Deviati zamestnanci strojárenskej spoločnosti Booster Precision Components (BPC) v Beluši museli zostať doma po tom, čo skončila výroba konkrétnej súčiastky. Firma ich izolovala od ostatných zamestnancov a dokonca začala ich prácu nahrádzať agentúrnymi zamestnancami. Celú napätú situáciu v podniku riešia miestne odbory, no ani tie nemajú jednoduchú pozíciu. Ich šéf Miloš Kapuš odmietol opustiť stretnutie zamestnancov so zamestnávateľom a tak konateľ spoločnosti nariadil na neho zavolať strážnu službu.
Čo sa teda v Beluši deje? Prečítajte si v otvorenom rozhovore. Toto je slovenská realita.
Prečo ste sa stali odborárom? Kedy vznikli v podniku odbory a ako to vnímalo vedenie podniku?
Po mojom príchode do spoločnosti v roku 2017 som zistil, že v nej pôsobí odborová organizácia. Keďže moje vzdelanie úzko súvisí aj so sociálnou politikou a právom, vedel som, že by som svoje teoretické znalosti mohol využiť práve v oblasti, ktorá je s nimi úzko prepojená. Chvíľu som pozoroval dianie okolo seba a do som odborov vstúpil po krátkej dobe ako radový člen. A potom to už išlo samo – zástupca zamestnancov pre BOZP, člen výboru, podpredseda a po úspešnom štrajku predseda a následne člen Rady OZ KOVO.
Odbory v Beluši teda pôsobili už pred mojím príchodom. Počas pôsobenia v ich štruktúrach som zažil niekoľkých výkonných riaditeľov, u ktorých som nezaznamenal väčšie problémy s tým, že na pracovisku sa im pohybujú odborári. Vždy sme sa vedeli na všetkom dohodnúť. Problémy nastali podľa môjho názoru až po príchode toho posledného, ktorý po viac ako dvoch rokoch si nevie nájsť tú správnu cestu k vlastným zamestnancom a odborovým funkcionárom, pričom ja som predsedom odborovej organizácie len krátku dobu (od mája 2022). Takže za súčasného vedenia podniku (od roku 2020) sú odbory nepriateľom číslo jeden.
Aký je váš názor na situáciu v podniku, čo sa tam aktuálne deje?
Ako som uviedol v predchádzajúcom vyjadrení, problém je hlbší, ako by sa zdalo a siaha do roku 2020, kedy sa vymenilo vedenie podniku. Do funkcie sa dostal „tvrdý“ ekonóm a ako to u ekonómov býva zvykom, ich hlavným cieľom je škrtiť výdavky. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa tieto podľa názoru odborárov a výrobných zamestnancov neškrtili len a len na nich samotných. Keď sa k tomu pridajú arogantnosť, klamstvá a iné nešváry vzájomného spolužitia zo strany niektorých manažérov, nepotrebujete veľa k tomu, aby nastal odpor. Ten prišiel v júni 2021 v podobe najtvrdšej možnej formy – okupačný štrajk, ktorý ochromil celý výrobný závod vrátane dodávateľskej a odberateľskej siete na neho napojených.
Čo sa dialo v podniku po štrajku?
Po štrajku sme na chvíľu nadobudli pocit (pár mesiacov), že situácia sa postupne stabilizuje. No teraz vieme, že to bol naozaj len pocit. Aj keď sa vedenie podniku zaviazalo po ukončení štrajku písomne k sociálnemu zmieru, t.j. k vyvinutiu maximálneho úsilia na zlepšenie vzťahov so zamestnancami a odborármi, skutky tomu vôbec nenasvedčujú. Každý deň sa zamýšľam nad tým, či robím niečo zle. Potom si však aj vďaka podpore kolegov uvedomím, že konám len tak, ako zástupcovia odborárov musia – hájim spoločne s kolegami z výboru práva a oprávnené záujmy zamestnancov, ktorých zastupujeme tak, aby to aj videli a cítili. To sa, samozrejme, a vo všeobecnosti väčšine zamestnávateľom nepáči. Áno, s plnou nasadením, ako vždy, sme sa pustili ako zástupcovia zamestnancov do riešenia ďalšieho aktuálneho, veľmi závažného problému, ktorý má dôsledky na samotné životy nateraz 9 zamestnancov (väčšina z nich krátko pred odchodom do dôchodku). Tým nepochopiteľne a veľmi neštandardne nariadil zamestnávateľ od 1. decembra 2022 izoláciu od ostatných kolegov v podobe prekážky na strane zamestnávateľa a následne vydal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým znížil počet pracovných pozícií v závode.
