Oslavy takého výročia, akým je SNP, by mali vládu s ľuďmi a celú spoločnosť stmeľovať. Ale stal sa pravý opak. Ešte viac prehĺbili rozpory nielen medzi politickou verchuškou a slovenskými občanmi, ale aj vo výklade dejinnej udalosti.
Po ignorovaní výročia zvrchovanosti si koalícia zrejme uvedomila, že ľudia majú historickú pamäť a nedajú si ju vymazať.
A tak si vládna garnitúra jednoducho prisvojila nielen oslavy, ale aj značku SNP. Zrazu všetci vládni politici, ktorým z úst ťažko vychádza slovo Slovensko, začali žonglovať rečami a všakovako ohýbať práve SNP.
Lenže od ľudí, ktorí „tejto krajine nerozumejú“ a jej historické výročia doteraz ignorovali, to je veľmi nepresvedčivé, strojené a účelové. Chýba tomu cit a úprimnosť. A akékoľvek vzletné slová o povstaní, o obetiach a pokrútenom historickom význame znejú nanajvýš strojene a silene.
Oslavy SNP lemované zátarasmi, vojenskými a policajnými kontrolami – zákazom vstupu verejnosti do areálu pamätníka – kto to, preboha, videl? Čoho sa štátna moc tak bála…?
My sme to na vlastné oči videli a cítili, keď nás nechceli pustiť s vencami na rukách k pamätníku. Vyše stovka ľudí, podotýkam všetci slávnostne oblečení, slušne sa správajúci, to už nie je malá skupinka. To už je nejaká sila. Polícia dlho dumala, čo má s nami robiť. Riešila ťažkú dilemu – pustiť, alebo nepustiť.
Napokon u veliteľa asi prevážil zdravý rozum. Našepkal mu, že radšej pustiť a neprivolávať zase hanbu na políciu.
Potom sa ukázala sila celého príbehu: keď sme sa blížili k miestu uloženia vencov a prechádzali medzi občanmi, ktorých už po oficiálnych oslavách tiež vpustili. Tí ľudia na nás mlčky pozerali. Boli ticho… no ich pohľady hovorili za všetko. Zrazu začali spontánne tlieskať.
Počul som v živote už veľa potleskov aj s výkrikmi radosti. Ale tento bol lemovaný cennejším – pohľadmi, v ktorých sa zračila nádej, prosba, vďaka i podpora… bol to potlesk od srdca. A chytal za srdce.
Takýto v politike často nestretnete. Upevnil moje presvedčenie, že Slovensko, napriek všetkému, čo s ním robia, má dušu. Dušu, ktorú treba vyslobodiť z marazmu a za ktorú treba bojovať – v rovnakom povstaní, iba v inej dobe.
(Status na FB 31. augusta 2022)
