujmy Slovenska a riešenie sociálnych problémov občanov až na poslednom mieste.
Preto je nevyhnutné spájanie či aspoň spolupráca ľavicovo orientovaných strán pred voľbami i po nich. Jednou, síce len malou lastovičkou, je rozhodnutie politického hnutia Socialisti.sk nekandidovať samostatne vo voľbách, nerozbíjať hlasy a zabrániť prepadu hlasov ľavicových voličov, a zároveň rozhodnutie Smeru – SSD zaradiť predsedu hnutia Artura Bekmatova na 150. miesto svojej kandidátky.
Ísť samostatne do volieb by bolo pre Socialistov.sk likvidačné
Môj osobný názor na formu účasti hnutia Socialisti.sk v predčasných voľbách bol od začiatku jasný. Preto považujem za jediné správne politické rozhodnutie tohto hnutia kandidovať na kandidátke Smeru – SSD. Konečne tak došlo k sebareflexii vedenia hnutia a pochopeniu reality, že samostatná kandidátka Socialistov.sk by viedla k prepadu časti hlasov ľavicovo orientovaných voličov.
Treba otvorene povedať, že pre hnutie Socialisti.sk s pomerne malým politickým výtlakom a pri blokáde mainstreamových médií by bolo kandidovanie vo voľbách „samolikvidačné“. Prezentoval som to od začiatku pádu vlády a od rozhodnutia o termíne predčasných volieb na 30. september 2023. Upozorňoval som, že zúčastniť sa na voľbách samostatne je politická samovražda. Odhadoval som výsledok hnutia na úrovni 0,4 až 0,8 percenta. Hnutie by v žiadnom prípade nedosialo 2 percentá, keď by sa vrátila aspoň volebná zábezpeka 17-tisíc eur a už vôbec nie 3 percentá, keď by hnutie dostalo od štátu príspevok za získané hlasy voličov.
V prípade samostatnej kandidatúry Socialistov.sk a predpokladaného neúspechu vo voľbách by hnutie nielenže nič nezískalo, ale práve naopak, stratilo by dôveru občanov a hnutie by malo vážne problémy prežiť na politickej scéne. Celkom iste by nedošlo k jeho zviditeľneniu pre pretrvávajúcu neprajnosť médií hlavného prúdu a očakávanú „megakampaňô veľkých strán s miliónmi eur, ktoré do nej vložia. Nuž a nie nepodstatná vec by bolo úplné finančné vyčerpanie hnutia, keď by stratilo nielen zábezpeku 17-tisíc eur, ale i všetky prostriedky vynaložené na kampaň, čo by sa mohlo vyšplhať aj na 70, či 100 tisíc eur, ktoré hnutie ani nemá a muselo by si ich požičať. Preto je táto cesta zarúbaná a priam nemožná.
Socialisti.sk rokovali s viacerými stranami
Hnutie sa najskôr sústredilo na malé ľavicové strany ako VZDOR, s ktorou sa dokonca zlúčilo. Následne rokovalo so stranou Úsvit, Solidarita – pracujúca chudoba, DiEM 25, ako i s KSS. Medzi týmito stranami nedošlo k programovej zhode a všetky tieto subjekty odmietli kandidovať na kandidátke Socialistov.sk. Predbežná dohoda sa zrodila len na jednotlivcoch v prípade strany Úsvit a niektorých odborároch a členoch občianskych združení.
SNS ako jasne pravicová, národná a kresťanská strana iniciovala spoluprácu s menšími stranami podobného typu a dokonca ponúkla i účasť KSS a Socialistov.sk na ich kandidátke, čo však pre hnutie bolo samozrejme neprijateľné, vzhľadom na charakter SNS. Potvrdilo sa to odmietnutím KSS a samotnou kandidátkou SNS, kde je Tomáš Taraba zo strany Život NS na 5. mieste a nachádza sa tam i niekoľko ďalších zástupcov z nacionálnych ministrán.
Zhrnuté a podčiarknuté, reálny spoločný postup hnutia Socialisti.sk v predčasných voľbách s inými stranami bol nereálny.
Ako je to s účasťou na kandidátke Smeru – SSD
Ten, kto ma pozná. vie o mojich výhradách k dvanástimokom vládnutia – SSD, ktorý trestuhodne premrhal svoju príležitosť. Nezabránil niektorým korupčným kauzám a neraz ani vplyvu oligarchov a aj jeho sociálnodemokratické pôsobenie bolo tiež diskutabilné. Ak však objektívne porovnávame výsledky vlád Smeru – SSD s pôsobením Matovičovo-Hegerovej vlády, tak je to neporovnateľné. Je to ako „nebe a dudy“, alebo profesionáli a diletanti. Tri roky vládnutia koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sú nielen ukážkou neschopnosti riadiť štát, ale aj dôvodom jeho rozkladu, totálneho chaosu a svojvôle, degradácie morálnych a spoločenských hodnôt, bezbrehého populizmu, enormného zadlžovania spoločnosti až na úroveň 65 percent HDP, a to všetko bez toho, aby sa to prejavilo na konkrétnej pomoci občanom Slovenska pri riešení ich životných problémov. Nebudem však rozvádzať neschopnosť odvolanej „vlády dezolátov“, dúfajúc v naplnenie modifikovaného príslovia „O mŕtvych (politických stranách) len dobre“.
