Hlavne nerezignovať na rozumný úsudok

Často si kladiem otázku, prečo ľudia opakovane a tragicky rezignujú na rozumný úsudok a konzumujú propagandu. A vždy to dopadne rovnako: bolestne a zničujúco.

Celkovo by moja odpoveď bola – zväčša ide o pohodlnosť. Človeku sa nechce toľko rozmýšľať a po druhé, ani sa mu nechce hádať s kolegami alebo priateľmi, ktorí majú vyhranený názor. Poznáte to určite všetci, že keď naznačíte rozdielny názor, zvyčajne musíte vysvetľovať. 

Psychiater MUDr. Martin Kalaš považuje otázku za veľmi aktuálnu. V prvom rade treba vziať do úvahy, že presvedčenie samých o sebe je klamlivé. Domnievame sa, že človek je v podstate racionálny tvor a ak koná iracionálne, tak je to v zásade „chyba v programe“. Nie je…

Človek je racionálna bytosť len čiastočne. Veľká časť ľudského JA je iracionálna a množstvo vnútorných pochodov uniká nášmu vedomiu. Vedomiu, ktoré v našej predstave stvárňuje rozumného, rozvážneho a v realite ukotveného nadriadeného. A ani to vedomie, ten nadriadený (freudovské superego), ani zďaleka nie je rozumné, rozvážne a s nadhľadom. Ostatné zložky už potom nemajú s racionalitou často nič spoločné.

Z toho vyplýva, že reagovať rozumne, rozvážne a s nadhľadom je skôr rarita ako pravidlo. Naša iracionálna časť je niekedy plná strachu, úzkosti a obáv, ktoré samozrejme dramaticky stúpajú v záťažových situáciách. Preto si tak ceníme ľudí, ktorí sa aj napriek tlaku, chaosu a neistote vedia rozhodovať správne, rozumne a nepodliehajú prebytku emócií. Lebo ich je pomerne skromne.

Osobne som presvedčený, že veľká čas z nás v náročnej situácii „odovzdá“ kormidlo rozhodovania emóciám a „nižším štruktúram“. Aj preto je problém je dospieť k dobrému, kvalitnému a dlhodobo výhodnému rozhodnutiu.

Zväčša nemáme dostatok vedomostí o probléme, nemáme zručnosti alebo cvik na riešenie problému, a tak čelíme výraznej neistote – ako sa rozhodnúť, keď nevieme odhadnúť dôsledky svojho rozhodnutia. Preto sa rozhodneme skratkovito, podľa toho, čo sme kde zachytili, podľa toho, ako sa rozhoduje bezprostredné okolie alebo čo nás osloví natoľko, že nám sľubuje benefity do budúcnosti.

Pre človeka je veľmi pohodlné nechať rozhodovať iných. Rozhodnutia sú veľmi zložité a ťažké, keďže sa dajú racionálne uchopiť len z malej časti. Preto radi prenechávame zodpovednosť na niekoho iného. A preferencia, na koho zodpovednosť prenesieme, sa líši podľa nášho aktuálneho aj dlhodobého stavu, povahy, skúseností, inteligencie a osobnosti.

V dramatických situáciách hľadáme záchrancu, mocného rytiera, o ktorého sa môžeme oprieť. Je to prirodzené evolučné správanie sociálnych spoločenstiev. Ak čelíme dramatickej osobnej výzve, ktorá bezprostredne môže ohroziť našu existenciu a existenciu našich blízkych, „zúskostnievame“ a tápeme. Prednosť majú často riešenia, ktoré nám, po prvé, poskytujú (aj keď falošný) pocit bezpečia, napr. že problém vôbec nie je taký hrozivý, ako sa prezentuje a po druhé, ktoré od nás nevyžadujú vôbec žiadnu aktivitu.

Takže myslieť a rozhodovať sa racionálne je dar, ktorý nám ľuďom nie je dopriaty ako trvalá vlastnosť, lež ako občasné láskavé požehnanie.

Skutočne je to menej optimistické, ako si predstavovali ľudia na konci 19. a 20. storočia – človek ako hrdý racionálny tvor.

Ľudia prosto nie sú dokonalí a nie je to dané „usporiadaním štruktúry sveta, rozdelením vlastníctva výrobných prostriedkov“, ale vrodenou nedokonalosťou. Ale snažíme sa aj s tým niečo robiť, je to bolestné a pomalé, ale zlepšujeme sa. Dúfam. Cieľ je však v nedohľadne.

Zjavne neexistuje jednoduchá odpoveď na komplexné otázky a málo ľudí má kapacitu vnímať vôbec aspoň čiastočne komplexnosť problému, nieto ešte stvoriť alebo aspoň chápať komplexnosť odpovedí.

Preto sú jednoduchšie uchopiteľné jednoduché odpovede.

Publicista Marián Moravčík sa domnieva, že na rozdiel od väčšiny moralistických prúdov by nepožadoval od ľudí, aby sa všetci „chovali racionálne“, podľa väčšiny alebo žiaduceho vzoru. Skôr by sme podľa neho potrebovali niečo ako „všeobecnú teóriu relativity“ v sociálnych vzťahoch. Aby sme začali chápať realitu takú, aká je (relatívna) a tomu prispôsobili aj svoje sociálne štruktúry.

(Celkovo 136 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter