Stáli sme tuším niekde pri Dome módy Dunaj alebo pri kine Pohraničník a ja som si nechcel dať rukavice, lebo čo keby náhodou, ako to mal vo zvyku, vystúpil a šiel si potriasať ruku so zhromaždeným národom? A že ho tam bolo, a dobrovoľne! Ale šesťdesiaty ôsmy nám neodčinil, ako sa v napätí čakalo, a namiesto toho posvätil po Husákovi nástup arcinormalizátora Jakeša. Mohol si naozaj myslieť, že „eto vaše ďelo“, keď o tom rozhodovala kamarila, ktorá sa presadila jedine vďaka tankom poslaným jeho predchodcami? Ale čo – ťažká chyba, lež ani jediná, ani najväčšia. Detsky naivne som mu veril dlho, dlhšie, ako mnohí. Ale povedzme si pravdu: prehral, čo mohol.
Ale zase si ju povedzme celú: prehral, ale čestne. Na rozdiel od tých predchodcov i na rozdiel od nasledovníkov. Možno bol aj on naivista, ktorý zase naozaj veril na „nové myslenie“, a na druhej strane i stranách ostatných boli len ostrieľaní cynici, ktorí ho s prehľadom obohrali aj o posledné. Ale aj keď sa mu všetko nakoniec rozpadlo pod rukami, aspoň to nebolo krvavé. Nuž dobre – nie tak veľmi. Mohlo to byť oveľa, oveľa horšie. Ako dnes vidno. Ako dnes desivo, zúfalo, do očí bijúco vidno.
Pokúsil sa o veľkú vec a zlyhal na celej čiare.
Zlyhal na celej čiare, ale pokúsil sa o veľkú vec.
Trvalo to iba chvíľu, ale na tú chvíľu mal svet nádej.
Česť jeho pamiatke.
(Status na FB 30. augusta 2022)