Smer – SSD je tak za predpokladu naplnenia predvolebných sľubov jedinou zárukou zlepšovania života občanov po predčasných voľbách a zostavenia stredo-ľavej vlády spolu s Hlasom – SD, prípadne so SNS a ďalšou malou stranou. Preto i účasť predsedu autentického ľavicového hnutia Socialisti.sk Artura Bekmatova na 150. mieste kandidátky Smeru – SSD je nielen oprávnená, ale i plne opodstatnená.
Základným zámerom tohto kroku bolo zabrániť prepadu hlasov ľavicových voličov. Mohlo by reálne ísť o 15- až 20-tisíc voličských hlasov, ktoré za istých okolností môžu rozhodnúť o víťazovi volieb.
Prečo nie Hlas – SD? Žiaľ, táto strana sa stále viac odkláňa od ľavice a jej sociálnodemokratického názvu. Dokumentuje to jej spojenie s jasne pravicovou Dobrou voľbou, rovnako ako mená viacerých pravičiarov alebo liberálov na ich kandidátke pre najbližšie voľby. Jasným odkazom, kam Hlas – SD smeruje, je jeho koketovanie a pravdepodobná spolupráca so Saskou, PS a KDH, a ak bude treba, i so Sme rodina. Na strane druhej sa nielen vyhraňuje proti Smeru – SSD, ale naznačuje aj problém v prípadnom spoluvládnutí. Ak by teda Hlas – SD zvíťazil vo voľbách, mali by sme na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou stredo-pravú liberálnu vládu.
Čo treba urobiť, aby Socialisti.sk mali svojho predsedu v NR SR
Artur Bekmatov kandiduje zo 150. miesta na silnej kandidátke Smeru – SSD. Poslancom sa môže stať, len ak sa do Národnej rady „prekrúžkuje“. Podľa zákona o voľbách sa tak môže stať len keď získa tri percentá zo všetkých hlasov, ktoré získa Smer – SSD. Vzhľadom na preferencie tejto strany a počet voličov, korí ju volia, to bude mimoriadne ťažké, aj keď nie nemožné.
Prečo? V roku 2020 pri 65,8 percentnej účasti občanov vo voľbách stranu Smer – SSD volilo 18,29 percenta voličov a strana dostala celkom takmer 529-tisíc hlasov. Ak získa Smer – SSD obdobný počet hlasov, čo je reálne, na prekrúžkovanie kandidáta Socialistov.sk bude potrebných cca 15 800 krúžkov. Môže to však byť o tisíce menej i viac, čo bude závisieť od účasti a výsledkov volieb. Istotu zvolenia do parlamentu by Artur Bekmatov mal pri získaní približne 20-tisíc krúžkov.
Tu treba pripomenúť, že hnutie Socialisti.sk získalo vo voľbách 2020 len 0,55 percent hlasov a volilo ho 15 925 voličov. Vtedajší líder Eduard Chmelár získal okolo 12 500 krúžkov, aj to po jeho kandidovaní v prezidentských voľbách.
Jasná úloha
Úloha pre členov a sympatizantov Socialistov.sk je preto jasná: získať pre voľbu Smeru – SSD maximálny počet voličov a vyzvať ich, aby jeden zo štyroch možných krúžkov dali Arturovi Bekmatovovi.
Bude tiež dôležité, aby si kandidát Socialistov.sk vo volebnej kampani zachoval určitú mieru autonómie pri rešpektovaní hlavnej línie Smeru – SSD, čo bolo údajne dohodnuté. Ide najmä o programové priority hnutia, medzi ktorými sú zlepšovanie života pracujúcich, mladých rodín a dôchodcov, skracovanie pracovného času na štvordňový pracovný týždeň, riešenie problémov v zdravotníctve v duchu hesla „Zdravie nie je tovar“. Robiť vyváženú zahraničnú politiku, presadzovať mierové riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine a naplnenie tézy „Menej na zbrane, viac pre ľudí“. Aktuálne je i začatie diskusie o odluke cirkvi od štátu, demokratizácia spoločnosti, dôsledné uplatňovanie ľudských práv a presadzovanie morálky v politike.
Predvolebnú kampaň by mali Socialisti.sk využiť aj ako prípravu na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Či sa tieto ciele Socialistom.sk podarí naplniť, ukáže až 30. september 2023.
Jedna odpoveď
Plne súhlasím s komentárom p. Benkovského. Dodávam len, že aj po uzavretí kandidátok jednotlivých strán by mali členovia a priaznivci malých ľavicových strán, najmä KSS, uvažovať o podpore Smeru a v jeho rámci aj A. Bekmatova. Každá desatina %, ktorú dajú Smeru má cenu zlata. S Hlasom ako ľavicovou stranou sa rátať už nedá. Jedinou nádejou na záchranu pred úplnou povolebnou katastrofou je maximalizácia hlasov pre Smer, a to napriek všetkým možným výhradám k jeho dávnejšiemu vládnutiu.