Je ľahko riešiť šál na krku premiéra Orbána. Na to nie sú potrebné odborné a iné vedomosti, stačí len vykrikovať, ako si bránime Slovensko a jeho územnú celistvosť.
Ale zúčastniť sa na stretnutí, ktoré sa odohralo dňa 16. novembra 2022 v Európskom parlamente, na ktorý boli pozvaní aj všetci slovenskí europoslanci, je už asi problém. Bolo mi strašne ľúto, a cítil som sa nepríjemne, že som sám ako europoslanec zo Slovenska obhajoval a bránil Slovensko pred neoprávneným a nedôstojným osočovaním.
V prvom rade som namietal voči propagačnému materiálu, týkajúceho sa tohto stretnutia, na ktorom je znázornený dobytčí vagón s nápisom Deportácia Maďarov zo Slovenska na nútené práce v rokoch 1946-1947. Vysvetľoval som tam prítomným aj otázku Benešových dekrétov, otázku, že v roku 1946 a 1947 Slovensko ani neexistovalo, pretože vtedy bolo Československo, ako unitárny štát riadený z Prahy a tiež som im vysvetlil, že deportácia či už Maďarov alebo Nemcov, keď v jednotlivých prípadoch mohlo dochádzať a dochádzalo k nespravodlivosti, bola výsledkom Postupimskej konferencie z júla 1945, na ktorej sa Československo vôbec nezúčastnilo, ale zúčastnili sa na ňom vtedajší predstavitelia USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu.
Okrem iného som tam povedal: „Ako europoslanca, zastupujúceho Slovenskú republiku, ako aj občana Slovenska, ale aj skutočného priateľa Maďarska a Maďarov, žijúcich na území Slovenska, ma veľmi mrzí vyobrazenie dobytčieho vagóna s nápisom, ktorý navodzuje dojem akoby Slováci deportovali našich maďarských priateľov na nútené práce.“
O právnej podstate Benešových dekrétov a ich možného zrušenia a podobne sa nebudem zmieňovať, pretože by to potrebovalo rozsiahlejšiu diskusiu. Zadosťučinením pre mňa bolo, že tam prítomní zástupcovia, predovšetkým z Maďarska a Nemecka, ma pochopili, že Slováci nikdy neboli protimaďarsky naladení, a že to, čo sa dialo v tomto období, nebola záležitosť jednoduchých pracujúcich ľudí – či už Slovákov, Maďarov alebo Nemcov, ale výsledok prihlúplej politiky našich terajších západných spojencov.
O tomto stretnutí som zámerne občanov SR neinformoval z toho dôvodu, že bolo mi trápne konštatovať, že na tomto stretnutí sa nezúčastnil ani jeden zo slovenských europoslancov, a ja osobne neuznávam spôsob prezentácie svojej osoby „len ja jediný zastupujem záujmy Slovenska v Európskom parlamente“.
Je preto nanajvýš zaujímavé, že sa teraz slovenskí europoslanci svojimi výkrikmi na sociálnych sieťach ohradzujú voči šálu premiéra Orbána, ale na stretnutiach, kde je potrebná odborná znalosť problematiky, sa nezúčastňujú a ani ich nekomentujú.
(Status na FB 23. novembra 2022)
