Naša politická realita ukazuje, že by možno bolo prospešné urobiť nejakú veľkú revíziu ústavy. Jej východiskom by bol predpoklad, že v prípade krízy sa politici rozhodujú nie podľa záujmov krajiny, ale podľa vlastných, najnižších egoistických pohnútok a že je preto potrebné toto ich správanie obmedziť.
Malo by byť napríklad jasne stanovené, že po vyslovení nedôvery vláde musí parlament pokračovať vo svojej činnosti, aby priebežne riešil všetky potrebné problémy. Pokiaľ by do mesiaca nevznikla vláda nová, tak by parlament musel do rozhodnúť o konaní predčasných parlamentných volieb, ktoré by sa museli uskutočniť do 6 mesiacov. Pokiaľ by parlament o tom nerozhodol, termín by stanovila hlava štátu. Toto, samozrejme, nie je presný návod, ako by to malo vyzerať, ale niečo podobné je potrebné, aby sa zabránilo tomu, že odvolaná vláda a nefunkčný parlament sa budú tváriť, že je všetko v poriadku a oni musia pokračovať čo najdlhšie. Tvorcovia našej ústavy nemohli predpokladať, že egoistické záujmy politikov budú ohrozovať samotné fungovanie štátu, ale ukazuje sa, že sa mýlili a naša ústava by asi mala dať jasné limity.
Heger a spol. totiž účelovo zavádzajú, keď tvrdia, že ich vláda dostala mandát na štyri roky. Nedostala! Na štyri roky dostali mandát poslanci a implicitnou súčasťou ich mandátu je to, že dokážu v parlamente vytvoriť väčšinu, ktorá môže vládnuť. Toto mali, ale nedokázali si túto väčšinu udržať. Oni sami povedali, že vládnuť nedokážu, ale súčasne sa usilujú byť pri moci čo najdlhšie. Bez toho, aby mali túto väčšinovú legitimitu, ktorú si sami zrušili! Parlamentná väčšina je podstata politickej moci u nás. A pokiaľ nie je, je potrebné ju voľbami opätovne vytvoriť. Každý politik, ktorý sa pod rôznymi zámienkami tomuto bráni a odďaľuje nevyhnuté, škodí štátu.
Keď minister obrany Naď hovorí, že v Poltári sa pri oslavách oslobodenia zišla „háveď“, tak ja mám skôr pocit, že toto označenie by si zaslúžila veľká časť našich politikov a poslancov v parlamente. Pokiaľ chceli Slovensko ochrániť pred návratom Fica a mafie, tak mali vládnuť tak, aby k súčasnej situácii vôbec nedošlo. Oni to ale nedokázali a vinníkov hľadajú všade inde, ale nie u seba.
Nepoctivý je aj prístup prezidentky Čaputovej, ktorá sa tvári, že nie je súčasťou problému. Lenže je. Ona túto vládu vymenovala a má za ňu spoluzodpovednosť. Tak ako Kiska odmietol vymenovať Ráža na ministra vnútra, tak ona mohla odmietnuť vymenovať Matoviča za ministra financií. Napríklad aj preto, lebo vzdelanie v tejto oblasti získal podvodom a nemá tak odborné predpoklady na výkon takejto významnej funkcie. Samozrejme, že by tak vznikali otázky, na čo má predpoklady napríklad pani Remišová, ale to už sú prirodzené ťažkosti výkonu funkcie hlavy štátu. Pani prezidentka má, samozrejme, obmedzené možnosti, ale musí byť schopná stanoviť jasné podmienky a vyvíjať politický tlak. Povedať, že preferuje voľby v prvej polovici roku, ale že bude akceptovať aj september, je bezobsažné vyjadrenie, ktoré dáva našim politickým špekulantom voľnú ruku. Tu narážame na absenciu jej politických skúseností, autority, ako aj jej odborného zázemia, ktoré by umožňovali hlave štátu lepšie presadzovať svoju vôľu aj bez jednoznačne vymedzených kompetencií.
Nachádzame sa v situácii, keď sa politici svojvoľne rozhodujú, že bez parlamentnej väčšiny nám budú vládnuť ešte niekoľko mesiacov, len preto, lebo im to vyhovuje. V krátkej histórii Slovenska sme ešte nemali takú politickú reprezentáciu, ktorá sa tak bezškrupulózne usiluje udržať pri moci a najmä pri požitkoch a výhodách, ktoré z nej vyplývajú.
(Status na FB 19. januára 2023)
