V čase eskalujúcich globálnych konfliktov, klimatickej devastácie a hroziacej planetárnej katastrofy sa v Havane na Kube zišla VI. medzinárodná konferencia za svetovú rovnováhu ako maják pokroku a multilaterálnej solidarity. Podujatie, na ktorom sa zúčastnilo 623 delegátov z 98 krajín, nebolo len ďalším diplomatickým stretnutím, ale silným potvrdením toho, že skutočné hnacie sily spravodlivosti, mieru a udržateľnosti pochádzajú z globálneho Juhu, a nie z upadajúceho neoliberálneho poriadku Západu. Konferencie som sa zúčastnila aj ja.
Vo chvíli, keď si západné mocnosti nárokujú na monopol pokroku – skrývajúc sa za prázdne slogany, performatívny aktivizmus a ideologické rozptýlenie – svet už jasne vidí ich pokrytectvo. Zatiaľ čo Spojené štáty a Európa vyrábajú krízy, uvaľujú ničivé sankcie a udržiavajú vojny pod zámienkou ľudských práv, národy Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie vytvárajú skutočnú alternatívu – takú, ktorá slúži kolektívnemu dobru bez potreby neoliberálnych dogiem alebo politiky identity.
Konferenciu zvolalo kubánske predsedníctvo, ministerstvo zahraničných vecí a Projekt José Martího pre svetovú solidaritu, čím sa ukázalo, že Kuba – napriek neúprosným blokádam a ekonomickej vojne zo strany Washingtonu – zostáva pevným pilierom odporu a internacionalizmu.
Profesor Héctor Hernández Pardo, koordinátor Projektu José Martího pre svetovú solidaritu, udal tón konferencie, keď účastníkom pripomenul, že toto nie je javisko na sebapropagáciu Kuby, ale bojisko za globálnu spravodlivosť.
„Tieto zhromaždenia neorganizujeme preto, aby sme získali kredit pre Kubu, ale preto, aby sme dosiahli rovnováhu vo svete, keďže prebieha pokus odstrániť multilateralizmus a potlačiť právo národov na sebaurčenie.“
Tento názor odznieval počas celej konferencie z úst vysokých predstaviteľov vrátane kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela, ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza, výkonného tajomníka ALBA-TCP Jorgeho Arreaza a podpredsedu ruskej Dumy Dimitrija Georgieviča. Ich posolstvo bolo jasné: neoliberálne impérium sa rozpadá a budúcnosť patrí tým, ktorí odmietajú ním vnucovanú hierarchiu.
Západné mocnosti sa celé desaťročia stavali do pozície jediných arbitrov pokroku, demokracie a ľudských práv. Dnes sa však ich hegemónia rozpadá pred našimi očami. Ich intervencie v mene „slobody“ za sebou zanechali skazu – od Blízkeho východu po Latinskú Ameriku, od Afriky po východnú Európu. Ich finančné inštitúcie pod rúškom „pomoci“ ničia domáce ekonomiky, zatiaľ čo ich mediálne impériá produkujú súhlas s vojnou, zmenami režimov a korporátnym extraktivizmom.
Udalosti, ako je táto konferencia, však dokazujú, že svet sa posúva za hranice ilúzie západného vedenia. Skutoční nositelia pokroku sa nezahaľujú do dúhových vlajok, zatiaľ čo bombardujú suverénne krajiny. Nevyžadujú ideologické podriadenie ako cenu za spoluprácu. Namiesto toho budujú hnutia založené na solidarite, suverenite a sociálnej spravodlivosti, ktoré majú korene v materiálnej realite.
Významná časť konferencie bola venovaná vyhladzovacej vojne v okupovanej Palestíne – téme, ktorou sa naše inštitúcie odmietajú poctivo zaoberať. Novinárka Al Mayadeen Wafica Ibrahimová a samotný prezident Díaz-Canel to povedali jasne: takzvané „dohody o prímerí“ nie sú ničím iným ako zmanipulovaným zakrývaním genocídy. Kubánsky prezident nešetril slovami:
,,Spojené štáty sú hlavným spojencom Izraela a Izrael je zasa poskokom Spojených štátov. Od týchto vlád nemožno očakávať nič dobré.“
Toto úprimné odsúdenie ostro kontrastuje so zbabelosťou západných lídrov, ktorí hlásajú ľudské práva a zároveň financujú etnické čistky. Zatiaľ čo USA a Európska únia umožňujú apartheid, národy globálneho Juhu sú tie, ktoré vyzývajú na ukončenie sionistickej agresie.
