Všetko plynie a nič netrvá, povedal Herakleitos z Efezu a tak aj vzťah EÚ k S. Banderovi a tým aj k A. Hitlerovi sa mení.
Ešte v roku 2010 V. Juščenko, prezident Ukrajiny, udelil S. Banderovi posmrtne titul „Hrdina Ukrajiny“. Europarlament sa v tom čase ostro ohradil proti udeleniu titulu „Hrdina Ukrajiny“ S. Banderovi, ktorý „kolaboroval s nacistickým Nemeckom“.
https://www.kyivpost.com/post/7838
Následne Ústavný súd Ukrajiny rozhodol o neplatnosti titulu udeleného S. Banderovi s argumentom, že S. Bandera nebol nikdy občanom Ukrajiny.
https://www.refworld.org/docid/4e4a2926c.html
V roku 2015 však ukrajinský parlament schválil S. Banderovi a niektorým ďalším členom OUN (Organizácia ukrajinských nacionalistov) a UPA (Ukrajinská povstalecká armáda) status „bojovníkov za slobodu Ukrajiny“,. Prezident P. Porošenko označil UPA alebo banderovcov za príklad hrdinstva a vlastenectva.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Stepan_Bandera
V roku 2018, ukrajinský parlament schváli 1. január, deň narodenia S. Banderu za štátny sviatok.
Na tento návrat Ukrajiny k oslavám S. Banderu už europarlament nijako negatívne nereagoval, ale prešiel na úplne protikladnú pozíciu oproti roku 2010, t.j. na pozíciu, že Ukrajina bojuje aj za hodnoty EÚ, ergo, oslava S. Banderu a tým nepriamo aj oslava nacistického Nemecka, sa stávajú spoločnou hodnotou Ukrajiny a EÚ.
V mediálnej či propagandistickej rovine je dnes mainstreamom a politickými eurohujermi označovaný za fašistu každý, kto nesúhlasí s politikou EÚ, s vojenskou podporou Ukrajiny, s Green Dealom a pod., hoci v rovine reálnej politiky je to práve EÚ, ktorá ekonomicko-politicky a vojensky podporuje režim, hlásiaci sa k nacistickým tradíciám. Mainstream, či propaganda vytvárajú okolo reálnej politiky EÚ, podporujúcej spoločné „nacistické hodnoty“ s Ukrajinou, len dymovú clonu, ktorá má zastrieť skutočnú politiku EÚ.