Čo si máme predstaviť pod tou izoláciou? Kto tam potom pracoval?
Dlhých osem týždňov nemali a niektorí stále do dnešného dňa nemajú prístup do závodu. Napriek tomu, že zo dňa na deň nebola pre nich práca, zamestnávateľ v tej chvíli poskytoval príležitosť vykonávať pracovnú činnosť 48 pracovníkom agentúr dočasného zamestnávania (agentúrni pracovníci). Ostatní zamestnanci to veľmi citlivo vnímajú, situácia je pre nich nepochopiteľná a naša trpezlivosť došla vtedy, keď sme na vlastné oči videli, ako sa snaží zamestnávateľ nahrádzať chýbajúcu pracovnú silu ďalšími externými pracovníkmi, pričom ich dlhoročným kolegom zamedzil prístup do výrobnej haly. Vzniknutá situácia mrzí aj samotných agentúrnych kolegov dovtedy vykonávajúcich pre zamestnávateľa pracovnú činnosť už niekoľko rokov a ešte viac ich hnevá, žeim zamestnávateľ neposkytuje ani po viacročnom období možnosť uzatvoriť riadny pracovnoprávny zamestnanecký vzťah na dobu neurčitú.
Vzájomná solidarita zamestnancov, ktorú ja osobne vnímam ako unikátnu v rámci celej slovenskej spoločnosti, nás priviedla k myšlienke, že s tým musíme spoločne niečo urobiť. Rozhodli sme sa pre to, čo najviac v minulosti na zamestnávateľa pôsobilo – zorganizovať spoločnú zamestnaneckú akciu v podobe hromadnej žiadosti o stretnutie so zamestnávateľom, na ktorom má vysvetliť situáciu. List sme poslali miestnemu manažmentu a tiež najvyšším zahraničným manažérom do Nemecka dňa 11. januára 2023. Tento podpísala drvivá väčšina výrobných zamestnancov a čo je nezvyklé, aj zamestnanci iných oddelení, ktorí sa zvyčajne do podobných akcií nezapájajú, či samotní agentúrni pracovníci. Spolu 151 ľudí. V ňom okrem iného vyjadrujú aj nespokojnosť nad prístupom zamestnávateľa k agentúrnym pracovníkom a vyslovene žiadajú, aby sa spoločného stretnutia zúčastnili i zástupcovia zamestnancov – odborári obidvoch odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa.
Ako reagoval manažment na túto požiadavku?
Miestny manažment na uvedenú žiadosť v stanovenej 10-dňovej lehote nereagoval a spoločné stretnutie nezvolal napriek tomu, že ho k tomu zaviazal vyšší zahraničný manažment – t.j. CEO riaditeľ, ktorý o tom informoval odborovú organizáciu. Veci sa dali do pohybu až vtedy, keď sa o prípad začali zaujímať médiá, ktoré v doobedňajších hodinách poslali otázky k vzniknutej situácii a následne pán konateľ popoludní začal neplánovane zvolávať stretnutia s vlastnými zamestnancami, o ktorých vopred neinformoval odborové organizácie. Na nich sa snažil vyviniť z celej situácie a zamestnancom tvrdil, že s ich 9-timi kolegami spoločnosť neplánovala ukončiť pracovný pomer. Zároveň sa usiloval vinu preniesť na odborové organizácie, keď tvrdil, že ich 2x žiadal o spoločné stretnutie, na ktorom chcel vysvetľovať vzniknutý stav a že tieto ich zmarili, resp. na požiadavku nereagovali.
