
Namiesto Bruselu prichádza Washington.
Konzervatívne vlády sľubovali, že po Brexite nebude s hospodárskou spoluprácou problém, „do roka“ sa uzatvoria dohody o voľnom obchode s ostatnými krajinami, vrátane USA. Lenže ostatné krajiny sa do obchodu s Britániou nehrnú. Ani s USA obchodná dohoda nie je. Tak teraz Rishi Sunak vo Washingtone aspoň podpísal sériu menších ekonomických dohôd (zatiaľ z právneho hľadiska skôr deklarácií), aby doma ukázal, ako sa mu darí.
Problém je v tom, že tie dohody musia zákonite vzbudiť rozpaky. Británia napríklad získa prístup k federálnym grantom na rozvoj zelených technológií. Predtým ale tento a ďalšie programy britskí konzervatívci kritizovali ako niečo, čo ide proti pravidlám voľného trhu; celý veľký segment trhu bude vo veľkom dirigovať štát. A firmy, ktoré v tomto segmente pôsobia, sa tým pádom začnú prispôsobovať štandardom a plánom „Veľkého brata“. Washingtonu.
V niektorých deklaráciách sa navyše priamo predpokladá vytvorenie spoločného regulačného režimu pre niektoré technológie. Predstavitelia USA síce spomenuli, že nejaký regulačný úrad by mohol byť umiestnený aj v Británii, ale je jasné, kde bude ich väčšina.
Alebo si zoberme inú podpísanú dohodu: USA budú automaticky uznávať inžinierske diplomy z Británie. Lenže to bude bežným Britom skôr znieť ako predstupeň pre únik mozgov od nich do USA, nie ako nejaká výhoda pre krajinu.
V dnešnom svete sa dokonca aj veľkým krajinám ťažko žije mimo hlavných ekonomických integračných celkov. Británia síce na 90 percent ostala členom Európskeho spoločného trhu (čo znamená, že musí automaticky, bez možnosti ju ovplyvniť, rešpektovať veľké množstvo bruselskej legislatívy). Ale aj tak sa zvlášť veľké firmy báli a boja zostať mimo hospodárskej spolupráce s inými partnermi, a to Brexit významne ohrozil.
A tak sa namiesto rozhodovania v Bruseli, kde bola rovnoprávnym partnerom, Británia začala zúfalo podlizovať Washingtonu. Ten jej začal diktovať tvrdé podmienky: otvorenie trhu americkým potravinám, rýchlejšia privatizácia zdravotníctva. To sa zatiaľ Britom obetovať nechcelo. Ale aj tak sa zjavne rýchlo stávajú ekonomickým vazalom Washingtonu. Teda americkej vlády a amerických korporácií.
Rozhodne to nemá nič spoločné s tým, čo si pod Brexitom prestavovali tí naivní ľudia, ktorí zaň hlasovali. Ale taká je politika. Treba k nej pristupovať s rozumom, a to platí aj pre voličov.
(Status na FB 9. júna 2023)