Portál OSN pripomína udalosť z 5. februára 2003, keď vystúpil v OSN minister zahraničných vecí USA Colin Powell a uviedol: „Každé vyhlásenie, ktoré dnes urobím, je podložené spoľahlivými zdrojmi. To, čo vám dávame, sú fakty a závery. Je jasné, že Saddám Husajn a jeho režim sa nezastavia pred ničím, kým ho niečo nezastaví.“
Počas hodinovej multimediálnej prezentácie Powell prezentoval satelitné snímky, audionahrávky odpočúvaných telefonátov a ilustrácie zobrazujúce okrem iného nákladné autá a vlakové vagóny údajne slúžiace ako mobilné výrobné zariadenia pre biologické látky v Iraku. Jadrom argumentov USA bolo tvrdenie, že Saddám Husajn bol odhodlaný ponechať si svoje zbrane hromadného ničenia a vyrobiť ďalšie, vrátane antraxu.
O niečo viac ako mesiac po tejto prezentácii USA napadli Irak napriek tomu, že neexistovala žiadna rezolúcia povoľujúca takúto vojenskú akciu.
O dva mesiace neskôr Komisia OSN pre monitorovanie, overovanie a inšpekciu (UNMOVIC), poverená Bezpečnostnou radou, predložila svoje vlastné zistenia o Iraku. Komisia nenašla dôkazy o pokračovaní alebo obnovení programov zbraní hromadného ničenia ani o významnom množstve zakázaných položiek.
Colin Powell neskôr svoje vystúpenie ľutoval.
Zo slovenského pohľadu je zaujímavé, že Mikuláš Dzurinda aj v súčasnosti svoju podporu invázie obhajuje ako nutnú reakciu západu na teroristický útok na USA a vôbec mu nevadí, že s týmto útokom nemal Husajnov Irak dokázateľne nič spoločné.
(Status na FB 16. februára 2024)
