„Pre súčasný európsky verejný život je v dobrom či zlom najdôležitejšie to, že davy dosiahli neobmedzenú spoločenskú moc. Pretože davy, práve preto že sú davy, nemôžu a ani nevedia riadiť svoju vlastnú existenciu, o to menej vládnuť spoločnosti, prežíva Európa s veľkými útrapami najvážnejšiu krízu, aká mohla krajiny, národy a kultúry stretnúť.“
To hovorí José Ortega y Gasset, španielsky filozof vo svojom diele La rebelion de las masas (Vzpoura davů, Portál 2018, 256s.)
Slovami Ortegu: „Vulgárny človek, predčasom vedený, sa dnes rozhodol sám vziať do rúk opraty sveta“. A tento typ človeka, človek priemerný, je vždy spokojný sám so sebou: „Táto spokojnosť so samým sebou ho nutká uzavrieť sa pred akýmkoľvek zasahovaním zvonka, nepočúvať, nemyslieť na názory iných a nedbať na ostatných. Jeho vnútorný pocit vlády ho neustále nabáda, aby túto vládu praktizoval. Preto bude rozvíjať svoju činnosť tak, akoby na svete existoval len on a jemu podobní…“. Bytosť, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje všade a všade vnucuje svoje vnútorné barbarstvo, je podľa Ortegu rozmaznaným deckom ľudských dejín. Týmto novým barbarom je predovšetkým dušený pracovník, učenejší než kedykoľvek predtým, ale zároveň viac nekultúrny – inžinier, lekár, právnik, vedec.“ Aj keď je to šokujúce, na Ortegov zoznam patria aj akademici.
Ortega hovorí, že masová, rovnostárska hyperdemokracia ničí civilizáciu a kultúru. Zo svojej podstaty je spoločnosť „aristokratická“, inými slovami nikdy nemôžu vládnuť mnohí, dav, ľudia priemerní, všední, sami so sebou spokojní. Liberálna demokracia mylne predpokladá, že vládnuť (sebe samým aj ostatným) môžu mnohí, aj keď v skutočnosti môžu na každej spoločenskej úrovni vládnuť len nemnohí. Vyplýva to z faktu, že riadiť alebo vládnuť si vyžaduje veľkú námahu a úsilie, používanie rozumu, a to si vyžaduje vynikajúceho človeka. Byť vynikajúcim je vyhradené len nemnohým. Vyvíjať menej úsilia než viacej je vždy ľahšie. Vždy je väčšina tých, ktorí si volia cestu najmenšieho úsilia. Ľudia v dave nie sú spôsobilí vládnuť, keďže nedokážu ovládať ani sami seba. Dnešný davový človek je presvedčený, že má slobodu bez zodpovednosti, že má všetky práva, ale žiadne povinnosti. Ortega hovorí, že je to priamy dôsledok rozmaznávania. „Rozmaznané decko“ je akási ľudská obluda, stvorená absolútne materialistickou výchovou v nadbytku, ktorá však na človeka nekladie žiadne nároky a neurčuje mu žiadne obmedzenia.
Zhrnutie: V spoločnosti sú najrôznejšie úkony, činnosti a funkcie svojou povahou špeciálne, a preto nemôžu byť dobre vykonávané alebo zastávané nikým iným, ako osobami so špeciálnymi vlastnosťami – kvalifikovanými menšinami. Kedysi si dav nerobil nároky do nich zasahovať, uvedomoval si, že ak bude chcieť zasiahnuť, musí zároveň nadobudnúť špeciálne vlastnosti a prestať byť davom.
(Status na fb, 25. marca 2026)
