Idea „ukradnutého“ novembra je pomerne rozšírená, ale žiaľ nezodpovedá pravde.
Ak autorka hovorí, že „sme mali odvahu a verili sme, že bojujeme za spravodlivý svet“, tak je možné, že masy to tak nejako subjektívne cítili, ale pointa je v tom, že tomuto subjektívnemu cíteniu chýbala jasná, konkrétna vízia toho „spravodlivého sveta“.
Novembrové masy neboli vedené svojou pozitívnou ideou nového „sveta“, ale len jeho abstraktnou subjektívnou ilúziou. To, čo v novembrovom generálnom štrajku masy zjednocovalo, bola negatívna idea, idea odporu proti vedúcej úlohe strany. Generálny štrajk však nepresadzoval žiadnu pozitívnu, konštruktívnu ideu usporiadania „spravodlivého sveta“.
M. Kubišová síce na námestí spievala o tom, že moc sa opäť k ľudu navráti. Ale okrem tejto „umeleckej idey“, ktorá sa nakoniec k ľudu aj tak nikdy reálne nedostala, 17. november neobsahoval žiadnu konkrétnejšiu podobu nového spravodlivého sveta.
A preto hovoriť o tom, že 17. november bol „odvážnym masám“ ukradnutý, je zjavným nedorozumením, pretože „odvážnym masám“ nebolo v tomto zmysle čo ukradnúť.
Konkrétny obsah, ktorým bol zmysel novembra postupne napĺňaný, tvorili procesy majetkových reštitúcií a privatizácie národného majetku, t.j. proces reštaurácie kapitalizmu.
Pravdou 17. novembra po 36. rokoch nie je „ukradnutý“ november, ale likvidácia novembrovej ilúzie más o „spravodlivom svete“ praktickou ideou „slobodného a demokratického buržoázneho sveta, ovládaného súkromným kapitálom“.
Ak niekto, ešte aj po 36 rokoch hovorí o ukradnutom 17. novembri, tak sa podľa všetkého dodnes nevymanil z novembrovej abstraktnej ilúzie o tom, že „moc sa k ľudu opäť navracia“.
(Status na FB, 18. novembra 2025)
Anna Belousovová: Ukradnutý 17. november
Jedna odpoveď
Proste idealizmu jak vyšitý. Nikto nevysvetlil v Novembri 1989 a neskôr, že „zákon hodnoty“ vládne ekonomike sveta – a k tomu treba uspôsobiť všetky reformy aj v po/novembrovom Československu.