Problém s ukrajinskými imigrantmi, ktorí by podľa nového mobilizačného zákona mali nastúpiť na vojenskú službu, t.j. ísť bojovať na front, stavia celú politiku EÚ – a najmä podporovateľov vyzbrojovania Ukrajiny – do svetla, ktoré ukazuje opak toho, čo euro- a natohujerská propaganda hlása.
Propaganda hlása, že Ukrajine je potrebné pomôcť v boji proti ruskej armáde, pretože na Ukrajine sa bojuje aj za „naše európske“ hodnoty. Ale empirický fakt neochoty tisícov Ukrajincov bojovať ukazuje jednak na to, že Ukrajinu s jej súčasnou politikou nepovažujú za svoju vlasť ani samotní Ukrajinci, a to nielen tí, čo emigrovali, ale aj tí doma, ktorých musia chytať ako divú zver, aby ich mohli poslať na front. Ak by Ukrajinu považovali za svoju vlasť, tak by nemali dôvod vyhýbať sa obrane svojej vlasti. Dnešná situácia súčasne ukazuje, že Ukrajinci žijúci v EÚ majú aj „naše európske“ hodnoty na „háku“, a teda nie sú ochotní bojovať ani za „naše hodnoty“. Všeobecne sa teda ukazuje, že EÚ bude musieť ísť bojovať za „svoje hodnoty“ sama na Ukrajinu, s čím ale nesúhlasí väčšina obyvateľov EÚ. Obyvatelia EÚ sú v podobnej situácii, v akej sa nachádzajú Ukrajinci. Rovnako ako Ukrajinci chápu, že na Ukrajine sa nebojuje za slobodu Ukrajiny a ani za „európske hodnoty“, ale sa bojuje za svetovládne záujmy USA. A kto už pôjde z občanov EÚ bojovať za svetovládu USA? Svetovládu, ktorú americká tajomníčka USA, V. Nuland, vo vzťahu k EÚ vyjadrila veľmi prosto: „F**k the EU“, svetovládu, ktorá tlačí EÚ do ekonomickej, a tým aj sociálno-kultúrnej samovraždy? Vojnu na Ukrajine dnes presadzujú len sily, ktoré nezajíma ani osud občanov Ukrajiny a ani osud občanov EÚ. Zaujíma ich len ochrana ich bohatstva ako základu ich svetovej politickej moci.
(Status na FB 5. mája 2024, titulok SLOVO)