Streda bola tento týždeň bohatá na informácie a udalosti. Slovensko bude mať určite prezidenta. Maďarsko je zasa najhoršie a hrozí mu zrušenie hlasovacieho práva. No a pri Ukrajine sme nakoniec mali pravdu. Ako inak.
O prezidentskú stoličku sa napokon pobije 11 mužov. Viac či menej kvalifikovaní, bude si z čoho vyberať. Vlastne nás asi nikoho ani neprekvapilo, že je medzi nimi aj Igor. Tento zlý vtip na politika sa neštíti ničoho a znamená to, že nakoniec bude „zábava” aj v prezidentskej kampani, i keď sme verili, že bude pokojná. A keďže posledné dve osoby v tomto kresle – Čaputová a Kiska vlastne stiahli latku tam, kam sme si mysleli, že už to ani nepôjde, tak aj Igor má napokon možno šancu. Ideálne, ak by mu niekto dovtedy zobral heslá od Facebooku a iba sa „usmievkal“ a čítal výhradne to, čo mu napíšu. Vraj „bobkový list”. Ok, nuž ale ten každý po dovarení vlastne vyhodí do koša. Tak si držme palce.
Igorovu prvú dámu tiež veľmi dobre všetci poznajú, i jej ekonomické kvality. Horšie, ako tá súčasná „prvá dáma – prezident Rizman” to už asi nebude. Veľmi nás dojíma jeho, pardon, prezidentkina návšteva Kanady. Tie rozžiarené fotografie a úsmevy a hlavne sadenie stromčeka v januári do zamrznutej kanadskej zeme sú dôkazom, akí dôležití spojenci s touto krajinou skutočne sme. A plavovlasá Zuzana už bude mať navždy strom so svojím menom v kanadskej divočine (za predpokladu, že ten strom to prežije). Už sa teším na tie krásne fotografie z návštevy USA – to sa asi budú usmievať až dokola celej hlavy, ak to pôjde. Ale dobre, nechajme im to. Je to asi jej/ich posledná služobná cesta vládnym špeciálom, tak nech si to patrične užijú.
Kandidát Korčok je iná káva. Priznám sa, že neviem, kto presne mu robí stratéga pre kampaň, ale totálne ma odrovnalo, keď sa posťažoval, že vo vlaku na východ nebol reštauračný vozeň a ľudia ho čakali na nástupišti, aby mu doniesli kávu. Presne 3 ľudia a 2 kávy. Srdcervúce zábery. Takisto by si mali dať pozor na agitáciu na školách po Slovensku. Školy a akademická pôda sú nezávislé a nikto si nesmie robiť na ich pôde okatú kampaň. Sama chodím prednášať a vždy študentom zdôrazňujem, že neprezentujem svoje politické názory, na to je priestor medzi štyrmi očami po prednáške. Na prednáške sa sústreďujem na fakty, vysvetľujem procesy a fungovanie EÚ a stáva sa mi, že niektorí riaditelia ma o to aj vopred požiadajú, či nakoniec poďakujú, že som zachovala neutralitu školskej pôdy. Takže Korčokove fotečky, ako „kampaňuje“ medzi študentmi, môžu neskôr niekomu dosť ublížiť a nie sú v súlade s týmto princípom. Iné je, ak boli napríklad kandidáti dvaja či viacerí a išlo by o diskusiu. Ale takto to zatiaľ nevyzerá.
Veľké veci sa však dejú aj v „Mekke demokracie“ – v Bruseli. Tí najspravodlivejší a najdemokratickejší už kujú ďalšie pikle…
Zajtra budú premiéri a prezidenti rokovať na mimoriadnom samite o… samozrejme, Ukrajine. Nemáme iné a väčšie problémy. Budú teda diskutovať (opäť) o poskytnutí 50 miliárd na rekonštrukciu krajiny, ktorá je stále vo vojne. A keďže im už nemáme čo dať nielen z našich vlastných zásob na obranu, tak už aj financie sa akosi minuli. Treba teda navýšiť európsky rozpočet, pretože „naša podpora Ukrajine je neochvejná a za každú cenu”. I za cenu strádania vlastných občanov.
Druhý pokus o schválenie tohto balíka je však stále ohrozený „enfant terrible EÚ” – maďarským premiérom Orbánom.
Bruselskí úradníci už však majú plán. Nebezpečný a krutý plán. Ak nebude Orbán spolupracovať, chcú mu odobrať právo hlasovať. Ak sa tak stane, pôjde o obrovský precedens z viacerých dôvodov. Nie je jasné, na koľko mu chcú toto právo odobrať. Či iba na toto konkrétne hlasovanie, alebo dokedy a hlavne, aké podmienky budú viesť k tomu, že Maďarsko získa hlasovacie právo späť? Lebo právo nezoberú Orbánovi, ale jeho štátu. Nikto sa ani netají, že to bude kvôli Ukrajine. Už sa neskrývajú ani za všeobjímajúce tvrdenia o právnom štáte. Jednoducho – ak sa ti nepáči Ukrajina a nechceš so všetkým súhlasiť, tak nebudeš môcť hlasovať. Toto je totálne cez čiaru. Štáty EÚ totiž v takom prípade hodia cez palubu jedného zo „svojich” v prospech nečlenského štátu, ktorý ešte prinesie veľa problémov. Veď vyčkajme.
No a v čom sme mali pravdu:
Vyčkali sme si. A aj keď sme boli osočovaní, ohováraní a vyhrážali sa nám, ukázalo sa, že sme mali pravdu, keď sme tvrdili, že je nezodpovedné voči vlastným občanom, ak dovolíme neobmedzený dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na naše územie a keď sme tvrdili, že je to celé lož a žiadne koridory solidarity neexistujú a všetko zostáva u nás.
Opäť sa raz ukázal dvojaký meter. Kým sme protestovali my, naši farmári, i naši dopravcovia, boli sme za „nesolidárnych, nezodpovedných východoeurópanov”. Nuž, začali protestovať aj Nemci, Francúzi a postupne sa pridávajú aj ďalší. A zrazu je problém na svete. A EÚ prehodnocuje predĺženie tohto systému pre Ukrajinu (tzv. ATM). Uvidíme, čo bude nakoniec schválené. Súčasný stav trvá do začiatku júna, dovtedy je potrebné prijať predĺženie alebo zmeny. Už však vieme, že eurokomisia predložila návrh, ktorý počíta so zavedením kvót a s obmedzením na niektoré produkty.
Chvalabohu. Lepšie neskoro, ako nikdy. Uvidíme, ako bude vyzerať finálny text a finálne pravidlá. A verte mi, že na to si teda posvietim. Nálepky a osočovania už síce nikto nevezme späť, ale dôležité je, že sa to aspoň čiastočne napraví a že tento tlak mal zmysel. Sme v tom spolu.
(Status na FB 31. januára 2024)