A vtedy to prišlo. Ja, ako predseda jednej z odborových organizácií, som konateľa požiadal, aby zamestnancom uviedol, ako presne nazval predmetné listy, ktoré nám adresoval. Jediná jeho odpoveď bola, že k tomu si môžeme sadnúť spoločne mimo tohto stretnutia. Tak som ho požiadal, nech mi dovolí predmet týchto listov prečítať pred všetkými zamestnancami, nakoľko údaje v nich uvedené označil za „prísne dôverné“. Od tej chvíle nebol schopný riadne odpovedať na otázky kladené zo strany zástupcov zamestnancov a došlo k ukončeniu stretnutia. Z kapacitných dôvodov tieto boli rozdelené na viac častí. Po ukončení jedného z nich, na ktorom bola okrem mňa ako predsedu prítomná aj podpredsedníčka, sa mali uskutočniť ďalšie stretnutia s ostatnými zamestnancami. Stalo sa však niečo, čo nik neočakával. Konateľ si neželal moju prítomnosť ani prítomnosť mojej zástupkyne a požiadal nás o opustenie miestnosti. Keď sme odmietli s vysvetlením, že máme plné právo ako zástupcovia zamestnancov zúčastňovať sa spoločných stretnutí zamestnávateľa so zamestnancami, nariadil na nás zavolať strážnu službu. V danom momente dostal ďalší nápad a síce, že zamestnancov presmeruje do vedľajšej miestnosti a mňa ako predsedu odborov vymkne. To sa mu však nepodarilo a nakoniec pokračovanie spoločných stretnutí s vlastnými zamestnancami zrušil.
Chce sa vás vedenie podniku zbaviť? Podnikli niečo proti vám?
Situáciu som vnímal v tej chvíli ako veľmi nepríjemnú, až zahanbujúcu (našťastie nie pre mňa), keďže jej svedkami bolo množstvo ľudí, ktorí si o tom celom urobili vlastný úsudok. Následne začal zamestnávateľ postupne zvolávať dotknutých zamestnancov z prekážky do práce, aby im ponúkol tie isté pracovné pozície, ktoré sám zrušil organizačnou zmenou. Jeho pozornosť sa však presunula na mňa ako predsedu odborov a vo veľmi krátkom čase od konania týchto spoločných stretnutí som obdržal od zamestnávateľa pozdrav v podobe upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou ukončiť pracovný pomer výpoveďou za údajný skutok z roku 2022 s veľmi bizarným odôvodnením konania, ktoré právnici OZ KOVO začnú asi používať ako príklad z praxe na školeniach odborových funkcionárov. A presne o to mi v mojej práci ide. Strhnúť všetku pozornosť a sústredenie zamestnávateľa v čase problémov zamestnancov na moju osobu, aby ostatní sa cítili bezpečne a pohodlne. Vždy som to tak robil, keď mali moji kolegovia problémy a vždy sme ich napokon spoločne ustáli. A je mi úplne jedno, či ohrozím samého seba. Pretože viem, ak stratím prácu, tak za dobrú vec, ktorá ma napĺňa, a to je odborárčina.
Prečo je podľa vás výhodnejšie zamestnávať a dávať ľuďom prácu cez agentúru, ako zamestnať ľudí priamo? Majú agentúrni zamestnanci nejakú právnu ochranu v zmysle odborov?
Ja na vašu otázku odpoviem z pohľadu odborára. Každý vie, že zamestnávanie agentúrnych zamestnancov dáva zamestnávateľom väčšiu flexibilitu v oblasti ukončenia spolupráce. Stačí zdvihnúť telefón, zavolať do agentúry a povedať: „Zajtra mi už Jana Mrkvičku neposielajte. Už ho nepotrebujem.“ A vec je vybavená. Tým som čiastočne odpovedal aj na vašu ďalšiu otázku a síce, či majú agentúrni pracovníci nejakú právnu ochranu v zmysle odborov. Odpoveď len doplním: Absolútne žiadnu v spoločnosti, do ktorej boli vyslaní, pokiaľ nemajú vlastné odbory, založené priamo v agentúre, t.j. u svojho zamestnávateľa. Okrem toho sa na nich nevzťahujú žiadne výhody vyrokované v kolektívnych zmluvách u zamestnávateľov, u ktorých dočasne pôsobia a čo je najzávažnejším problémom z pozície miestnych odborov, agentúrni pracovníci sa nemôžu stať ich členmi. A to si zamestnávatelia, využívajúci služby agentúr, veľmi dobre uvedomujú a týmto spôsobom sa tiež snažia oslabiť pozíciu odborov. Veď predstavte si, že tých 48 agentúrnych pracovníkov zamestnávateľ zamestná v rámci riadneho pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú. Bude riskovať, že umožní odborovej organizácii posilniť si svoju členskú základňu o 48 členov?
Zaujímajú sa médiá a politici o situáciu v Beluši?
