Predstavte si, že vám na účte pristane zhruba o 20 % nižšia výplata, ako má byť. Zamestnávateľ vám jednoducho „upraví“ výplatnú pásku. Reálne pracujete v 4. platovej triede, no zamestnávateľ vám svojvoľne vyplatí len 2. triedu. Dokonca vám skreše aj príplatok za prácu v rizikovom prostredí. Nie sú tu odbory, agentúrni zamestnanci z Vietnamu tu ťahajú 12 – 16 hodinové zmeny a nový manažment spoločnosti tlačí zamestnancov do čoraz vyšších výkonov či do práce nadčas. Zamestnanci v niektorých prípadoch nemôžu ísť ani na WC: inak by nestíhali plniť dennú normu.
Toto nie je popis pomerov v rozvojovej krajine v polovici minulého storočia, ale realita Považia v roku 2023.
Vitajte v nemeckej spoločnosti Elastomer v Beluši.
Nespokojnosť vyvrcholila živelným štrajkom
V piatok doobeda sa spracovanie gumových komponentov v Elastomeri stoplo. Lisovači, montážničky, kvalitárky – takmer 20 ľudí odstavilo stroje. Zamestnanci začali nachádzať na svojich účtoch výrazne nižšie mzdy, než aké mali dostať. Pričom každé jedno euro, ktoré títo ľudia zarobia, je zarobené viac ako oprávnene.
Práca v Elastomeri je náročná a riziková. Spracúva sa tu guma. Teplota v strojoch dosahuje aj 180 stupňov. „Riziko popálenín je tam obrovské. Nie raz som sa opálil,“ píše mi jeden zo zamestnancov. K tomu je vo výrobe vysoký hluk a veľký smrad – dôsledok spracovania gumy pri vysokých teplotách. K tomu si pripočítajte riziko pošmyknutia, keďže v okolí lisov vyteká olej a na upratovanie výrobnej haly tu nie je vyčlenená osoba. Každý zamestnanec musí upratovať svoje okolie. Čo by nebol až taký problém, ak by vedenie výroby nevyvíjalo extrémne tlaky na zvyšovanie produkcie. Zamestnanci len s vysokým nasadením stíhajú spĺňať normy, ktoré im navýšilo vedenie.
Investície by si zaslúžili aj niektoré stroje na klipovanie, cez ktoré prechádzajú krabice s hotovými komponentami. „Neustále sa zasekávajú, alebo sa spúšťajú samé. Tam je riziko zachytenia ruky. Aj to sa tam stalo,“ popisuje mi pomery vo výrobe ďalší zamestnanec a dodáva aj k nadčasom: „… vedenie dá podpísať jednej zmene, že musia pristúpiť na nadčas, aj keď v 3. rizikovej kategórii nemôžu. Ľudia sprostí to podpísali. Keď sa personalistka vyjadrila, že či si sú vedomí, že je to protizákonné, riaditeľ aj vedúci jej odpovedali, že za to preberajú osobnú zodpovednosť.“
Problémy sú s čerpaním nahlásenej dovolenky či náhradným voľnom. „Péčko od lekára je pre riaditeľa nezákonné,“ uzatvára popis pomerov v závode zamestnanec.
Pracujúcim chýba zaštítenie odbormi
Piatkový živelný štrajk nemal dlhé trvanie. Keď nastúpila druhá zmena, tak sa – podľa mojich informácií od zamestnancov – ešte nejaký čas „rokovalo“ s vedením. Majstri však do práce poslali niekoľko agentúrnych zamestnancov – pôvodom z Vietnamu – a odhodlanie kmeňových zamestnancov sa okolo 18. hodiny postupne zlomilo.
Agentúrnych zamestnancov je vo výrobe máličko. Z celkového počtu necelých 100 zamestnancov ani nie 10 %. Lenže títo zamestnanci údajne pracujú 12 – 16 hodinové zmeny. A ako ukázali piatkové udalosti – pokiaľ zamestnanci nie sú koordinovaní – aj takýto počet stačí, aby tlak zamestnancov nebol efektívny.
V Elastomeri nefunguje odborová organizácia. Ak by fungovala, tak by zamestnanci mohli bez obáv, anonymne posúvať svoje sťažnosti a podozrenia na nezákonné konanie zamestnávateľa. Odbory by mohli tieto zistenia nielen posúvať Inšpektorátu práce, ale ich aj medializovať. Mohli by organizovať zamestnancov, aby ich v prípade štrajku zamestnávateľ nedokázal ničím zaskočiť.
Posvietime si na darebácky manažment
Realitu slovenských pracovísk najlepšie vystihuje veta od jedného zo zamestnancov: „Péčko od lekára je pre riaditeľa nezákonné.“ Môžeme mať v platnosti pomerne spravodlivo nastavený Zákonník práce, problém je však v tom, že za bránami mnohých závodov už platí iná legislatíva. Tá, ktorú určí riaditeľ.
Samozrejme, je to do výraznej miery chyba zamestnancov, že tolerujú takúto svojvôľu manažmentov. Alebo aj to, že – tak ako v Elastomeri – sa šepká o presťahovaní výroby do Rumunska. Na druhej strane sa viem vcítiť do kože strojára, ktorý pracuje za necelú tisícku v čistom, jeho rozpočet je napnutý na maximum a pri žiadnom z kolegov si nemôže byť istý, či pôjdu do rebelanstva s ním, prípadne či to s ním potiahnu až do konca.
Odbory majú takisto okresané právomoci, pokiaľ nepríde iniciatíva na založenie odborov zvnútra od zamestnancov samotných.
Avšak v takýchto prípadoch vidím priestor na to, aby sa do veci vložili médiá a politici. O tomto máte písať, novinári! Toto máte riešiť, poslanci a ministri!
Veľmi by som si želal, aby jedni prestali naháňať ruských agentov a ďalší Sorosa a začali sa konečne zaujímať o skutočné problémy, ktoré nás, pracujúcich, trápia každý deň! Aby vytiahli päty z kulturákov s nazvážanými sympatizantami a prišli sem – pred fabriky.
V Beluši sa veľmi intenzívne zaujímam o dianie v BPC Beluša a teraz si v hnutí Socialisti.sk posvietime aj na neďaleký Elastomer. Pomôcť však môžem len na základe kontaktov a podnetov. Preto vás chcem požiadať, aby ste sa mi ozvali, ak aj vy pracujete v Elastomeri. Zaručujem vám úplnú anonymitu – na vás manažment má páky, na Socialistov nie! Ozvite sa mi a budem vám nápomocný ako so založením odborovej organizácie, tak aj s riešením konkrétnych podnetov pre Inšpektorát práce.
