Dvom víťazným stranám z európskych volieb – PS a Smeru-SSD, ktoré získali v europarlamente 6, respektíve 5 postov (významne viac ako pred 5 rokmi) treba zablahoželať k volebnému úspechu. Naopak, veľkým porazeným z európskeho hľadiska na Slovensku sú ľudovci, medzi ktorými bolo pred 5 rokmi až päť slovenských poslancov a zatiaľ budú mať maximálne jednu zástupkyňu.
Aj keď je europarlament v európskom rozhodovacom procese stále akýmsi mladším hráčom, pomaly sa doťahuje na Radu, v ktorej sú priamo zastúpení rezortní ministri členských štátov. A preto aj výsledky volieb, najmä na celkovej úrovni EÚ, ale aj na Slovensku, sú dôležité a budú mať vplyv na náš život. A tu je výrazne dôležitejšie byť aktívnymi hráčmi v relevantnej frakcii ako počet získaných postov.
Totiž, ako som viackrát zdôrazňoval, rozhodnutia v europarlamente sa rodia vo vyjednávaniach medzi relevantnými frakciami, ktorých rozhodujúca časť vždy po eurovoľbách sformuje akúsi nepísanú povolebnú koalíciu. A táto koalícia, aj keď nie je vždy jednotná a práve socialisti často zvádzajú v niektorých zásadných veciach s ľudovcami tuhé boje, potom určuje, čo a v akej podobe sa nakoniec v parlamente prijme.
Napriek veľkým ziskom francúzskej a nemeckej krajnej pravice sa jasne zdá, že tou rozhodujúcou koalíciou ostáva aj po týchto voľbách blok troch rozhodujúcich frakcií europarlamentu – najsilnejší ľudovci, druhí najpočetnejší socialisti a tretí liberáli – Renew, ovládajúci spolu v 720-člennom parlamente pravdepodobne (nie sú stále oficiálne výsledky) viac ako 400 poslancov.
Na takúto koalíciu vyzvali hneď v noci najsilnejší ľudovci a nazvali ju proeurópskou. Nikto zo socialistov a ani liberálov z Renew proti tomu nenamietal. Ľudovci tento moment využili na to, aby si nárokovali podporu pre opätovnú podporu často kritizovanej Ursuly von der Leyenovej z nemeckej CDU na post predsedníčky budúcej Európskej komisie.
Samozrejme, táto „pro-európska“ koalícia nie je zatiaľ potvrdená, keďže napríklad socialisti by v nej radi videli aj zelených, čo sa ľudovcom nepáči a, naopak, tým by vyhovovalo, keby sa v nej ocitli aj ešte o niečo konzervatívnejší poslanci z ECR, čo by zasa po chuti nebolo liberálom a najmä socialistom.
Táto mainstreamová „pro-európska” koalícia ale nakoniec určite vznikne a aj keď nebude homogénna, bude kreovať celú európsku politiku, a tak naďalej by snahou každej strany, ktorej záleží na presadzovaní vlastných straníckych, ale najmä národno-štátnych záujmov, malo byť stať sa jej súčasťou.
Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby aj poslanci zvolení na Slovensku boli súčasťou tejto rozhodujúcej koalície, ak chcú, aby mohli účinne presadzovať priority svojich voličov aktívnou prítomnosťou v rozhodovacom procese od jeho začiatku.
A tu nateraz majú veľkú výhodu poslanci zvolení na Slovensku za PS, keďže sú silno ukotvení v liberálnom Renew, ktoré na 100 percent nebude chýbať v akejkoľvek konečnej rozhodujúcej koalícii. Nepredpokladám totiž, že by poslanci za PS išli z Renew protestne vystúpiť napríklad za to, že v tejto frakcii majú byť aj naďalej holandskí liberáli VVD, ktorí len nedávno vytvorili vládnu koalíciu s krajne pravicovou Wildersovou PVV. Poslanci PS môžu tak presadzovať aj uznesenia kritizujúce napríklad slovenskú vládu.
Naopak, pre nových europoslancov za Smer-SSD a poslanca Hlasu-SD je istým hendikepom pozastavené členstvo vo frakcii socialistov, čo prejudikuje, že nebudú priamo zapojení ani do úvodných vyjednávaní, ktoré sa medzi rozhodujúcimi frakciami začínajú v nasledujúcich hodinách a dňoch v Bruseli.
Pre vládnu koalíciu by bolo preto určite želateľné, aby zástupcovia týchto strán začali čím skôr konzultácie a prípadne aj vyjednávania podmienok, za akých sa stať súčasťou jednej z frakcií tvoriacich veľkú koalíciu, prijateľných pre nich, ako aj pre danú frakciu. Pretože tam sa bude rozhodovať. A, samozrejme, môžu, ale nemusia to byť socialisti a vstúpiť do frakcie bude určite znamenať aj ústupky, ale ich miera bude závisieť nielen od negociačných schopností, ale aj od toho, ako veľmi bude ich prípadné členstvo pre danú frakciu užitočné.
Poslanci vládnych strán majú možnosť pripojiť sa aj do inej frakcie mimo týchto rozhodujúcich, ale v tom prípade (ak sa zaradia napríklad medzi konzervatívcov z ECR) nebudú môcť priamo kreovať európsku budúcnosť, ale budú ju môcť aspoň ovplyvňovať a tlmiť prípadné najnegatívnejšie dosahy chystaných európskych rozhodnutí.
Nemožno vylúčiť ani vytvorenie novej relevantnej frakcie, keďže národné delegácie viacerých frakcií neboli ku koncu tohto mandátu spokojné s pomermi ich strešnej frakcie a privítali by viac autonómie v pohľadoch na niektoré dôležité európske témy. Aj tu by bolo možné vidieť priestor pre zástupcov vládnych strán.
Naopak, vstúpiť do irelevantnej frakcie alebo ostať mimo frakcie, a tým byť medzi nezaradenými, totiž pre europoslanca znamená okrem možnosti hlasovania byť odsúdeným iba na solitérsku prácu vo výbore a na krátke vystúpenia v pléne, ktoré síce dobre zapôsobia na voličov, ale pre Slovensko a voličov nič veľké neprinesú.
A tak by bolo dobre, keby sa tejto poslednej možnosti vyhli, pretože pripraviť sa o možnosť priamo kreovať európsku legislatívu znamená prenechať bezbrehý vplyv druhému táboru zo Slovenska a spoliehať sa na vyjednávacie schopnosti ministrov v Rade. Aj keď – samozrejme – aj z pozície nezaradených sa dá ad-hoc spoluprácou z rôznymi frakciami niečo ovplyvniť, ale je to oveľa ťažšie.
(Status na FB 10. júna 2024)
