Kanadský rádioamatér zachytil a nahral nezvyčajný signál príchádzajúci z vesmíru.
Nie z ďalekého vesmíru, ale z nízkej orbity, z roja satelitov vypustených firmou SpaceX Elona Muska. Ale nie, nejde o satelity pre jeho projekt Starlink, ktorý poskytuje internetové pripojenie.
Ide o satelity iného projektu – Starshield. Tie po „zavesení“ na orbit pracujú pre americké tajné zložky. Nikto nevie, čo tieto satelity majú robiť.
No a rádioamatér prišiel na to, že tie satelity posielajú smerom k Zemi signál, ktorý posielať nesmú. Je totiž vo frekvencii, ktorá slúži na vysielanie, ktoré by malo putovať opačným smerom: zo Zeme k satelitom.
Okrem toho, že satelity Starshieldu porušujú medzinárodne záväzné pravidlá Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), vytvárajú aj teoretické nebezpečie, že ich signál naruší komunikáciu, ktorá má riadiť konkrétne telesá na obežnej dráhe.
Okrem toho, že to je samo osebe znepokojivé, táto správa podčiarkuje aj širší problém: rýchlu militarizáciu blízkeho vesmíru.
Už samotný projekt Starlink je totiž mimoriadne arogantným zaberaním priestoru na obežnej dráhe, pričom poskytuje široké možnosti podpory vojenských akcií USA či ich spojencov (typický príklad: Ukrajina, ktorá Starlink rozsiahlo využíva).
Pred niekoľkými desaťročiami sa militarizáciu vesmíru po niekoľkých znepokojivých rokoch podarilo odvrátiť. V 50. a začiatkom 60. rokov totiž Sovietsky zväz urobil 7 jadrových pokusov v blízkom vesmíre a USA až 15. Vrátane pokusu Starfish, ktorý poškodil telekomunikačné zariadenia krížom cez Tichý oceán, od Havaja po Nový Zéland (elektromagnetickým pulzom).
Obe veľmoci si ale potom rozumne povedali, že tieto aktivity sú naozaj nebezpečné a dohodli sa na ich vzájomnom zákaze.
Odvtedy sa síce do vesmíru vypúšťali ako špionážne satelity, tak navigačné (ktoré majú pre štáty v prvom rade význam kvôli navádzaniu ich rakiet, aj keď aj civilné využitie sa postupne stalo dôležité) no aktivít, ktoré by vyslovene znepokojovali, až tak veľa nebolo.
V ostatných rokoch ale stúpajú vypúšťania satelitov, pri ktorých nie je známe, aký je ich účel a je ich veľa.
Pričom napätie stúpa aj na Zemi. USA momentálne hrozia Venezuele (Trump tento týždeň oznámil, že povolil operácie CIA v tejto krajine, a blízko jej brehov patrolujú americké vojnové pravidlá), skôr či neskôr sa znovu rozbehnú eliminačné aktivity v Gaze, napätá je situácia v západnej časti Tichého oceánu (USA väčšinu Tichého oceánu považujú za svoje teritórium, je to rozlohou najväčšia kolónia aká kedy existovala, aj keď sa o tom nahlas nehovorí, no Čína považuje za svoju povinnosť skúšať tu patrolovať a vytvárať si základne, aby ochránila svoje obchodné lode).
Nie, aj keby sa podarilo uzatvoriť prímerie a potom mier na Ukrajine, a aj keby sa podarilo ešte pár týždňov či dokonca mesiacov udržiavať ako-tak mierovú situáciu v Gaze (Izrael vie, že sa nemôžu všetkých zbaviť naraz, to by svet nezniesol, podobne obyvateľstvo arabských krajín, ktoré tlačí na svoje vlády, tak taktizujú s pauzami), aj keby bol chvíľu v týchto lokalitách ako-tak kľud, inde to napätie trvá a dokonca narastá.
A to ani nehovorím o tom, že dnes máme vo svete najviac bojových konfliktov modernej doby. Akurát, že o mnohých z nich sa píše len málo (Sudán, Južný Sudán, východné Kongo, východná Barma…) a o veľmi mnohých takmer vôbec. Vie o nich len ten, kto vycestuje do Kamerunu a vidí tam na vidieku ozbrojencov, skúsi priletieť do Nigeru či Čadu a zistí, že sa v mnohých lokalitách bojuje a tak podobne.
Svet je bohužiaľ dnes značne nebezpečné miesto. Pomohlo by, keby sa medzi sebou veľmoci rozumne dohodli a rozdelili si rozumne sféry vplyvu plus v niektorých regiónoch spolupracovali na udržaní mieru.
Ale to sa asi tak ľahko neudeje. V tichosti sa bojuje o zdroje, rozmiestňujú sa základne. A vojensky sa zaberá dokonca aj blízky vesmír.
(Status na FB, 19. októbra 2025)