Môžem potvrdiť, že liberálnejšie médiá sa o situáciu v Beluši veľmi nezaujímajú, tak ako sa nezaujímali o náš úspech, keď sme v rámci okupačného štrajku v roku 2021 dosiahli všetky svoje požiadavky nad vlastné očakávanie. No vždy sa medzi médiami nájdu také, ktoré príbeh, situácia zaujme. Takže áno, ozvali sa viaceré médiá. Štrajky, spoločné zamestnanecké akcie a zaujímavosti podobných druhov lákajú aj určitú skupinu politikov, politických strán a nemáte šancu zabrániť tomu, aby si niekto na tom neprihrial vlastnú polievku. A tak to ani neriešim. Je mi úplne jedno, kto sa o to zaujíma z politických strán. Pre mňa, za mňa, aj keby to bol ten najväčší zástanca kapitalizmu, ktorému sa stavajú vlasy na hlave, keď počuje slovo odbory. Osobne nie som členom žiadnej politickej strany a kým budem odborovým funkcionárom, tak do žiadnej neplánujem vstúpiť a nemám potrebu nikomu vysvetľovať, prečo.
Dostala táto firma v minulosti nejaké dotácie od štátu, napr. na vytvorenie pracovných miest a podobne?
Keďže zamestnávateľ nemá veľkú ochotu poskytovať odborárom informácie, týkajúce sa finančných prostriedkov, ktoré vylepšujú jeho ekonomickú stabilitu, na rozdiel od tých, ktoré ju zhoršujú, mám vedomosť len o dotáciách, týkajúcich sa covidovej pomoci a aj tieto sme si museli zistiť z iného zdroja ako od samotného zamestnávateľa. V súčasnosti však vieme, že ani žiadnu pomoc od štátu nepotrebuje, keďže ekonomické výsledky prezentované najvyššími predstaviteľmi celej skupiny v decembri 2022 hovoria jasnou rečou: „Na Slovensku sme dosiahli rekordné tržby a sme presvedčení, že spoločnosti sa bude dariť aj v nasledujúcich rokoch.“
Ste vy, ako šéf odborov, chránený zákonom pred tým, aby vás mohol zamestnávateľ atakovať a v prípade „neposlušnosti“ vyhodiť? Ako to funguje na Slovensku?
Nechcem zachádzať príliš do paragrafového znenia, ktoré upravuje ochranu odborových funkcionárov pred prepustením zo zamestnania, ale áno. Určitú ochranu nám legislatíva garantuje. Ale kde je napísané, že vás zamestnávateľ nemôže vyhodiť z práce protizákonne? Nikde. Našťastie si z toho veľkú hlavu nerobím, nakoľko mám okolo seba skvelý a skúsený tím odborových právnikov, ktorí v súčasnosti veľmi podrobne sledujú nielen situáciu zamestnancov u nás v Beluši, ale aj tú moju, keďže sa stupňuje tlak. A preto som si istý, že para sa čoskoro vypustí. Evidujeme mnoho prípadov, že člen výboru alebo predseda základnej organizácie bol prepustený zo zamestnania. Avšak v drvivej väčšine prípadov boli súdne spory, týkajúce sa neplatnosti výpovedí, úspešné v prospech týchto osôb.
Máte podporu kolegov z odborov?
Solidarita je snáď najsilnejší a najdôležitejší pojem v oblasti, v ktorej sa teraz pohybujem. Bez nej by bolo odvážne definovať význam ODBOROV, či už len vo Wikipédii. Takže áno. Vždy sa môžem spoľahnúť na kolegov odborárov z ostatných základných odborových organizácií, alebo samotného OZ KOVO. A verím, že aj z iných odborových zväzov. Najväčšiu podporu mám teraz, ako som už spomínal, zo strany odborových právnikov OZ KOVO, ktorí robia v týchto časoch nadprácu v prospech ZO-čky, ktorú zastupujem. Sú proste skvelí a ja im za to verejne ďakujem.
Aktualita: Najnovšou informáciou je, že dochádza k výmene personálneho manažéra (HR manažéra) od 1. 2. 2023, ktorý mal na starosti aj komunikáciu s odborármi.
(hďu)
Rozhovor pôvodne vyšiel na nitranoviny.sk 29. januára 2023 pod titulkom: KATASTROFÁLNA situácia v BPC Beluša. Je to NEÚNOSNÉ, hovorí predseda miestnych odborov Miloš KAPUŠ, ktorého sa chce vedenie firmy zbaviť
Foto: nitranoviny.sk/zdroj milkap