Decima Williamsová, predsedníčka Senátu Grenady, predniesla ostrú kritiku katastrofálnych zlyhaní súčasného globálneho riadenia:
„Sme tu, aby sme diskutovali o diplomacii, mieri, spravodlivosti a suverenite, zatiaľ čo svet horí v dôsledku klimatických zmien, embárg, sankcií a blokád.“
Jej slová zdôrazňujú pokrytectvo klimatickej rétoriky. Zatiaľ čo korporácie drancujú zdroje globálneho Juhu a bohaté štáty outsourcujú svoje emisie uhlíka, skutočný boj proti environmentálnemu kolapsu vedú práve tie národy, ktoré sa Západ snaží podkopať.
Venezuelský minister kultúry Ernesto Villegas ďalej poukázal na ilúziu morálnej nadradenosti Západu a zdôraznil, že ich historický rasizmus sa v súčasnosti pretavil do nových foriem xenofóbie zameranej na migrantov, afrických potomkov a ľudí arabského pôvodu. Varoval pred novou formou kontroly:
„Aby ľudstvo dosiahlo mier, musí sa oslobodiť od diktatúry algoritmov. Proti supremacizmu je jedinou vakcínou hrdosť na našu rôznorodú identitu.“
Jedným z najvýraznejších aspektov konferencie bolo jej odmietnutie podriadiť sa západnému neoliberálnemu scenáru. Na rozdiel od vykonštruovaného „progresivizmu“ USA a EÚ – kde každé hnutie musí byť kooptované do politiky identity a konzumného liberalizmu – krajiny globálneho Juhu odmietajú hrať podľa týchto pravidiel.
Nepotrebujú západné poučovanie o diverzite. Nepotrebujú aktivizmus sponzorovaný korporáciami. Nepotrebujú naše moralizovanie, zatiaľ čo ich ekonomiky dusia pôžičky MMF a imperialistické sankcie. Potrebujú to, čo predstavuje táto konferencia: skutočnú solidaritu, suverenitu a hľadanie alternatívy ku kapitalistickému barbarstvu.
Ako sa konferencia vyvíjala, jedna pravda sa stala nepopierateľnou: Západný imperializmus dosiahol svoj dátum vypršania platnosti. Tie isté staré taktiky – sankcie, vojenské intervencie, ideologický rozvrat – už nemajú rovnakú váhu. Ľudia v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii vidia tento podvod a vytvárajú nový svet bez toho, aby si pýtali o povolenie Washingtonu alebo Bruselu.
Kubánsky prezident Díaz-Canel na záver vyslal zvučný odkaz:
„Solidarita je nevyhnutná na boj proti sebectvu, konkurencii a individualizmu.“
To je podstata toho, čo konferencia predstavuje: odmietnutie neoliberálnej doktríny, ktorá stavia ľudské bytosti proti sebe v nekonečnej súťaži, odmietnutie morálneho bankrotu západného poriadku a vyhlásenie, že iný svet je nielen možný – už sa buduje.
Šiesta medzinárodná konferencia za rovnováhu sveta nebola len stretnutím diplomatov a intelektuálov. Bol to bojový pokrik proti imperializmu, potvrdenie suverenity všetkých národov bez ohľadu na ich veľkosť a jasný signál, že budúcnosť patrí tým, ktorí odmietajú lži a pokrytectvo, ktoré nám vo svete vládnu.
Svet nepotrebuje ilúziu pokroku, potrebuje skutočnú revolúciu. A táto revolúcia nepríde zo zasadacích miestností vo Washingtone ani z parlamentov v Európe. Tvorí sa v Havane, Caracase, Brazílii a môže sa aj v Bratislave.
(Status na FB, 4. februára 2024)
